Listovať vo Svätom Písme

Skutky apoštolov - kapitola 23


1 Pavol sa uprene zahľadel na veľradu a povedal: "Bratia, ja som si počínal podľa najlepšieho svedomia pred Bohom až do dnešného dňa."

2 Tu veľkňaz Ananiáš rozkázal tým, čo stáli pri ňom, aby ho udreli po ústach.

4 Tí, čo tam stáli, povedali: "Božiemu veľkňazovi zlorečíš?"

5 Pavol vravel: "Nevedel som, bratia, že je to veľkňaz; veď je napísané: "Kniežaťu svojho ľudu nebudeš zlorečiť."

6 Ale Pavol vedel, že jedna časť sú saduceji a druhá farizeji, preto zvolal vo veľrade: "Bratia, ja som farizej, syn farizejov. Pre nádej a zmŕtvychvstanie ma súdia."

7 Ako to povedal, nastala medzi farizejmi a saducejmi hádka a zhromaždenie sa rozčeslo.

8 Lebo saduceji tvrdia, že niet zmŕtvychvstania ani anjela ani ducha, kým farizeji vyznávajú jedno i druhé.

9 Strhol sa veľký krik a vstali niektorí zákonníci z časti farizejov a protestovali: "Nenachádzame nič zlé na tomto človekovi. A čo ak s ním hovoril duch alebo anjel?!"

10 Keď hádka silnela, veliteľ z obavy, že Pavla roztrhajú, poslal dolu vojakov, aby im ho vyrvali a odviedli do pevnosti.

11 V nasledujúcu noc stál pred ním Pán a hovoril: "Buď pevný! Lebo ako si o mne svedčil v Jeruzaleme, tak musíš svedčiť aj v Ríme."

13 Tých, čo sa takto sprisahali, bolo vyše štyridsať.

14 Prišli k veľkňazom a starším a vraveli: "Prísahou sme sa zaviazali, že nič neokúsime, kým nezabijeme Pavla.

15 Vy teraz spolu s veľradou oznámte veliteľovi, aby ho priviedol k vám, akoby ste sa chceli dozvedieť o ňom niečo presnejšie; my sme pripravení zabiť ho skôr, ako ta dôjde."

16 Ale o úkladoch počul syn Pavlovej sestry. Preto sa vybral vošiel do pevnosti a oznámil to Pavlovi.

17 Pavol si zavolal jedného zo stotníkov a povedal mu: "Zaveď tohoto mladíka k veliteľovi, lebo mu má čosi oznámiť."

18 On ho vzal, zaviedol ho k veliteľovi a vravel: "Väzeň Pavol si ma zavolal a prosil, aby som zaviedol tohoto mladíka k tebe, lebo ti má čosi povedať."

19 Veliteľ ho vzal za ruku, utiahol sa s ním nabok a pýtal sa: "Čo mi to máš oznámiť?"

20 On povedal: "Židia sa dohovorili, že ťa poprosia, aby si zajtra Pavla priviedol do veľrady, akoby sa malo o ňom zistiť niečo presnejšie.

21 Ale ty im never, lebo naň číha z nich viac ako štyridsať mužov, ktorí sa zaprisahali, že nebudú ani jesť ani piť, kým ho nezabijú. A teraz pripravení čakajú na tvoj súhlas."

22 Tu veliteľ mladíka prepustil a prikázal mu: "Nehovor nikomu, že si mi to oznámil."

23 Potom zavolal dvoch stotníkov a povedal im: "Pripravte na deviatu hodinu večer dvesto vojakov, ktorí pôjdu do Cézarey, aj sedemdesiat jazdcov a dvesto kopijníkov.

24 Aj dobytčatá pripravte, aby na ne posadili Pavla a bezpečne ho dopravili k vladárovi Félixovi.

25 Napísal aj list takéhoto znenia:

26 "Klaudius Lyziáš pozdravuje vznešeného vladára Félixa.

27 Tohoto muža chytili Židia, a keď sa chystali zabiť ho, prišiel som s vojskom a vyrval som im ho, lebo som sa dozvedel, že je Riman.

28 Chcel som vedieť, z čoho ho obviňujú, preto som ho priviedol pred ich veľradu

29 a zistil som že ho žalujú pre akési sporné otázky ich zákona. Ale obvinenia; za ktoré by si zasluhoval smrť alebo putá, niet.

30 A keď som dostal hlásenie o úkladoch, ktoré strojili tomuto mužovi, hneď som ho poslal k tebe a nariadil som aj žalobcom, aby tebe povedali, čo majú proti nemu."

31 Vojaci teda podľa rozkazu Pavla vzali a za noci ho odviedli do Antipatridy.

32 Na druhý deň nechali s ním ísť jazdcov a vrátil sa do pevnosti

33 Oni došli do Cézarey, odovzdali vladárovi list, a postavili pred neho aj Pavla.

34 Prečítal si list a opýtal sa, z ktorej provincie pochádza. A keď sa dozvedel, že z Cilície,

35 povedal: „Vypočujem ťa, keď prídu aj tvoji žalobcovia." A rozkázal ho strážiť v Herodesovej vládnej budove.

12 Keď sa rozodnilo, zbehli sa Židia a zaprisahali sa, že nebudú ani jesť ani piť, kým Pavla nezabijú.

3 Vtedy mu Pavol povedal: „Boh udrie teba, ty obielená stena! Sedíš tu, aby si ma súdil podľa zákona, a proti zákonu ma kážeš biť?"