Hľadaný výraz: Iz 19-20; Ef 6; 1 Mach 11-12;
Kniha proroka Izaiáša, 19. kapitola
1 Výrok nad Egyptom: "Hľa, Pán sa nesie na ľahkom oblaku a ide do Egypta! I trasú sa pred ním bôžikovia Egypta a Egyptu sa v hrudi roztápa srdce.
2 "I popudím Egypt proti Egyptu, že bude bojovať brat proti bratovi, priateľ proti priateľovi, mesto proti mestu, kráľovstvo proti kráľovstvu.
3 Egyptu unikne duch z útrob a pomätiem ich rozvahu, že sa budú vyzvedať u bôžikov, čarodejníkov, duchov a veštcov.
4 Vydám Egypt do rúk krutých pánov, tvrdý kráľ bude vládnuť nad nimi" - hovorí Pán, Jahve zástupov.
5 Vysušia sa vody z mora a rieka úplne vyschne.
6 Páchnuť bude z riečišť, spľasnú a vyschnú rieky Egypta, zvädne trsť a šašina.
7 Plešiny sú pri Níle, pri brehu Nílu, veď všetko siatie Nílu uschne, zvädne, zmizne.
8 Kvíliť budú rybári, žialiť všetci, čo hádžu udicu do Nílu, a tí, čo rozprestierajú sieť na vode, sklesnú.
9 Zahanbia sa tí, čo spracúvajú ľan, tí, čo češú a pradú biele nite.
10 Jeho robotníci budú pošliapaní, všetci nádenníci zarmútení v duši.
11 Veru bláznivé sú kniežatá Tanisu, múdri radcovia faraóna sú hlúpou radou. Ako môžete vravieť faraónovi: "Syn mudrcov som, syn dávnych kráľov?"
12 Kdeže sú tvoji mudrci? Nechže ti oznámia a zvestujú, čo ustanovil Pán zástupov proti Egyptu.
13 Osprosteli kniežatá Tanisu, pomýlené sú kniežatá Memfisu, zavádzajú Egypt vládcovia jeho kmeňov.
14 Pán vmiešal do jeho útrob ducha závratu, do bludu uvedú Egypt vo všetkom jeho konaní, ako blúdi opilec v tom, čo sám vydávil.
15 Egypt nebude mať diela, -
16 V ten deň bude Egypt ako ženy; triasť a báť sa bude rozohnanej ruky Pána zástupov, ktorou sa rozohnal proti nemu.
17 A júdska krajina bude Egyptu postrachom; keď ju ktokoľvek pred nim spomenie, bude sa triasť pre ustanovenie Pána zástupov, ktoré ustanovil nad ním.
18 V ten deň bude päť miest v egyptskej krajine, ktoré budú hovoriť rečou Kanaánu a prisahať na Pána zástupov, jedno sa bude volať Mesto slnka.
19 V ten deň bude Pánov oltár v strede egyptskej krajiny a pri jej hranici Pánov pomník.
20 A bude znamením a svedectvom Pánovi zástupov v egyptskej krajine: Ak budú volať k Pánovi pre utláčateľov, pošle im záchrancu a obrancu a oslobodí ich.
21 Pán sa dá Egypťanom poznať; Egypťania v ten deň poznajú Pána a budú mu prisluhovať obety a dary, sľúbia Pánovi sľuby a splnia ich.
22 Pán bude biť Egypt, biť, ale uzdraví. Tak sa obrátia k Pánovi; i dá sa im uprosiť a uzdraví ich.
23 V ten deň bude cesta z Egypta do Asýrska a budú chodiť Asýri do Egypta a Egypťania do Asýrska a Egypt s Asýrskom bude slúžiť.
24 V ten deň bude Izrael tretím pri Egypte a Asýrsku; požehnaním uprostred zeme,
25 ktorým požehná Pán zástupov slovami: "Požehnaný môj ľud Egypt a dielo mojich rúk Asýrsko a moje dedičstvo Izrael."
Kniha proroka Izaiáša, 20. kapitola
1 V roku, keď tartan prišiel do Azotu - keď ho poslal asýrsky kráľ Sargon - a bojoval proti Azotu a dobyl ho,
2 v tom čase hovoril Pán prostredníctvom Izaiáša, syna Amosovho, takto: "Choď, vyzleč zo svojich bedier vrecovinu a vyzuj si z nôh obuv! I urobil tak a chodil nahý a bosý.
3 Vtedy povedal Pán: "Tak, ako chodí môj služobník Izaiáš tri roky nahý a bosý, na znamenie a náznak proti Egyptu a Etiópii,
4 tak poženie asýrsky kráľ zajatcov Egypta a vyhnancov Etiópie - mladíkov i starcov - nahých a bosých s holými zadkami na hanbu Egypta.
5 Ustrnú a budú sa hanbiť pre Etiópiu, svoju nádej, a pre Egypt, svoju ozdobu.
6 A obyvatelia tohto pobrežia povedia v ten deň: "Hľa, takto je s našim nádejami, za ktorých pomocou sme behali, aby nás oslobodili od asýrskeho kráľa. Akože budeme môcť uniknúť my?"
Prvá kniha Machabejcov, 11. kapitola
1 Potom zhromaždil egyptský kráľ vojsko, také početné, ako je piesku na morskom brehu, ako aj množstvo lodí. Pomýšľal ľstivo sa zmocniť Alexandrovho kráľovstva a privteliť ho ku svojej ríši.
2 Pritiahol teda do Sýrie (naoko) s pokojamilovným úmyslom. Obyvatelia miest mu otvárali brány a vychádzali mu v ústrety, lebo kráľ Alexander nariadil, aby ho vítali, pretože bol jeho tesťom.
3 Tak vtiahol Ptolemeus do miest a v každom meste ponechal posádku zo svojich oddielov.
4 Keď sa priblížil k Azotu, ukázali mu zborenisko Dagonovho chrámu, rumy Azota a jeho okolitých osád a na ceste pohodené alebo nakopené mŕtvoly pobitých a spálených v boji.
5 Rozprávali kráľovi, že to porobil Jonatán, aby ho potupili. A kráľ mlčal.
6 Jonatán sa vybral s okázalosťou v ústrety kráľovi do Joppe; pozdravili sa a prenocovali tam.
7 Jonatán odprevadil kráľa až po rieku, zvanú Eleuterus; potom sa vrátil do Jeruzalema.
8 Kráľ Ptolemeus zaujal pobrežné mestá až po prímorskú Seleuciu. Proti Alexandrovi snoval nie pekné plány.
9 Vyslal totiž k Demetriovi poslov s odkazom: "Nože, uzavrime spolu zmluvu! Dám ti svoju dcéru, ktorú má Alexander, a budeš panovať v kráľovstve svojho otca!
10 Ľutujem totiž, že som mu dal svoju dcéru, lebo sa pokúšal siahnuť mi na život."
11 Takto ho ohováral, lebo bažil po jeho kráľovstve.
12 I vzal mu svoju dcéru a dal ju Demetriovi. Tak prerušil styky s Alexandrom a nastalo medzi nimi otvorené nepriateľstvo.
13 Ptolemeus vtrhol do Antiochie a dal si na hlavu korunu Ázie. Tak už mal na hlave dve koruny, egyptskú a ázijskú.
14 Toho času bol kráľ Alexander práve v Cilícii, lebo obyvatelia tamojších krajín sa búrili.
15 Keď sa to Alexander dopočul, tiahol proti nemu do boja. Ale Ptolemeus vyrazil s vojskom, zaútočil na neho s celou silou a zahnal ho.
16 Alexander utiekol do Arábie, aby sa tam zachránil. Tak získal Ptolemeus prevahu.
17 Arab Zabdiel uťal Alexandrovi hlavu a poslal ju Ptolemeovi.
18 Tretí deň na to zomrel aj kráľ Ptolemeus a miestne obyvateľstvo zničilo posádky, ktoré zanechal v pevnostiach.
19 Tak sa stal v stošesťdesiatom siedmom roku kráľom Demetrius.
20 V tých dňoch zhromaždil Jonatán mužov z Júdska, aby dobyli jeruzalemský hrad. Postavili proti nemu veľa dobývacích strojov.
21 Niektorí ničomníci však, ktorí nežičili svojmu národu, odišli ku kráľovi a oznámili mu, že Jonatán oblieha hrad.
22 Keď to počul, rozhneval sa. Hneď po tejto správe sa vydal na cestu, a keď prišiel do Ptolemaidy, napísal Jonatánovi, aby prestal s obliehaním hradu a bezodkladne sa dostavil na rozhovor do Ptolemaidy.
23 Keď sa to Jonatán dozvedel, kázal jednako len pokračovať v obliehaní. Vybral si niekoľkých zo starších Izraela a tiež z kňazov a vydal sa do nebezpečenstva.
24 Nabral striebra, zlata, odevov a mnoho iných darov a išiel ku kráľovi do Ptolemaidy. A našiel pred ním milosť.
25 Žalovali síce na neho niektorí ničomníci z národa,
26 ale kráľ sa zachoval voči nemu tak, ako jeho predchodcovia, a vzdal mu poctu pred všetkými svojimi dôverníkmi.
27 Priznal mu veľkňazstvo aj ostatné predošlé hodnosti a zaradil ho medzi svojich popredných dôverníkov. -
28 Jonatán požiadal kráľa, aby oslobodil Júdsko a tri samárijské okresy od daní. Za to mu prisľúbil tristo talentov.
29 Kráľ privolil a napísal o tom všetkom Jonatánovi listinu tohto znenia:
30 "Kráľ Demetrius (posiela) bratovi Jonatánovi a židovskému národu pozdrav!
31 Na vedomie vám posielame odpis listu, ktorý sme napísali nášmu príbuznému vo vašej záležitosti:
32 Kráľ Demetrius posiela otcovi Lastenesovi pozdrav!
33 Židovskému národu, čiže našim priateľom a verným spojencom, rozhodli sme sa udeliť niektoré výsady za ich oddanosť voči nám.
34 Preto im prideľujeme územie Júdska a tri okresy, Aféremu, Lyddu a Ramataim, ktoré majú byt' zo Samárie pričlenené v celom svojom rozsahu k Júdsku. Všetkých, ktorí obetujú v Jeruzaleme oslobodzujeme od kráľovských poplatkov, ktoré predtým každoročne od nich vyberal kráľ z poľnej a ovocnej úrody.
35 Ďalej sa odteraz zriekame všetkých daní, ktoré by nám náležali, ako sú desiatky a clá; aj soľné jazerá a koruny, ktoré sa nám prinášali,
36 to všetko im odpúšťame. A nič z toho nebude odvolané odteraz až na večné časy.
37 Teraz sa teda postarajte, aby z toho bol vyhotovený odpis a odovzdaný Jonatánovi a nech ho vystavia na svätom vrchu na viditeľnom mieste!"
38 Keď kráľ Demetrius videl, že v jeho krajine panuje pokoj a nik mu už nekladie odpor, rozpustil všetko svoje vojsko, každého do svojho domova, okrem cudzineckých oddielov, ktoré pozbieral z pohanských ostrovov. Tým si však znepriatelil všetky svoje oddiely, ktoré slúžili už za jeho otcov.
39 Keď videl Tryfon, jeden z bývalých Alexandrových prívržencov, že všetko vojsko šomre na Demetria, vybral sa k Arabovi Emalkuemu, ktorý vychovával Alexandrovho syna Antiocha,
40 a naliehal na neho, aby mu ho vydal, žeby sa stal kráľom miesto svojho otca. Porozprával mu o Demetriových výčinoch aj o nenávisti, ktorú prechováva voči nemu vojsko, a zostal tam dlhší čas.
41 Jonatán medzitým požiadal kráľa Demetria, aby odvolal posádku z jeruzalemského hradu a mužstvá z ostatných pevností, pretože prepadúvajú Izrael.
42 Demetrius odkázal Jonatánovi: "Nielen to urobím tebe a tvojmu národu, ale len čo sa mi naskytne vhodná príležitosť, vyznačím poctami teba i tvoj národ.
43 Ale teraz dobre urobíš, keď mi pošleš pomocné oddiely, lebo odo mňa odpadlo všetko moje vojsko."
44 Jonatán mu teda poslal do Antiochie tritisíc udatných bojovníkov. Keď prišli ku kráľovi, zaradoval sa z ich príchodu.
45 Tu sa zhŕkli obyvatelia do stredu mesta, asi stodvadsaťtisíc mužov, a chceli zabiť kráľa.
46 Kráľ utiekol do paláca. Ale obyvatelia mesta obsadili ulice mesta a začali útok.
47 Tu kráľ povolal na pomoc Židov a oni sa všetci zhromaždili k nemu. Potom sa všetci rozptýlili po meste a toho dňa pobili v meste na stotisíc ľudí.
48 Potom mesto zapálili, v ten deň nabrali mnoho koristi a vyslobodili kráľa.
49 Keď mešťania videli, že Židia sú pánmi mesta a počínajú si podľa ľubovôle, stratili odvahu a prosebne volali ku kráľovi:
50 "Podaj nám pravicu a urob už koniec židovským výčinom proti nám a mestu!"
51 I odhodili zbrane a uzavreli mier. Tak si Židia získali slávu pred kráľom a pred všetkým obyvateľstvom jeho kráľovstva a obťažkaní bohatou korisťou, vrátili sa do Jeruzalema.
52 Sotva však kráľ Demetrius pevne sedel na svojom kráľovskom tróne a v krajine zavládol pokoj,
53 zrušil všetky svoje sľuby a zanevrel na Jonatána. Miesto toho, aby sa mu odvďačil za preukázané dobro, náramne ho začal sužovať.
54 Potom sa vrátil Tryfon s naozaj ešte mladým chlapcom Antiochom; vyhlásil ho za kráľa a nasadil mu korunu.
55 Všetky vojská, ktoré Demetrius prepustil zo služby, pridali sa k nemu a bojovali proti tamtomu. Bol porazený a dal sa na útek.
56 Tryfon sa však zmocnil slonov a dobyl Antiochiu.
57 Mladistvý Antiochus napísal Jonatánovi: "Potvrdzujem ti veľkňazstvo, ustanovujem ťa nad štyrmi okresmi a budeš kráľovým dôverníkom."
58 Zároveň mu poslal zlatý stolný riad a dal mu právo piť zo zlatých čiaš, obliekať sa do purpuru a nosiť zlatú stuhu.
59 Jeho brata Šimona zas ustanovil za vojvodu od Týrskeho schodišťa až po egyptské hranice.
60 Potom sa Jonatán vybral, tiahol cez mestá západnej ríše a pripojilo sa k nemu všetko sýrske vojsko, aby mu pomáhalo. Keď došiel do Askalonu, pripravili mu obyvatelia mesta okázalé privítanie.
61 Odtiaľ sa vybral do Gazy; ale obyvatelia Gazy sa pred ním uzavreli. Obliehal ju, vypálil jej predmestia a vyplienil ich.
62 Tu prosili obyvatelia Gazy Jonatána o mier. Podal im síce pravicu, ale pobral synov ich náčelníkov ako rukojemníkov a poslal ich do Jeruzalema. Potom tiahol krajinou ďalej až k Damasku.
63 Keď sa Jonatán dopočul, že niektorí Demetriovi vojvodcovia pritiahli so silným vojskom do Kádeša v Galilei a zamýšľajú ho pozbaviť moci,
64 vybral sa proti nim. Ale svojho brata Šimona zanechal v krajine.
65 Šimon sa utáboril pri Betsure, bojoval o ňu mnoho dní a obkľúčil ju.
66 Keď ho prosili, aby prijal ich pravicu, podal im ju, ale vyhnal ich odtiaľ, zaujal ich mesto a ustanovil v ňom posádku.
67 Jonatán zatiaľ táboril so svojím vojskom pri Genezaretskom jazere. Včasráno vyrazili na Asorskú rovinu.
68 Na rovine však nečakane narazili na vojsko cudzincov, ktorí proti nemu postavili úkladnú zálohu. Sami sa však hrnuli na neho odpredu.
69 Tu vyskočili zálohy zo svojich úkrytov a zaútočili.
70 Všetko Jonatánovo vojsko sa dalo na útek. Ani jeden z nich nechcel zostať, okrem veliteľov čiat Matatiáša, syna Absalomovho, a Júdu, syna Chalfiho.
71 Tu si Jonatán roztrhol odev, nasypal si zeme na hlavu a modlil sa.
72 Potom sa dal znovu do boja proti nim a bil ich tak, že sa dali na útek.
73 Keď to videli jeho vlastní, čo zbehli od neho, vrátili sa a spolu s ním ich prenasledovali až po Kádeš, do ich tábora. Tam sa zastavili.
74 Toho dňa padlo z pohanov na tritisíc mužov. Potom sa Jonatán vrátil do Jeruzalema.
Prvá kniha Machabejcov, 12. kapitola
1 Keď Jonatán videl, že mu čas žičí, vybral mužov a poslal ich do Ríma, aby utvrdili a obnovili s nimi priateľstvo.
2 Aj Sparťanom a do iných krajín rozposlal listy toho istého obsahu.
3 Odišli teda do Ríma, vošli do senátu a hovorili: "Veľkňaz Jonatán a židovský národ nás poslali, aby sme obnovili s vami priateľstvo za predošlých podmienok."
4 Vtedy im dali listy pre príslušné úrady miest, aby im zabezpečili pokojný prechod do júdskej krajiny.
5 Toto je odpis listu, ktorý napísal Jonatán Sparťanom:
6 "Veľkňaz Jonatán, veľrada národa, kňazi a ostatný židovský ľud posielajú Sparťanom, svojim bratom, pozdrav.
7 Už prv dostal veľkňaz Oniáš list od vášho kráľa Areia, v ktorom naznačuje, že ste našimi bratmi, ako vidno z pripojeného odpisu.
8 Oniáš prijal posla s poctou a prevzal list, v ktorom sa zreteľne hovorí o spojenectve a priateľstve.
9 Nie sme síce utisnutí na to, pretože útechu čerpáme zo svätých kníh, ktoré máme po ruke,
10 predsa však, aby sme sa vám azda neodcudzili, pokúsili sme sa vyslať k vám posolstvo, ktoré by obnovilo bratstvo a priateľstvo; veď už mnoho času ubehlo odvtedy, čo prišlo k nám vaše posolstvo.
11 My vždy a bez prestania na sviatky a v ostatné dôležitejšie dni, pamätáme na vás pri obetách, ktoré prinášame, a tiež v modlitbách, ako sa patrí a sluší spomínať si na bratov.
12 Tešíme sa zo slávy, ktorej sa vám dostáva.
13 Zo všetkých strán doliehali na nás mnohé súženia a boje, pretože proti nám bojovali králi, ktorí sú vôkol nás.
14 V týchto bojoch sme však nechceli byť na ťarchu ani vám, ani ostatným našim spojencom a priateľom.
15 Dostali sme totiž pomoc z neba a boli sme oslobodení od nepriateľov kým naši nepriatelia boli pokorení.
16 Preto sme vyvolili Numenia, syna Antiochovho, a Antipatora, syna Jasonovho, a poslali sme ich k Rimanom, aby s nimi obnovili predošlé priateľstvo a spojenectvo.
17 A nariadili sme im, aby sa vybrali aj k vám a pozdravili vás. Zároveň vám majú odovzdať náš list o obnove nášho bratstva.
18 Teraz teda dobre urobíte, ak nám dáte na to odpoveď."
19 Toto je odpis listu, ktorý poslali Oniášovi:
20 "Areios, kráľ Sparťanov, posiela veľkňazovi Oniášovi pozdrav!
21 V jednom spise, ktorý pojednáva o Sparťanoch a Židoch, našlo sa, že sú bratia a že pochádzajú z pokolenia Abrahámovho.
22 Keď už teraz o tom vieme, dobre urobíte, ak nám napíšete, ako sa máte.
23 Aj my vám potom napíšeme. Váš dobytok a váš majetok je náš a naše je zas vaše. Rozkázali sme, aby vás o tom upovedomili."
24 Keď sa Jonatán dopočul, že Demetriovi vojvodcovia sa vrátili s vojskom omnoho väčším ako prv, aby bojovali proti nemu,
25 vybral sa im z Jeruzalema v ústrety do amatskej krajiny, aby im znemožnil vpád do svojej vlasti.
26 Poslal aj vyzvedačov do ich tábora ktorí mu o návrate oznámili, že sa ho chystajú v noci prepadnúť.
27 Preto po západe slnka rozkázal Jonatán svojim bdieť, byť v zbrani a pohotoví do boja po celú noc. Postavil tiež stráže okolo tábora.
28 Ale keď sa nepriatelia dopočuli, že Jonatán je so svojimi pripravený do boja, zachvátil ich strach a zbabelosť. Zapálili ohne vo svojom tábore a odtiahli preč.
29 Jonatán a jeho ľudia to však nezbadali; až ráno, pretože (v noci) videli horieť svetlá.
30 Vtedy sa ich Jonatán dal prenasledovať, ale už ich nedostihol, lebo sa preplavili cez rieku Eleuterus.
31 Odtiaľ sa Jonatán obrátil proti Arabom, ktorí sa nazývajú Zabadejci. Porazil ich a získal u nich korisť.
32 I tiahol ďalej a prišiel do Damasku, odkiaľ prechádzal po celej krajine.
33 Aj Šimon vytiahol a došiel až k Askalonu a k blízkym pevnostiam; potom zabočil na Joppe a dobyl do.
34 Dozvedel sa totiž, že zamýšľajú vydať hrad Demetriovým prívržencom. Ustanovil tam aj posádku, aby ho strážili.
35 Po svojom návrate zvolal Jonatán starších na poradu, kde sa rozhodli vystavať pevnosti v Júdsku,
36 zvýšiť múry Jeruzalema a postaviť vysoký múr medzi hradom a mestom, aby ho uzavrel od mesta a (aby im) týmto odlúčením bol znemožnený akýkoľvek nákup alebo predaj.
37 I zišli sa, aby opevnili mesto. Keď sa časť múru nad potokom na východe zrútila, opravili ho a nazvali ho Kafenata.
38 Šimon však vystaval Adidu na (rovine) Šefela a vystrojil ju silnými bránami a závorami.
39 Tryfon však bažil stať sa kráľom Ázie a položiť si korunu na hlavu a (chcel) vztiahnuť ruku na kráľa Antiocha.
40 Keďže sa však obával, že by to Jonatán predsa len nepripustil, ba že by skôr bojoval proti nemu, vynašiel spôsob, ako Jonatána chytiť a zabiť. Vybral sa teda a pritiahol do Betsanu.
41 Lenže aj Jonatán vytiahol proti nemu so štyridsiatimi tisícami vybraných mužov, odhodlaných bojovať, a tak prišiel do Betsanu.
42 Keď Tryfon videl prichádzať Jonatána s veľkým vojskom, neodvážil sa vztiahnuť na neho ruku,
43 ale prijal ho s poctami, predstavil ho všetkým svojim priateľom, dal mu dary a svojim oddielom nariadil, aby ho poslúchali ako jeho samého.
44 Jonatánovi však povedal: "Prečo si sem unúval všetko toto mužstvo, azda len nechceme viesť vojnu?
45 Preto ich teraz prepusť domov a vyber si len niekoľko mužov, ktorí by ťa sprevádzali! Poď so mnou do Ptolemaidy! Odovzdám ti ju aj s ostatnými pevnosťami, s vojskom a so všetkými úradníkmi. Potom sa obrátim a odtiahnem. Veď len na to som prišiel!"
46 On mu uveril a urobil, čo mu navrhoval: rozpustil vojsko, ktoré sa vrátilo do Júdska.
47 Zadržal si len tritisíc mužov; z toho dvetisíc ponechal v Galilei a iba tisíc išlo s ním.
48 Len čo Jonatán vtiahol do Ptolemaidy, zavreli Ptolemaidčania brány, zajali ho a všetkých jeho sprievodcov pozabíjali mečom.
49 Okrem toho poslal Tryfon pechotu a jazdu do Galiley a na veľkú rovinu, aby pobili všetkých Jonatánových prívržencov.
50 Ale keď sa oni dozvedeli, že Jonatán bol zajatý a zabitý aj so svojím mužstvom, navzájom sa povzbudzovali a vytiahli (do boja) v usporiadaných bojových šíkoch
51 a prenasledovatelia sa vrátili, lebo videli, že im ide o život.
52 Tak došli všetci nerušene do júdskej krajiny a oplakávali Jonatána a jeho spoločníkov. Boli vo veľkej obave a všetok Izrael kvílil veľkým plačom.
53 Všetci pohania dookola sa teraz usilovali zničiť ich.
54 Hovorili si totiž: "Teraz sú bez vodcu a pomoci. Teraz bojujme proti nim! Vykoreňme z ľudstva ich pamiatku!"
List Efezanom, 6. kapitola
1 Deti, poslúchajte svojich rodičov v Pánovi, lebo je to spravodlivé.
2 Cti svojho otca i matku, to je prvé prikázanie s prisľúbením:
3 Aby ti dobre bolo a aby si dlho žil na zemi.
4 A vy, otcovia, nedráždite svoje deti k hnevu, ale vychovávajte ich prísne a napomínajte ich v Pánovi.
5 Otroci, poslúchajte pozemských pánov s bázňou a chvením z úprimného srdca ako Krista.
6 Neslúžte iba naoko, ako tí, čo sa chcú páčiť ľuďom, ale ako Kristovi služobníci, ktorí z tej duše plnia Božiu vôľu.
7 A slúžte ochotne, ako Pánovi, a nie ako ľuďom.
8 Veď viete, že každý, aj otrok aj slobodný, dostane od Pána odmenu, ak urobí niečo dobré.
9 A vy, páni, správajte sa k nim takisto a prestaňte sa vyhrážať, veď viete, že aj ich aj váš Pán je v nebi a on nenadŕža nikomu.
10 Napokon upevňujte sa v Pánovi a v sile jeho moci.
11 Oblečte si Božiu výzbroj, aby ste mohli čeliť úkladom diabla.
12 Lebo nás nečaká zápas s krvou a telom, ale s kniežatstvami a mocnosťami, s vládcami tohoto temného sveta, so zloduchmi v nebeských sférach.
13 Preto si vezmite Božiu výzbroj, aby ste mohli v deň zla odolať, všetko prekonať a obstáť!
14 Stojte teda: bedrá si prepášte pravdou, oblečte si pancier spravodlivosti
15 a obujte si pohotovosť pre evanjelium pokoja!
16 Pri všetkom si vezmite štít viery, ktorým môžete uhasiť všetky ohnivé šípy zloducha!
17 A zoberte si aj prilbu spásy a meč Ducha, ktorým je Božie slovo!
18 Vo všetkých modlitbách a prosbách sa modlite v každom čase v Duchu! A v ňom vytrvalo bdejte a proste za všetkých svätých!
19 Aj za mňa, aby mi bola daná reč, keď otvorím ústa, a aby som smelo zvestoval tajomstvo evanjelia,
20 ktorého vyslancom som aj v okovách, aby som mal v ňom odvahu hovoriť, ako som povinný.
21 Chcem, aby ste aj vy vedeli, čo je so mnou a čo robím. Všetko vám rozpovie Tychikus, milovaný brat a verný služobník v Pánovi,
22 ktorého som k vám práve na to poslal, aby ste sa dozvedeli, čo je s nami, a aby potešil vaše srdcia.
23 Pokoj bratom aj láska s vierou od Boha Otca i od Pána Ježiša Krista.
24 Milosť so všetkými, čo milujú nášho Pána Ježiša Krista v neporušenosti.
