Streda 17. 01. 2024
Svätého Antona, opáta
Prvá kniha Samuelova - 1 Sam 17, 32-33. 37. 40-51
Dávid povedal Saulovi: „Nech nik nestráca odvahu pre tohto Filištínca. Ja, tvoj sluha, pôjdem a budem s ním bojovať.“ Saul povedal Dávidovi: „Nemôžeš sa postaviť proti tomu Filištíncovi a bojovať s ním, veď si len chlapec a on je bojovník od svojej mladosti.“
Dávid hovoril: „Pán, ktorý ma vytrhol z moci leva a z moci medveďa, vyslobodí ma aj z ruky tohto Filištínca.“ Nato povedal Saul Dávidovi: „Choď a Pán nech je s tebou.“
Dávid si vzal do ruky svoju palicu, v potoku si vybral päť hladkých kameňov, vložil si ich do pastierskej kapsy, ktorá mu slúžila za tulec, do ruky si vzal prak a vykročil proti Filištíncovi.
Filištínec sa krokom blížil k Dávidovi a jeho zbrojnoš šiel pred ním. Keď sa Filištínec pozrel a videl Dávida, pohrdol ním; bol to ryšavý mladík, pekného výzoru. Filištínec povedal Dávidovi: „Čo som pes, že ideš na mňa s palicou?“ Filištínec preklínal Dávida svojimi bohmi a povedal mu: „Poď ku mne, nech dám tvoje telo nebeským vtákom a divej zveri.“
Ale Dávid Filištíncovi odpovedal: „Ty ideš na mňa s mečom, kopijou a oštepom, ale ja idem proti tebe v mene Pána zástupov, Boha izraelských šíkov, ktoré si hanobil. Dnes ťa Pán vydá do mojej ruky, zrazím ťa a odtnem ti hlavu; tvoju mŕtvolu a mŕtvoly filištínskeho vojska dám dnes nebeským vtákom a divej zveri a dozvie sa celá zem, že v Izraeli je Boh. A všetok tento zhromaždený ľud pozná, že Pán nezachraňuje ani mečom ani kopijou. Lebo tento boj vedie Pán; a on vás vydá do našich rúk.“
Keď sa Filištínec pohol a približoval sa k Dávidovi, Dávid sa rozbehol a utekal do súboja s Filištíncom. Siahol rukou do kapsy, vytiahol jeden kameň, vrhol ho prakom a Filištínca zasiahol do čela. Kameň mu vnikol do čela a on padol tvárou na zem.
Tak Dávid prakom a kameňom premohol Filištínca, zrazil ho a zabil.
Dávid nemal v ruke meč, preto pribehol, stal si na Filištínca, vzal jeho meč, vyňal ho z pošvy a zabil ho; odťal mu hlavu.
Keď Filištínci videli, že ich hrdina je mŕtvy, utiekli.
Žalm - Ž 144, 1. 2. 9-10
R: Nech je zvelebený Pán, môj ochranca.
Nech je zvelebený Pán, môj ochranca, †
čo učí moje ruky zápasiť *
a moje prsty bojovať. R.
On je ku mne milosrdný a dodáva mi odvahy, *
on je moje útočište a môj osloboditeľ;
on je moja záštita, na ktorú sa spolieham; *
on mi podrobuje môj ľud. R.
Bože, novú pieseň ti zaspievam; *
zahrám ti na desaťstrunovej citare.
Ty pomáhaš kráľom, *
ty zachraňuješ svojho sluhu Dávida
pred mečom záhuby. R.
Evanjelium podľa Marka - Mk 3, 1-6
Alelujový verš: Ježiš hlásal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každú chorobu medzi ľudom.
Ježiš znova vošiel do synagógy. Tam bol človek s vyschnutou rukou. A oni naň striehli, či ho v sobotu uzdraví, aby ho mohli obžalovať.
Tu povedal človekovi s vyschnutou rukou: „Staň si do prostriedku!“ A tamtých sa opýtal: „Slobodno v sobotu robiť dobre alebo zle, zachrániť život alebo zničiť?“ Ale oni mlčali. S hnevom si ich premeral a zarmútený nad zaslepenosťou ich srdca povedal človekovi: „Vystri ruku!“ On ju vystrel a ruka mu ozdravela.
Farizeji vyšli von a hneď sa radili o ňom s herodiánmi, ako ho zahubiť.
Liturgické čítania sú použité z webu: lc.kbs.sk.
