Hľadaný výraz: 1Kr 20,1-21,29
Prvá kniha kráľov, 20. kapitola
1 Benadad, kráľ Aramu, zhromaždil celé svoje vojsko. Išlo s ním tridsaťdva kráľov s koňmi a vozmi. Vystúpil, obkľúčil Samáriu a útočil na ňu.
2 Poslal poslov do mesta k izraelskému kráľovi Achabovi
3 a odkázal mu: "Takto hovorí Benadad: Tvoje striebro a tvoje zlato patrí mne, aj tvoje ženy a najlepšie deti sú moje."
4 Kráľ Izraela odpovedal: "Ako hovoril môj pán, kráľ, tvoj som ja i všetko, čo mám."
5 Posli prišli zasa a vraveli: "Takto hovorí Benadad: Poslal som k tebe s odkazom: Svoje striebro a svoje zlato, svoje ženy a svojich synov daj mne!
6 Keď zajtra o tomto čase pošlem k tebe svojich sluhov, oni prehľadajú tvoj dom a domy tvojich sluhov, vezmú všetko, čo sa im bude páčiť, a odnesú."
7 Nato izraelský kráľ zvolal všetkých starších krajiny a hovoril: "Zreteľne vidíte, že tento má zlé úmysly. Veď poslal ku mne po moje ženy a deti, po moje zlato a striebro a neodoprel som mu."
8 Všetci starší a všetok ľud mu povedali: "Neposlúchni a nepovoľ!"
9 Preto povedal Benadadovým poslom: "Povedzte môjmu pánovi, kráľovi: Všetko, po čo si k svojmu služobníkovi poslal prvý raz, urobím, ale túto vec nemôžem urobiť." Posli odišli a oznámili mu to.
10 A Benadad mu poslal odkaz: "Nech bohovia urobia so mnou, čo chcú, ak bude prach Samárie stačiť do dlaní všetkého ľudu, ktorý je so mnou."
11 Izraelský kráľ odpovedal: "Hovorí sa: "Nech sa opásaný nevychvaľuje ako odpásaný."
12 Keď Benadad počul túto reč - práve pil s kráľmi v stanoch -, povedal svojim poddaným: "Útočte!" I zaútočili na mesto.
13 Vtom pristúpil k Achabovi, kráľovi Izraela, istý prorok a povedal: "Toto hovorí Pán: Videl si celý tento velikánsky zástup? Dnes ho dám do tvojej ruky, aby si videl, že ja som Pán."
14 Achab sa opýtal: "Pomocou koho?" Odpovedal: "Toto hovorí Pán: Pomocou sluhov krajových kniežat." Opýtal sa: "Kto má otvoriť boj?" Odpovedal: "Ty."
15 Nato spočítal sluhov krajových kniežat, bolo ich dvestotridsaťdva. Potom spočítal celé vojsko, všetkých synov Izraela: sedemtisíc.
16 I vyrazili napoludnie, keď sa Benadad opíjal v stanoch, on i králi, tridsiati dvaja králi, ktorí mu prišli na pomoc.
17 Najprv vyrazili sluhovia krajových kniežat. Vtedy poslali k Benadadovi a oznámili mu: "Zo Samárie vychádzajú ľudia!"
18 On vravel: "Ak prichádzajú o mier, chyťte ich živých, a ak vychádzajú do boja, chyťte ich (tiež) živých!"
19 Oni však už vytiahli z mesta, totiž sluhovia krajových kniežat a vojsko, ktoré išlo za nimi.
20 Každý zabil svojho chlapa, takže Aramejčania utiekli. Izraeliti ich prenasledovali, ale aramejský kráľ Benadad ušiel na koni i s jazdcami.
21 Vyrazil aj izraelský kráľ, ukoristil kone a vozy a zapríčinil Aramejčanom veľkú porážku.
22 Vtedy ku kráľovi Izraela pristúpil prorok a povedal mu: "Choď, daj dohromady sily a dobre uváž, čo máš robiť, lebo kráľ Aramu na takto rok vytiahne proti tebe!"
23 Sluhovia vraveli aramejskému kráľovi: "Ich Boh je horský Boh, preto nás premohli. Ak budeme s nimi bojovať na rovine, porazíme ich.
24 A urob to takto: Odstráň kráľov, každého z jeho zadelenia, a postav namiesto nich námestníkov!
25 Ty si však nazbieraj vojsko, ako bolo vojsko, ktoré si stratil, i kone, ako si mal predtým. Potom budeme s nimi bojovať na rovine, či ich nepremôžeme!" On poslúchol ich radu a urobil tak.
26 Po uplynutí roku zhromaždil Benadad Aramejčanov a vystúpil do Afeku bojovať proti Izraelitom.
27 Aj synovia Izraela sa zhromaždili, zásobili sa a išli proti nim. Synovia Izraela táborili proti nim ako dva kŕdliky kôz, Aramejčania však zaplnili krajinu.
28 Vtedy pristúpil Boží muž a oslovil izraelského kráľa: "Toto hovorí Pán: Pretože Aramejčania povedali: "Pán je Boh vrchov, a nie Boh dolín," vydám ti do ruky celý tento veličizný zástup, aby ste poznali, že ja som Pán."
29 Sedem dní táborili proti sebe; na siedmy deň sa strhol boj a synovia Izraela porazili Aramejčanov, a to stotisíc pešiakov v jeden deň.
30 Ostatní utekali do Afeku, do mesta, a tam padol múr na dvadsaťsedemtisíc tých, čo zostali. Utiekol aj Benadad. Došiel do mesta (a behal) z izby do izby.
31 Jeho sluhovia mu povedali: "Počuli sme, že králi izraelského domu sú králi milosrdní. Obhoďme si okolo bedier vrecovinu, okolo hlavy povrazy a vyjdime k izraelskému kráľovi, azda nás nechá nažive."
32 Opásali si teda okolo bedier vrecovinu a povrazy okolo hlavy, išli k izraelskému kráľovi a vraveli: "Tvoj sluha Benadad hovorí: Nechaj ma, prosím, nažive!" Odpovedal: "Je ešte nažive? Je mojím bratom!"
33 Chlapi to brali za dobrý znak, rýchlo ho chytili za slovo a povedali: "Benadad je tvoj brat." Odpovedal: "Choďte, priveďte ho!" Keď Benadad prišiel k nemu, vyzdvihol ho na voz
34 a povedal mu: "Mestá, ktoré môj otec odňal tvojmu otcovi, ti vrátim. V Damasku si porob ulice, ako môj otec urobil v Samárii. A ja po uzavretí zmluvy odtiahnem od teba. Uzavrel teda s ním zmluvu a prepustil ho.
35 Vtedy ktorýsi z prorockých synov na Pánov popud povedal svojmu priateľovi: "Zbi ma. Ale ten muž sa zdráhal udrieť ho.
36 I povedal mu: "Pretože si nepočúval hlas Pána, len čo vyjdeš odo mňa zabije ťa lev." A keď odchádzal od neho, napadol ho lev a zabil ho.
37 Stretol iného človeka a povedal: "Zbi ma!" On ho tak zbil, až ho poranil.
38 Nato prorok išiel, stal si kráľovi do cesty, ale obväzom okolo očí sa prestrojil,
39 a keď kráľ prechádzal, volal na kráľa: "Tvoj sluha vytiahol do boja a vtedy odbočil akýsi človek, doviedol ku mne muža a povedal: "Stráž tohto človeka! Ak sa stratí, ručíš mi za jeho život svojím životom, alebo zaplatíš hrivnu striebra."
40 Kým však mal tvoj sluha tu i tam robotu, toho nebolo." Nato mu izraelský kráľ povedal: "To je tvoj rozsudok, ktorý si si sám vyniesol!"
41 Vtom si rýchlo odstránil obväz z očí a kráľ Izraela ho spoznal; že je spomedzi prorokov.
42 I povedal mu: "Toto hovorí Pán: Pretože si vypustil z ruky muža, ktorý prepadol mojej kliatbe, bude tvoj život za jeho život a tvoj ľud za jeho ľud."
43 A izraelský kráľ odišiel domov namrzený a išiel do Samárie.
Prvá kniha kráľov, 21. kapitola
1 Po týchto udalostiach sa stalo toto: Jezraelský Nabot mal vinicu, ktorá bola v Jezraeli, v susedstve paláca samarijského kráľa Achaba.
2 Achab povedal Nabatovi: "Daj mi svoju vinicu, bude mi na zeleninovú záhradu, lebo je tesne vedľa môjho domu. Dám ti za ňu lepšiu vinicu. Alebo ak sa ti viac páči, dám ti za ňu v peniazoch, koľko je hodna."
3 Nabot odpovedal Achabovi: "Božechráň, aby som ti dal dedičstvo po svojich otcoch!"
4 Achab išiel domov mrzutý a nahnevaný pre slovo, ktoré mu povedal jezraelský Nabot: "Nedám ti dedičstvo po svojich otcoch!" Hodil sa na lôžko, odvrátil si tvár a nechcel nič jesť.
5 Nato prišla k nemu jeho žena Jezabel a spýtala sa ha: "Prečo ti je duch taký zronený a nechceš jesť?"
6 Odpovedal jej: "Hovoril som s jezraelským Nabotom a povedal som mu: Daj mi svoju vinicu za peniaze, alebo ak chceš, dám ti za ňu vinicu. On však odpovedal: "Nedám ti svoju vinicu."
7 Jeho žena Jezabel mu na to povedala: "Máš ty ale moc nad Izraelom Vstaň, jedz a rozveseľ sa, ja ti zaopatrím vinicu jezraelského Nabota."
8 Potom napísala v mene Achaba list, udrela naň jeho pečať a poslala list starším a predstaveným jeho mesta, ktorí bývali s Nabotom.
9 V liste napísala toto: "Vyhláste pôst a Nabota posaďte na popredné miesto medzi ľud!
10 Oproti nemu posaďte dvoch mužov, vyvrheľov. Oni nech dosvedčia: "Rúhal sa Bohu a kráľovi." Potom ho vyveďte a ukameňujte, nech zomrie!"
11 Jeho spoluobčania, starší a predstavení, ktorí bývali v jeho meste, urobili tak, ako im odkázala Jezabel, ako bolo napísané v liste, ktorý im poslala.
12 Vyhlásili pôst a Nabota posadili na popredné miesto medzi ľudom.
13 Priviedli tých dvoch mužov, vyvrheľov, posadili ich oproti nemu a tí vyvrheli dosvedčili Nabotovi pred ľudom: "Nabot sa rúhal Bohu a kráľovi!" I vyviedli ho za mesto a ukameňovali ho tak, že zomrel.
14 Potom poslali Jezabel odkaz: "Nabota ukameňovali, je mŕtvy."
15 Keď Jezabel počula, že Nabota ukameňovali a je mŕtvy, povedala Jezabel Achabovi: "Vstaň a zmocni sa vinice jezraelského Nabota, ktorú sa ti zdráhal dať za peniaze, lebo Nabot nežije, zomrel."
16 Keď Achab počul, že Nabot je mŕtvy, zobral sa a šiel dolu do vinice jezraelského Nabota, aby sa jej zmocnil.
17 Vtedy Boh oslovil Tesbana Eliáša:
18 "Vstaň a choď v ústrety izraelskému kráľovi Achabovi, ktorý je v Samárii. Je práve v Nabotovej vinici. Zišiel do nej, aby sa jej zmocnil.
19 Povedz mu: "Toto hovorí Pán: Vraždil si a zmocnil si sa dedičstva!" Povedz mu toto: "Na mieste, kde psy lízali Nabotovu krv, budú lízať aj tvoju krv."
20 Achab povedal Eliášovi: "Našiel si ma, nepriateľ?!" Odpovedal: "Našiel, lebo si sa zapredal robiť, čo sa Pánovi nepáči.
21 Hľa, ja privediem na teba nešťastie. Pozametám za tebou a vyhubím v Izraeli z Achaba všetko, čo je rodu mužského, otroka i slobodného.
22 S tvojím rodom naložím, ako som naložil s rodom Nabatovho syna Jeroboama a s rodom Ahiášovho syna Básu pre dráždenie, ktorým si ma popudzoval, a preto, že si zviedol na hriech Izrael.
23 Ale aj o Jezabel hovorí Pán: "Psy budú žrať Jezabel na jezraelskom poli.
24 Kto z Achaba zomrie v meste, zožerú ho psy, a kto zomrie na poli, zožerie ho nebeské vtáctvo."
25 Lenže naozaj nebolo nikoho, kto by sa bol zapredal ako Achab robiť, čo sa Pánovi nepáči, lebo ho na to navádzala jeho žena Jezabel.
26 Konal veľmi ohavne, keď chodil za modlami celkom tak, ako robili Amorejčania, ktorých Pán vyhnal spred synov Izraela.
27 Keď Achab počul tieto slová, roztrhol si rúcho, na telo si obliekol vrecovinu a postil sa; spal vo vrecovine a chodil skľúčený.
28 Vtedy Pán oslovil Tesbana Eliáša:
29 "Videl si, ako sa Achab predo mnou pokoril? Pretože sa pokoril predo mnou, neprivediem nešťastie za jeho života. Za dní jeho syna privediem nešťastie na jeho dom!"
