Hľadaný výraz: Gn 28,10-32,3
Genezis, 28. kapitola
10 Jakub sa teda vybral z Bersabe a putoval do Haranu.
11 Keď došiel na (isté) miesto, zostal tam na noc, lebo slnko už zapadlo. Zobral jeden z kameňov toho miesta, položil si ho pod hlavu a spal na tom mieste.
12 I snívalo sa mu, že vidí rebrík opretý o zem a jeho vrchný koniec siahal až do neba a Boží anjeli vystupovali a zostupovali po ňom.
13 A hľa, nad ním stál Pán a hovoril: "Ja som Pán, Boh tvojho otca Abraháma a Izáka. Zem, na ktorej odpočívaš, dám tebe a tvojmu potomstvu.
14 A potomstva tvojho bude ako prachu zeme a ty sa rozšíriš na západ i na východ, na sever i na juh; v tebe a v tvojich potomkoch budú požehnané všetky pokolenia zeme.
15 Hľa, ja som s tebou a budem ťa strážiť všade, kde pôjdeš, a privediem ťa späť do tejto krajiny, lebo ja ťa neopustím, kým nesplním čo som ti prisľúbil."
16 Vtedy sa Jakub prebudil zo spánku a povedal: "Ozaj, Pán je na tomto mieste a ja som o tom nevedel!"
17 I nadišiel ho strach a povedal: "Aké hrozné je toto miesto! Tu je naozaj dom Boží a tu je brána do neba!"
18 Keď Jakub ráno vstal, kameň, ktorý mal položený pod hlavou, postavil za pomník a jeho vrch polial olejom.
19 A nazval toto miesto menom Betel. Predtým sa však toto miesto volalo Luza.
20 A Jakub urobil sľub: "Ak je Boh so mnou, ak ma ochráni na tejto ceste, ktorou teraz idem, ak mi dá chlieb na živobytie a šaty na oblečenie
21 a ak sa šťastne vrátim do domu svojho otca, tak Jahve bude mojím Bohom
22 a tento kameň, ktorý som postavil ako pomník, bude Božím domom. A zo všetkého, čo mi dáš, odovzdám ti desiatky."
Genezis, 29. kapitola
1 Potom sa Jakub v dal na cestu a šiel do krajiny synov Východu.
2 I zadíval sa (raz) a hľa, na poli studňa a pri nej ležali tri kŕdle oviec, lebo z tejto studne napájavali stáda. Lenže kameň na otvore studne bol veľký
3 a len keď ta zohnali všetky stáda, odvaľovali kameň z otvoru studne a tak napájali ovce. Potom dávali kameň opäť na svoje miesto na otvor studne.
4 Jakub sa ich opýtal: "Bratia moji, odkiaľ ste?" Oni odvetili: "My sme z Haranu."
5 Nato im povedal: "Poznáte Nachorovho syna Labana?" Oni odpovedali: "Poznáme."
6 A keď sa ich pýtal: "Vodí sa mu dobre, oni odvetili: "Dobre. Hľa, práve prichádza jeho dcéra Ráchel s ovcami."
7 On im povedal: "Veď je ešte deň dosť dlhý a ešte nie je čas zohnať dobytok dovedna. Napojte ovce a nechajte sa im ešte popásť!"
8 A Oni však povedali: "To nemôžeme, kým nebudú zohnané dovedna všetky stáda. Až potom sa odvaľuje kameň z otvoru studne a napájame stáda."
9 Kým on s nimi rozprával, došla Ráchel s ovcami svojho otca. Ona ich totiž pásla.
10 Keď Jakub videl Ráchel, dcéru brata svojej matky Labana, a ovce brata svojej matky Labana, pristúpil a odvalil kameň z otvoru studne a napojil ovce matkinho brata Labana.
11 Potom Jakub pobozkal Ráchel a začal hlasno plakať.
12 A Jakub rozprával Ráchel, že je príbuzným jej otca a že je Rebekiným synom. Tu ona utekala a oznámila to svojmu otcovi.
13 Keď Laban počul zvesť o Jakubovi, synovi svojej sestry, ponáhľal sa mu naproti, pobozkal ho a voviedol ho do svojho domu. A on vyrozprával Labanovi všetko, čo sa prihodilo.
14 Tu mu povedal Laban: "Ty si naozaj moja kosť a moje mäso!" A ostal uňho na mesiac.
15 Potom Laban hovoril Jakubovi: "Ty si môj príbuzný. Vari mi budeš zadarmo slúžiť? Povedz mi, aká má byť tvoja odmena?"
16 Laban mal dve dcéry: staršia sa volala Lia a mladšia Ráchel.
17 Lia mala oči bez lesku, Ráchel však bola krásna i postavou i tvárou.
18 Jakub sa zamiloval do Ráchel a povedal: "Za tvoju mladšiu dcéru ti budem slúžiť sedem rokov.
19 Laban odvetil: "Radšej ju dám tebe ako cudziemu mužovi. Ostaň pri mne!"
20 Tak Jakub slúžil za Ráchel sedem rokov a videlo sa mu to len niekoľko dní. Tak ju mal rád.
21 Potom povedal Jakub Labanovi: "Daj mi teraz moju ženu, lebo môj čas je už tu. Nech k nej vojdem."
22 Vtedy Laban pozval všetkých ľudí z miesta a pripravil hostinu.
23 Večer však zobral svoju dcéru Liu a voviedol ju k Jakubovi a on s ňou obcoval.
24 Laban dal svoju slúžku Zelfu svojej dcére Lii za slúžku.
25 Ale ráno videl, že to bola Lia, a povedal Labanovi: "Prečo si mi to urobil?! Neslúžil som ti za Ráchel?! Prečo si ma podviedol?"
26 Laban mu odpovedal: "V našom kraji sa nerobí tak, aby sa mladšia vydala pred staršou.
27 Dokonči tento (svadobný) týždeň a potom ti dám aj tú za službu, ktorú mi budeš robiť ešte ďalších sedem rokov."
28 A Jakub to urobil, dokončil (svadobný) týždeň a on mu dal svoju dcéru Ráchel za ženu.
29 Laban dal svoju slúžku Balu svojej dcére Ráchel za slúžku.
30 A on obcoval aj s Ráchel, lebo Ráchel mal radšej ako Liu, a slúžil uňho ešte ďalších sedem rokov.
31 Keď však Pán videl, že Lia je odstrčená, otvoril jej život, kým Ráchel bola neplodná.
32 Lia počala a porodila syna a nazvala ho Rubenom, vraviac: "Pán zhliadol na moje poníženie, teraz ma môj muž bude už ľúbiť."
33 A opäť počala a porodila syna a povedala: "Pán počul, že som odstrčená, a tak mi dal aj tohto." A nazvala ho Simeonom.
34 Opäť počala a porodila syna a hovorila: "Teraz už môj muž prilipne ku mne, keď som mu porodila troch synov." Preto ho nazvala Lévi.
35 A počala ešte raz a porodila syna a povedala: "Teraz velebím Pána!" Preto ho nazvala Júda. Potom prestala rodiť.
Genezis, 30. kapitola
1 Keď Ráchel videla, že ona nerodí Jakubovi, žiarlila na svoju sestru a hovorila Jakubovi: "Daj mi deti! Ak nie, tak zomriem!"
2 Jakub sa namrzel na Ráchel a povedal jej: "Vari som ja na mieste Boha, ktorý ti odoprel plod života?"
3 Ona mu však povedala: "Hľa, tu je moja slúžka Bala. Obcuj s ňou, nech porodí na mojich kolenách a nech mám aspoň od nej synov!"
4 A dala mu svoju slúžku Balu za ženu a Jakub s ňou obcoval
5 Bala potom počala a porodila Jakubovi syna.
6 Tu Ráchel povedala: "Boh mi prisúdil spravodlivo. Aj môj hlas vypočul, keď mi dal syna." Preto ho nazvala menom Dan.
7 A Ráchelina slúžka Bala počala ešte raz a porodila Jakubovi druhého syna.
8 Vtedy povedala Ráchel: "Boží zápas som vybojovala so svojou sestrou a zvíťazila som!" Preto ho nazvala Neftali.
9 Keď však Lia videla, že prestala rodiť, aj ona vzala svoju slúžku Zelfu a dala u Jakubovi za ženu.
10 A Liina slúžka Zelfa porodila Jakubovi syna.
11 Vtedy Lia povedala: "Šťastlivo!" A nazvala ho Gadom.
12 Keď Zelfa, Liina slúžka, porodila Jakubovi druhého syna,
13 povedala Lia: "To je pre mňa blaženosť! Blahoslaviť ma budú dcéry." I nazvala ho Aserom.
14 Keď raz Ruben vyšiel v čase pšeničnej žatvy von, našiel na poli láskavec a priniesol ho svojej matke Lii. Vtedy Ráchel povedala Lii: "Daj aj mne z láskavcových plodov tvojho syna!"
15 Ona jej odvetila: "Nie ti je dosť, že si mi odobrala muža, chcela by si mi vziať aj láskavec môjho syna?" Ráchel odpovedala: "Nech teda tejto noci spí s tebou, to bude za láskavec tvojho syna."
16 Keď sa večer Jakub vracal z poľa, išla mu Lia v ústrety a povedala: "Ku mne musíš prísť, lebo som za teba zaplatila plnú cenu láskavcami svojho syna!" I spal tej noci pri nej.
17 A Pán vypočul Liu, počala a porodila Jakubovi ešte piateho syna.
18 Vtedy Lia povedala: "Pán mi dal zaslúženú odmenu, lebo som dala svoju slúžku svojmu mužovi." I nazvala ho menom Isachar.
19 Lia však počala ešte raz a porodila Jakubovi šiesteho syna.
20 A Lia povedala: "Boh ma obdaril pekným darom. Môj muž bude bývať teraz už u mňa, veď som mu porodila šesť synov." A nazvala ho Zabulonom.
21 Potom porodila dcéru, ktorú nazvala Dinou.
22 Boh si však spomenul aj na Ráchel. Boh ju vypočul a otvoril jej lono.
23 Počala a porodila syna a vtedy povedala: "Pán odňal moju potupu!"
24 I nazvala ho Jozefom, hovoriac: "Pane, pridaj mi aj druhého syna!"
25 Keď Ráchel porodila Jozefa, Jakub povedal Labanovi: "Prepusť ma a ja pôjdem na svoje miesto a do svojej krajiny.
26 Daj mi moje ženy a deti, za ktoré som ti slúžil, aby som mohol odísť. Veď ty sám vieš, akú službu som ti preukázal!"
27 Laban mu odpovedal: "Kiežby som našiel milosť v tvojich očiach! Zistil som, že kvôli tebe má Pán požehnával."
28 Povedal mu tiež: "Urči si odmenu, ktorá ti patrí odo mňa, a ja ti ju dám."
29 A on mu odvetil: "Ty sám vieš, ako som ti slúžil a čo sa stalo z tvojho stáda v mojich rukách.
30 Lebo málo bolo toho, čo si mal pred tým, ako som prišiel k tebe. Ale zveľadilo sa to. Pán ťa žehnal pri každom mojom kroku. Lenže, kedy sa postarám ja o svoju rodinu?"
31 A on sa opýtal: "Čo ti mám dať?" Jakub odvetil: "Nemáš mi čo dávať. Ak pristaneš na túto vec, budem ďalej pásť a strážiť tvoje ovce:
32 Dnes obídem všetky tvoje stáda a oddelím v nich všetky bodkasté a strakaté zvieratá. A všetko, čo je čierne medzi ovcami a strakaté a bodkasté medzi kozami, to bude moja odmena.
33 A odzajtra bude moja spravodlivosť odpovedať za mňa tak, že keď prídeš pozrieť moju odmenu, všetko, čo medzi kozami nebude strakaté a bodkasté a čierne medzi ovcami, nech je ako keby som to ukradol."
34 Laban odvetil: "Dobre! Nech je tak, ako si hovoril!"
35 I odlúčil (Laban) v ten deň všetky pruhované a strakaté capy a všetky bodkasté a strakaté kozy, všetko, čo malo niečo biele, a všetko, čo bolo medzi baranmi čierne, a zveril to do rúk svojim synom.
36 Potom ustálil vzdialenosť trojdňovej cesty medzi sebou a Jakubom, ktorý pásol ostatné Labanovo stádo.
37 Jakub si nabral čerstvých storaxových, mandľovníkových a platanových prútov a povylupoval na nich biele pásy tak, že odkryl to, čo bolo na prútoch biele.
38 Potom nakládol povylupovaných prútov do žľabov na vodu, kde prichádzali stáda piť, lebo sa behávali, keď prichádzali piť.
39 Ovce sa nabehali pred prútmi a doniesli pruhované, bodkasté a strakaté jahňatá.
40 Jahňatá Jakub oddeľoval a svoju pozornosť venoval, aby stádo Labanovho stáda bolo pruhované a čierne. Tak získaval čriedy pre seba a nemiešal ich s Labanovým stádom.
41 A Jakub kládol prúty do žľabov ovciam pred oči, keď sa behali silnejšie ovce, aby sa nabehali pri prútoch.
42 Keď však boli ovce slabšie, nekládol ich. A tak slabšie pripadli Labanovi, silnejšie Jakubovi.
43 Takto sa stal nesmierne bohatým človekom, mal množstvo stád, slúžok a sluhov, tiav a oslov.
Genezis, 31. kapitola
1 I začul reč Labanových synov, ako vraveli: "Pobral Jakub všetko, čo mal náš otec, a z toho, čo patrilo nášmu otcovi, získal všetko toto bohatstvo."
2 Aj na Labanovej tvári vybadal, že nebol k nemu taký prívetivý ako predtým.
3 Vtedy Pán povedal Jakubovi: "Vráť sa späť do krajiny svojich otcov a k svojim príbuzným! Ja budem s tebou."
4 Preto si Jakub dal zavolať Ráchel a Liu na pole
5 a povedal im: " Ja vidím na tvári vášho otca, že nie je ku mne taký prívetivý ako predtým, hoci Boh môjho otca bol so mnou.
6 Vy samy viete, že som z celej sily slúžil vášmu otcovi.
7 Váš otec ma však oklamal a desať ráz zmenil moju odmenu. No Boh nedal, aby mi uškodil:
8 Keď povedal: "Bodkasté budú tvojou odmenou," všetky ovce donášali strakaté, keď zasa povedal: "Pruhované budú tvojou odmenou," všetky ovce donášali pruhované.
9 Boh vzal stáda vášmu otcovi a dal ich mne.
10 V čase, keď sa behávali stáda, zdvihol som oči a vo sne som videl, že capy, ktoré skákali na samice, boli pruhované, bodkasté a strakaté.
11 A Boží anjel mi vo sne hovoril: "Jakub!" Ja som odpovedal: "Tu som!"
12 Vtedy mi povedal: "Pozdvihni oči a pozeraj. Všetky capy, čo skáču na samice, sú pruhované, bodkasté a strakaté. Ja som videl všetko, čo ti Laban vykonal.
13 Ja som Boh z Betelu, kde si ty pomazal pomník a kde si mi urobil sľub. Teraz sa len zober, odíď z tejto krajiny a vráť sa do svojej rodnej krajiny!"
14 Ráchel a Lia mu vraveli: "Máme my ešte podiel alebo dedičstvo v dome nášho otca?!
15 Neboli sme preň ako cudzinky? Veď nás predal a čo utŕžil, načisto premárnil.
16 Ozaj všetko bohatstvo, ktoré Boh odňal nášmu otcovi, patrí nám a našim deťom. Preto teda urob všetko, čo ti káže Boh!"
17 Jakub sa teda pobral, posadil svoje deti a svoje ženy na ťavy,
18 vzal so sebou všetok svoj statok a všetok svoj majetok, ktorý získal v Mezopotámii, totižto statok, ktorý mu patril, čo si nadobudol, a šiel k svojmu otcovi Izákovi do krajiny Kanaán.
19 Laban odišiel strihať ovce a Ráchel zatiaľ ukradla svojmu otcovi domácich bôžikov.
20 Jakub klamal Aramejčana Labana, lebo utajoval pred ním, že chce ujsť.
21 A tak sa dal na útek so všetkým, čo mu patrilo, rýchlo prebrodil rieku a dal sa smerom ku Galaádskym vrchom.
22 Na tretí deň oznámili Labanovi, že Jakub utiekol.
23 Vtedy Laban zobral so sebou svojich príbuzných, hnal sa za ním sedem dní cesty a dostihol ho na Galaádskych vrchoch.
24 Ale Boh prišiel k Aramejčanovi Labanovi za noci vo sne a povedal mu: "Chráň sa namiesto dobré zle hovoriť s Jakubom!"
25 Laban dohonil Jakuba, keď Jakub rozložil svoj stan na vrchu. Aj Laban sa so svojimi príbuznými utáboril na vrchu Galaád.
26 Tu Laban povedal Jakubovi: "Čo si to urobil? Oklamal si ma a odviedol si mi dcéry, akoby vo vojne zajaté!
27 Prečo si potajomky utiekol a okradol si ma? Neoznámil si mi to, aby som ťa mohol vyprevadiť s jasotom a spevmi, s bubnami a citarami!
28 Nedovolil si mi pobozkať mojich vnukov a dcéry! Ozaj, nerozumne si konal!
29 V mojich rukách bolo urobiť vám zlo, ale Boh tvojho otca mi minulej noci povedal: "Chráň sa namiesto dobre zle hovoriť s Jakubom!"
30 No keď si sa už raz vybral na cestu lebo si veľmi túžil po dome svojho otca -, prečo si ukradol mojich bôžikov?!"
31 Jakub vravel Labanovi: "Áno, bál som sa, lebo som si myslel, že by si mi bol násilím vzal svoje dcéry.
32 U koho však nájdeš svojich bohov, ten neostane nažive! V prítomnosti našich príbuzných poprezeraj, čo mám so sebou, a ber si to!" Jakub totiž nevedel, že ich Ráchel ukradla.
33 Nato Laban vošiel do Jakubovho stanu a do Liinho stanu i do stanu oboch slúžok, ale nič nenašiel. Keď vyšiel z Liinho stanu, vošiel do Ráchelinho stanu.
34 Ráchel však bôžikov vzala, skryla ich do ťavieho sedla a sadla si naň. Laban prezrel celý stan, ale nič nenašiel.
35 Povedala totiž svojmu otcovi: "Nech sa nehnevá môj pán, že nemôžem vstať pred tebou. Prihodilo sa mi, čo sa stáva ženám." Nuž hľadal, ale domácich bôžikov nenašiel.
36 Vtedy sa Jakub nahneval a vyčitoval Labanovi. A podráždený Jakub hovoril Labanovi: "Čím som sa previnil a v čom som sa prehrešil, že ma tak nástojčivo prenasleduješ
37 a prekutávaš moje? Čo si našiel zo všetkých vecí svojho domu?! Polož to tu pred oči mojich a tvojich príbuzných! Nech oni rozhodnú, kto z nás dvoch je v práve!
38 Je tomu práve dvadsať rokov, čo som bol u teba! Tvoje ovce a kozy nikdy nezvrhli a ja som nejedol nikdy barany z tvojho stáda.
39 Roztrhané som ti nikdy nedoniesol, ja som to vždy nahrádzal. Odo mňa si to vždy požadoval, či skapalo vo dne alebo v noci.
40 Za dňa som hynul od horúčavy, za noci od zimy a spánok mi odchádzal od očí.
41 Teraz je tomu dvadsať rokov, čo som v tvojom dome. Štrnásť rokov som ti slúžil za obe tvoje dcéry a šesť rokov za tvoje stáda, ale desať ráz si mi pozmenil odmenu!
42 Keby nebol býval so mnou Boh môjho otca, Boh Abraháma a ten, ktorého sa boji Izák, tak teraz by si ma bol prepustil naprázdno! To však, čo som pretrpel a čo robievali moje ruky, videl Boh, a preto ťa včerajšej noci varoval."
43 Laban odpovedal Jakubovi: "Moje sú dcéry, moje sú deti a moje sú stáda i všetko, čo vidíš, je moje! Ale čo môžem pre svoje dcéry a pre ich deti, ktoré porodili, teraz urobiť?
44 Nuž poď teraz, uzavrieme zmluvu, ty a ja! Nech je to svedectvom medzi mnou a tebou!"
45 Vtedy Jakub vzal kameň a postavil ho ako pamätník.
46 Potom povedal Jakub svojim príbuzným: "Nazbierajte kameňov!" I nabrali kameňov a urobili hromadu a na nej potom jedli.
47 Laban ju nazval Jegar sahaduta a Jakub ju nazval Galaád.
48 Nato Laban povedal: "Táto hromada je dnes svedkom medzi mnou a tebou." Preto ju nazval Galaád
49 a Masfa (stráž), lebo vravel: "Nech Pán stráži nad nami, keď sa rozlúčime!"
50 Nesmieš zle zaobchodiť s mojimi dcérami, ani si (nesmieš) vziať iné ženy k mojim dcéram! Aj keď nie je pri nás nik, hľa, Boh je svedkom medzi mnou a tebou!"
51 Laban ešte hovoril Jakubovi: "Hľa, táto hromada a tento pamätník, ktorý som postavil, je medzi mnou a tebou!
52 Táto hromada je svedkom a svedkom je i tento pamätník, že ja neprekročím za túto hromadu k tebe, ani ty neprekročíš za túto hromadu a za tento pamätník ku mne, aby sme si škodili!
53 Boh Abraháma a Boh Nachora nech súdia medzi mnou a tebou!" A Jakub prisahal na strach svojho otca Izáka a potom Jakub obetoval na vrchu krvavú obetu a zavolal svojich príbuzných na hostinu. Po hostine prenocovali na vrchu.
Genezis, 32. kapitola
1 Keď Laban ráno vstal, pobozkal svojich vnukov a svoje dcéry a požehnal ich. Potom sa pobral a vrátil sa do svojho bydliska.
2 Aj Jakub šiel svojou cestou. Tu ho stretli Boží anjeli.
3 Keď ich Jakub videl, povedal: "To je tábor Božích vojov!" Preto nazval to miesto Mahanaim.
