Hľadaný výraz: Ez 37; 1 Jn 4; Nah 3;
Kniha proroka Ezechiela, 37. kapitola
1 Vzniesla sa nado mňa ruka Pána, vyviedol ma v Pánovom duchu a postavil ma uprostred údolia, ktoré bolo plné kostí.
2 I viedol ma zôkol-vôkol popri nich, bolo ich na povrchu údolia veľmi mnoho a boli celkom zoschnuté.
3 A riekol mi: "Syn človeka, ožijú tieto kosti?" Odpovedal som: "Pane, Bože, to ty vieš.
4 Povedal mi: "Prorokuj o týchto kostiach a povedz im: Suché kosti, počujte slovo Pánovo:
5 Toto hovorí Pán, Boh, týmto kostiam: Hľa, ja vložím do vás ducha, že ožijete!
6 Pokladiem na vás žily, poobkladám vás mäsom, obtiahnem vás kožou, vložím do vás ducha, že ožijete a dozviete sa, že ja som Pán."
7 Prorokoval som teda, ako som dostal rozkaz. A kým som prorokoval, zaznel hlas a strhol sa lomoz: kosti sa zbližovali, každá kosť k svojmu stavcu.
8 Videl som, ako sa na ne uložili žily a mäso a na povrchu sa im natiahla koža, ale ducha v nich nebolo!
9 I prehovoril ku mne: "Prorokuj o duchu, prorokuj, syn človeka; prehovor k duchu: Toto hovorí Pán, Boh: Duchu, príď od štyroch vetrov a ovej týchto pozabíjaných, nech ožijú!"
10 Prorokoval som teda, ako mi rozkázal; vtom vstúpil do nich duch a ožili. I postavili sa na nohy, vojsko nadmieru veľké.
11 Nato mi povedal: "Syn človeka, tieto kosti, to je celý Izraelov dom. Oni hovoria: "Zoschli nám kosti, nádej nám odumrela, sme vykynožení."
12 Preto prorokuj a povedz im: Toto hovorí Pán, Boh: Hľa, ja pootváram hroby, vyvediem vás z hrobov, ľud môj a vovediem vás do izraelskej krajiny.
13 I budete vedieť, že ja som Pán, keď vám pootváram hroby a povyvádzam vás z hrobov, ľud môj.
14 Vložím do vás svojho ducha, že ožijete, a dám vám odpočinúť na vlastnej pôde. A budete vedieť, že ja, Pán som to riekol a splnil," hovorí Pán. -
15 Pán prehovoril ku mne takto:
16 "A ty, syn človeka, vezmi si drevo a napíš naň: "Júdovo a jeho spojencov, synov Izraela." A vezmi druhé drevo a napíš naň: "Jozefovo - drevo Efraima - a jeho spojencov, celého domu Izraela."
17 A spoj ich vzájomne v jedno drevo, aby boli jedným v tvojej ruke.
18 A keď sa ťa synovia tvojho ľudu budú vypytovať: "Neoznámiš nám, čo tým chceš?",
19 povedz im: Toto vraví Pán, Jahve: Hľa, ja vezmem Jozefovo drevo, ktoré je v Efraimovej ruke, a s ním spojené kmene Izraela, zložím ich spolu s drevom Júdovým a urobím z nich jedno drevo; jedným sa stanú v mojej ruke.
20 Drevá, na ktoré píšeš, nech sú v tvojich rukách pred ich očami.
21 A hovor im: toto hovorí Pán, Jahve: Hľa, ja vezmem Izraelových synov spomedzi národov, medzi ktoré išli, pozbieram ich zo všetkých strán a privediem ich na ich zem.
22 A urobím ich jedným národom v krajine, na vrchoch Izraela; všetci budú mať jedného kráľa za panovníka, už nebudú viac dvoma národmi, ani viac nebudú rozdelení na dve kráľovstvá.
23 Ani sa viac nebudú poškvrňovať svojimi modlami, svojimi ohavnosťami a všelijakými svojimi hriechmi, vyslobodím ich zo všetkých sídiel, v ktorých sa prehrešili, očistím ich a budú mojím ľudom, ja však budem ich Bohom.
24 Môj sluha Dávid bude nad nimi kráľom a všetci budú mať jedného pastiera; budú kráčať podľa mojich výrokov, budú zachovávať moje nariadenia a budú ich prevádzať.
25 Budú bývať v krajine, ktorú som dal ich sluhovi Jakubovi, v ktorej bývali vaši otcovia. V nej budú bývať oni, ich deti a ich detné deti naveky a môj sluha Dávid im bude kniežaťom naveky.
26 Potom s nimi uzavriem zmluvu pokoja; bude to s nimi zmluva večná, dám sa im rozmnožiť a svoju svätyňu umiestim uprostred nich.
27 Môj príbytok bude nad nimi a budem ich Bohom, oni však budú mojím ľudom.
28 Vtedy budú vedieť, národy, že ja som Pán, ktorý posväcuje Izrael, keď bude moja svätyňa uprostred nich naveky."
Kniha proroka Nahuma, 3. kapitola
1 Beda krvavému mestu! Je samé klamstvo, je plné násilia, neprestáva plieniť.
2 Pleskot biča, hlučný rachot kolies, kone cválajú, vozy sa rútia,
3 jazdci vysedajú, plameň meča, blesk oštepa, množstvo prebodnutých a sila mŕtvych tiel. Niet konca mŕtvolám, potkýnajú sa o telá.
4 Pre množstvo smilstva smilnice očarujúcej krásy, znalej čarov, ktorá za svoje, smilstvo predávala národy a pokolenia za svoje čary.
5 "Hľa, som proti tebe, hovorí Pán zástupov, vyhrniem ti vlečky na tvár, ukážem národom tvoju nahotu a kráľovstvám tvoju hanbu.
6 Vrhnem na teba špinu, potupím ťa a divadlom ťa spravím.
7 Potom každý, kto ťa uvidí, ujde od teba a povie: "Spustošené je Ninive! Kto by ho ľutoval? Kde by som mal hľadať tešiteľov pre teba?"
8 Si lepšie než No-Amon, ktoré ležalo medzi Nílmi? Obkľučovali ho vody, hradbou mu bolo more, z vody malo múr.
9 Etiópia bola jeho silou a Egypt - bez počtu - Pút a Líbyjci boli medzi jeho pomocníkmi.
10 Aj ono šlo do zajatia, do vyhnanstva, aj jeho nemluvňatá rozbíjali na rohoch všetkých ulíc. O jeho vznešených hádzali žreb a jeho velikášov okovali do želiez.
11 Aj ty budeš opojené, budeš omdleté, aj ty budeš hľadať útočište pred nepriateľom.
12 Všetky tvoje pevnosti sú figovníky s ranými figami, ak ich potrasú, padnú do úst žrúta.
13 Hľa, tvoj ľud: to ženy vprostred teba, otvoria tvojim nepriateľom dokorán brány tvojej krajiny; oheň pohltí tvoje závory.
14 Načieraj si vodu pre obliehanie, opevni svoje hradby, vstúp do blata, šliap hlinu, vezmi formu na tehly.
15 Tam ťa oheň pohltí, vykántri ťa meč, zožerie ťa ako koníky, hoci ťa bolo množstvo ako koníkov, hoci ťa bolo množstvo ako kobyliek.
16 Kupcov si mal viac, než je hviezd na nebi! Koník vyplienil a odletel.
17 Tvoje kniežatá sú ako kobylky, tvoji úradníci ako húf koníkov, ktoré čupia na múroch v deň studený, keď vyjde slnko, odletia a neznáme je ich miesto, kde sú.
18 Tvoji pastieri driemu, kráľ asýrsky, tvoji hrdinovia spia; tvoj ľud je roztratený po vrchoch a nepozbiera ho nik.
19 Niet úľavy na tvoj úder, tvoja rana je smrteľná. Všetci, čo počujú chýr o tebe, budú tlieskať nad tebou rukami, veď komuže neprichádzalo ustavične nešťastie od teba?“
Prvý Jánov list, 4. kapitola
1 Milovaní, neverte každému duchu, ale skúmajte duchov, či sú z Boha, lebo do sveta vyšlo mnoho falošných prorokov.
2 Božieho Ducha poznáte podľa tohoto: Každý duch, ktorý vyznáva, že Ježiš Kristus prišiel v tele, je z Boha.
3 Duch, ktorý nevyznáva Ježiša, nie je z Boha. To je duch antikrista, o ktorom ste počuli, že príde, a už teraz je na svete.
4 Vy, deti moje, ste z Boha a zvíťazili ste nad nimi, lebo ten, ktorý je vo vás, je väčší než ten, čo je vo svete.
5 Oni sú zo sveta, preto hovoria podľa sveta a svet ich počúva.
6 My sme z Boha. Kto pozná Boha, počúva nás. Kto nie je z Boha, ten nás nepočúva. Podľa toho poznávame Ducha pravdy a ducha bludu.
7 Milovaní, milujme sa navzájom, lebo láska je z Boha a každý, kto miluje, narodil sa z Boha a pozná Boha.
8 Kto nemiluje, nepoznal Boha, lebo Boh je láska.
9 A Božia láska k nám sa prejavila v tom, že Boh poslal svojho jednorodeného Syna na svet, aby sme skrze neho mali život.
10 Láska je v tom, že nie my sme milovali Boha, ale že on miloval nás a poslal svojho Syna ako zmiernu obetu za naše hriechy.
11 Milovaní, keď nás Boh tak miluje, aj my sme povinní milovať jeden druhého.
12 Boha nikto nikdy nevidel; ale keď sa milujeme navzájom; Boh ostáva v nás a jeho láska v nás je dokonalá.
13 A že ostávame v ňom a on v nás, poznávame podľa toho, že nám dal zo svojho Ducha.
14 A my sme videli a svedčíme, že Otec poslal Syna za Spasiteľa sveta.
15 Kto vyzná: "Ježiš je Boží Syn," ostáva v ňom Boh a on v Bohu.
16 A my, čo sme uverili, spoznali sme lásku, akú má Boh k nám. Boh je láska; a kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom.
17 Láska v nás je dokonalá v tom, že máme dôveru v deň súdu, lebo ako je on, tak sme aj my na tomto svete.
18 V láske niet strachu, a dokonalá láska vyháňa strach, lebo strach má v sebe trest, a kto sa bojí, nie je dokonalý v láske.
19 My milujeme, pretože on prvý miloval nás.
20 Ak niekto povie: "Milujem Boha," a nenávidí svojho brata, je luhár. Veď kto nemiluje brata, ktorého vidí, nemôže milovať Boha, ktorého nevidí.
21 A toto prikázanie máme od neho: aby ten, kto miluje Boha, miloval aj svojho brata.
