Hľadaný výraz: Gn 6,5-8.13-14.17-19.22;7,7-10.12.17-19.21-23;8,1-4.6-12.15-22
Genezis, 6. kapitola
5 Keď Pán videl, že ľudská neresť na zemi je veľká a že všetko zmýšľanie ich srdca je ustavične naklonené na zlé,
6 Pán oľutoval, že stvoril človeka na zemi. Bol skormútený v srdci a povedal:
7 "Vyničím zo zemského povrchu ľudí, ktorých som stvoril: človeka i zvieratá, plazy i nebeské vtáctvo, lebo ľutujem, že som ich urobil."
8 Iba Noe našiel milosť u Pána.
13 Tu povedal Boh Noemovi: "Predo mnou nastal koniec všetkému, čo má telo, lebo zem je preplnená ich neprávosťou a ja ich zničím aj so zemou.
14 Urob si koráb z cyprusového dreva, v korábe urob priehrady a zvnútra i zvonka ho vymaž smolou!
17 Lebo ja privediem na zem vody potopy, aby som zničil každé telo, v ktorom je dych života pod nebom. Všetko, čo je na zemi, zahynie.
18 S tebou však uzavriem zmluvu: do korába vojdeš ty i tvoji synovia, tvoja žena aj ženy tvojich synov s tebou.
19 A z každého druhu živočíchov vezmeš do korába po jednom páre, aby sa s tebou zachovali nažive, teda samca i samicu.
22 A Noe urobil všetko tak, ako mu prikázal urobiť Boh.
Genezis, 7. kapitola
7 I vošiel Noe a s ním aj jeho synovia, jeho žena a ženy jeho synov pred zátopou vody do korába.
8 Aj z čistých i z nečistých zvierat, z vtáctva a zo všetkého, čo sa hýbe na zemi,
9 vošlo po dvoch, samec a samica, do korába s Noemom, ako mu prikázal Pán.
10 Po siedmich dňoch sa privalili na zem vody potopy.
12 A pršalo na zem štyridsať dní a štyridsať nocí.
17 I nastala štyridsaťdenná potopa na zemi: Vody pribúdali a vyzdvihli koráb zo zeme do výšky.
18 Vody veľmi stúpali a zaplavili všetko na zemskom povrchu, koráb však plával na vodách.
19 A vody vzrastali ďalej na zemi, takže zaliali všetky, aj vysoké vrchy, ktoré sú pod šírym nebom.
21 I zahynulo každé telo, ktoré sa pohybovalo na zemi: vtáctvo, dobytok, zver, plazy, čo sa plazia po zemi, aj všetci ľudia.
22 Všetko čo malo v nozdrách dych života, všetko, čo žilo na suchu, zomrelo.
23 Zahubil všetky bytosti, čo boli na zemi: ľudí aj dobytok, plazy i nebeské vtáctvo, a boli vyhubené zo zeme. Ostal iba Noe a to, čo bolo s ním v korábe.
Genezis, 8. kapitola
1 Tu si Boh spomenul na Noema a na všetku zver a všetok dobytok, ktorý bol s ním v korábe, a Boh dal zaviať vetru nad zemou a vody upadávali.
2 Zatvorili sa aj žriedla hlbočín a nebeské priepusty a prestal pršať dážď z neba.
3 Vody prúdili a odtekali a vracali sa zo zeme a po stopäťdesiatich dňoch vôd ubudlo.
4 A v siedmom mesiaci, na sedemnásty deň mesiaca koráb zastal na vrchu Ararat.
6 A keď uplynulo štyridsať dní Noe otvoril okno korába, ktoré bol urobil,
7 a vypustil krkavca. On odlietal a vracal sa, kým nevyschli vody na zemi.
8 Po ňom vypustil holubicu, aby zvedel, či sa už vody stiahli zo zeme.
9 Ale keď holubica nenašla miesto, kde by spočinula jej noha, vrátila sa späť k nemu do korába, lebo vody boli ešte na povrchu celej zeme. On vystrel ruku, chytil ju a vzal ju k sebe do korába.
10 Potom čakal ďalších sedem dní a opäť vypustil z korába holubicu.
11 A holubica priletela k nemu iba v podvečer a v zobáku mala čerstvú olivovú ratolesť.
12 Tu Noe poznal, že vody zo zeme zmizli. Čakal však ešte ďalších sedem dní a zasa vypustil holubicu, ale tá sa už k nemu nevrátila.
15 V druhom mesiaci, na dvadsiaty siedmy deň mesiaca bola zem suchá. Vtedy povedal Boh Noemovi:
16 Vyjdi z korába ty aj tvoja žena, tvoji synovia a ženy tvojich synov s tebou!
17 A vyveď všetky druhy živočíchov, ktoré sú s tebou: vtáctvo, dobytok a všetky plazy, čo sa plazia po zemi, aby sa hemžili na zemi a aby sa množili a napĺňali zem."
18 Vyšiel teda Noe a jeho synovia, jeho žena a ženy jeho synov s ním;
19 všetka zver, všetky plazy a všetko vtáctvo, všetko, čo sa pohybuje na zemi, vyšlo podľa svojich druhov z korába.
20 Tu Noe postavil Pánovi oltár, vzal zo všetkého čistého dobytka a zo všetkých čistých vtákov a priniesol zápalnú obetu na oltári.
21 I zavoňal Pán príjemnú vôňu a povedal si: „Už nikdy viac neprekľajem zem pre človeka, lebo zmýšľanie ľudského srdca je od mladosti zlé. Preto už nikdy nevyhubím všetko živé, ako som to urobil.
22 Kým potrvá zem, nikdy neprestane sejba a žatva, chladno a teplo, leto a zima, deň a noc.“
