Hľadaný výraz: Rim 10,5-11,10
List Rimanom, 10. kapitola
5 Mojžiš píše o spravodlivosti, ktorá je zo zákona: "Človek, ktorý ich bude plniť, bude z nich žiť."
6 Ale spravodlivosť, ktorá je z viery, vraví toto: "Nehovor vo svojom srdci: Kto vystúpi do neba?", totiž priviesť dolu Krista;
7 alebo: "Kto zostúpi do priepasti?", totiž vyviesť Krista spomedzi mŕtvych.
8 Ale čo hovorí? "Blízko teba je slovo, v tvojich ústach a v tvojom srdci;" totiž slovo viery, ktoré hlásame.
9 Lebo ak svojimi ústami vyznávaš: "Ježiš je Pán!" a vo svojom srdci uveríš, že Boh ho vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený.
10 Lebo srdcom veríme na spravodlivosť a ústami vyznávame na spásu.
11 Veď Písmo hovorí: "Nik, kto v neho verí, nebude zahanbený."
12 Niet rozdielu medzi Židom a Grékom, lebo ten istý je Pán všetkých, bohatý pre všetkých, ktorí ho vzývajú:
13 Lebo každý, kto bude vzývať Pánovo meno, bude spasený.
14 Ale ako budú vzývať toho, v ktorého neuverili? A ako uveria v toho, o ktorom nepočuli? A ako počujú bez kazateľa?
15 A ako budú kázať, ak nie sú poslaní? Ako je napísané: "Aké krásne sú nohy tých, čo hlásajú dobrú zvesť."
16 Lenže nie všetci poslúchli evanjelium. Aj Izaiáš hovorí: "Pane, kto uveril tomu, čo sme hlásali?"
17 Teda viera je z hlásania a hlásanie skrze Kristovo slovo.
18 Ale spytujem sa: Azda nepočuli? Ale áno, po celej zemi rozlieha sa ich hlas a ich slová až po hranice sveta.
19 Pýtam sa teda: Nepochopil to Izrael? Mojžiš prvý hovorí: "Vzbudím vo vás žiarlivosť skrze Nie národ. skrze nerozumný národ vás do hnevu popudím."
20 A Izaiáš sa odvažuje povedať: "Našli ma tí, čo ma nehľadali; verejne som sa zjavil tým, čo sa na mňa nedopytovali."
21 Izraelu však hovorí: "Celý deň som vystieral ruky k ľudu nevernému a vzdorovitému."
List Rimanom, 11. kapitola
1 Pýtam sa teda: Vari Boh odvrhol svoj ľud? Určite nie. Veď aj ja som Izraelita, Abrahámov potomok z Benjamínovho kmeňa.
2 Boh neodvrhol svoj ľud, ktorý predpoznal. Alebo neviete, čo hovorí Písmo o Eliášovi? Ako sa žaluje Bohu na Izrael:
3 "Pane, tvojich prorokov pozabíjali, tvoje oltáre zborili. Len ja sám som ostal; a aj na môj život striehnu."
4 A čo mu odpovedá Boh? "Ponechal som si sedemtisíc mužov, ktorí nezohli kolená pred Bálom."
5 A tak aj v tomto čase ostal zvyšok vyvolený z milosti.
6 Ale ak z milosti, už nie zo skutkov, inak by milosť nebola milosťou.
7 Čo teda? Izrael nedosiahol, o čo sa usiluje, ale vyvolení dosiahli; ostatní oslepli,
8 ako je napísané: "Boh im dal ducha tvrdého spánku, oči, aby nevideli, a uši, aby nepočuli, až do dnešného dňa."
9 A Dávid hovorí: "Nech sa im ich stôl stane nástrahou a pascou, pohoršením a odplatou.
10 Nech sa im oči zatemnia, aby nevideli, a ich chrbát navždy zohnú!"
