Utorok 16. 01. 2024
Utorok 2. týždňa v Cezročnom období
Prvá kniha Samuelova - 1 Sam 16, 1-13
Pán povedal Samuelovi: „Dokedy budeš žialiť za Saulom, keď som ho ja zavrhol a už nebude kráľom nad Izraelom? Naplň si roh olejom a choď! Posielam ťa do Betlehema k Izaimu, lebo spomedzi jeho synov som si vyhliadol kráľa.“
Ale Samuel vravel: „Akože pôjdem? Dopočuje sa to Saul a zabije ma.“ Pán mu povedal: „Vezmeš si zo stáda jalovicu a povieš: ‚Prišiel som obetovať Pánovi.‘ Izaiho zavoláš na obetu a ja ti potom dám vedieť, čo máš robiť: toho, ktorého ti označím, pomažeš.“
Samuel urobil, ako mu rozkázal Pán, a šiel do Betlehema. Starší mesta mu s hrôzou vyšli naproti a pýtali sa: „Je tvoj príchod pokojný?“ On povedal: „Pokojný. Prišiel som obetovať Pánovi. Posväťte sa a poďte so mnou na obetu.“ Posvätil Izaiho i jeho synov a pozval ich na obetu.
A keď prišli, videl Eliaba a povedal si: „Toto je iste Pánov pomazaný.“
Ale Pán povedal Samuelovi: „Nehľaď na jeho tvár ani na výšku postavy; tohoto som si nevybral. Ja nehľadím ako človek. Človek vidí iba vonkajšok, ale Pán vidí do srdca.“
Izai zavolal Abinadaba a predviedol ho pred Samuela.
On povedal: „Ani tohoto si Pán nevyvolil.“
Izai predviedol Sammu. Samuel povedal: „Ani tohoto si Pán nevyvolil.“
Izai predviedol Samuelovi sedem svojich synov, ale Samuel povedal: „Pán si z týchto nevyvolil ani jedného.“
A Samuel povedal Izaimu: „Sú to všetci tvoji synovia?“
On odpovedal: „Ešte chýba najmenší, ten pasie ovce.“
Samuel povedal Izaimu: „Pošli poň a priveď ho; ani si nesadneme k stolu, kým nepríde.“
Poslal teda poň a priviedol ho; bol ryšavý, mal pekné oči a príjemný vzhľad.
A Pán povedal: „Vstaň, pomaž ho, to je on.“
Samuel vzal roh s olejom a pomazal ho uprostred jeho bratov. A od toho dňa pôsobil na Dávida Pánov duch.
Samuel vstal a odišiel do Ramy.
Žalm - Ž 89, 20. 21-22. 27-28
R: Našiel si, Pane, svojho služobníka Dávida.
Raz si vo videní prehovoril k svojim svätým
a povedal si: †
„Bohatierovi som pomoc poskytol *
a vyvoleného z ľudu som povýšil. R.
Našiel som svojho služobníka Dávida, *
pomazal som ho svojím svätým olejom.
Pevne ho bude držať moja ruka *
a posilňovať moje rameno. R.
On bude volať ku mne: ‚Ty si môj Otec, *
môj Boh a útočište mojej spásy.‘
A ja ho ustanovím za prvorodeného, *
za najvyššieho medzi kráľmi zeme.“ R.
Evanjelium podľa Marka - Mk 2, 23-28
Alelujový verš: Otec nášho Pána Ježiša Krista nech osvieti oči nášho srdca, aby sme vedeli, aká je nádej z nášho povolania.
V istú sobotu kráčal Ježiš cez obilné pole. Jeho učeníci cestou začali trhať klasy. Farizeji mu povedali: „Pozri, prečo robia v sobotu, čo neslobodno?“
On im odvetil: „Nikdy ste nečítali, čo urobil Dávid, keď bol v núdzi a keď bol hladný on i jeho družina? Ako vošiel za veľkňaza Abiatara do Božieho domu a jedol obetované chleby, ktoré nesmel jesť nik, iba kňazi, a dal aj tým, čo boli s ním?“
I povedal im: „Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu. A tak je Syn človeka pánom aj nad sobotou.“
Liturgické čítania sú použité z webu: lc.kbs.sk.
