Hľadaný výraz: Sk 22,17-23,11
Skutky apoštolov, 22. kapitola
17 Keď som sa potom vrátil do Jeruzalema a modlil som sa v chráme, padol som do vytrženia
18 a videl som ho, ako mi hovorí: "Ponáhľaj sa a rýchlo odíď z Jeruzalema, lebo neprijmú tvoje svedectvo o mne."
19 Ja som povedal: "Pane, oni vedia, že ja som zatváral do väzenia a bil po synagógach tých, čo verili v teba.
20 A keď vylievali krv tvojho svedka Štefana, aj ja som bol pri tom, schvaľoval som to a strážil som šaty tým; čo ho zabíjali.
21 Ale on mi povedal: "Choď, lebo ťa pošlem ďaleko medzi pohanov."
22 Až po toto slovo ho počúvali, ale potom začali kričať: "Preč s takýmto zo sveta, lebo nie je hoden žiť!"
23 Pretože kričali, odhadzovali šaty a vyhadzovali prach do vzduchu;
24 veliteľ rozkázal odviesť ho do pevnosti a nariadil bičovať ho a vypočúvať, aby sa dozvedel, prečo naň tak kričia.
25 Ale keď mu uťahovali remene, Pavol povedal stotníkovi, čo tam stál: "A smiete bičovať rímskeho občana, a ešte bez súdu?"
26 Keď to stotník počul, išiel za veliteľom a hlásil mu: "Čo to chceš robiť, veď je to rímsky občan."
27 Veliteľ prišiel za ním a pýtal sa ho: "Povedz mi, ty si Riman?" On odpovedal: "Áno."
28 Veliteľ vravel: "Ja som toto občianstvo získal za veľkú sumu." A Pavol povedal: "A ja som sa v ňom narodil."
29 Tí, čo ho mali vypočúvať, hneď od neho odstúpili a aj veliteľ sa zľakol, keď sa dozvedel, že je Riman a že ho sputnal.
30 Keďže chcel presne vedieť, z čoho ho Židia obviňujú, na druhý deň mu sňal putá, rozkázal, aby sa zišli veľkňazi a celá veľrada, priviedol Pavla a postavil ho pred nich.
Skutky apoštolov, 23. kapitola
1 Pavol sa uprene zahľadel na veľradu a povedal: "Bratia, ja som si počínal podľa najlepšieho svedomia pred Bohom až do dnešného dňa."
2 Tu veľkňaz Ananiáš rozkázal tým, čo stáli pri ňom, aby ho udreli po ústach.
4 Tí, čo tam stáli, povedali: "Božiemu veľkňazovi zlorečíš?"
5 Pavol vravel: "Nevedel som, bratia, že je to veľkňaz; veď je napísané: "Kniežaťu svojho ľudu nebudeš zlorečiť."
6 Ale Pavol vedel, že jedna časť sú saduceji a druhá farizeji, preto zvolal vo veľrade: "Bratia, ja som farizej, syn farizejov. Pre nádej a zmŕtvychvstanie ma súdia."
7 Ako to povedal, nastala medzi farizejmi a saducejmi hádka a zhromaždenie sa rozčeslo.
8 Lebo saduceji tvrdia, že niet zmŕtvychvstania ani anjela ani ducha, kým farizeji vyznávajú jedno i druhé.
9 Strhol sa veľký krik a vstali niektorí zákonníci z časti farizejov a protestovali: "Nenachádzame nič zlé na tomto človekovi. A čo ak s ním hovoril duch alebo anjel?!"
10 Keď hádka silnela, veliteľ z obavy, že Pavla roztrhajú, poslal dolu vojakov, aby im ho vyrvali a odviedli do pevnosti.
11 V nasledujúcu noc stál pred ním Pán a hovoril: "Buď pevný! Lebo ako si o mne svedčil v Jeruzaleme, tak musíš svedčiť aj v Ríme."
