Hľadaný výraz: Sk 2, 1-13
1 Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste.
2 Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli.
3 I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden.
4 Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi; ako im Duch dával hovoriť.
5 V Jeruzaleme boli Židia, nábožní Ľudia zo všetkých národov, čo sú pod nebom.
6 Keď sa teda strhol tento hukot, mnoho sa ich zbehlo a boli zmätení, lebo každý ich počul hovoriť svojím jazykom.
7 I stŕpli a udivení vraveli: "Nie sú títo všetci, čo tu hovoria, Galilejčania?
8 A ako to, že ich každý z nás počuje vo svojom vlastnom jazyku, v ktorom sme sa narodili?
9 My, Parti, Médi, Elamčania, obyvatelia Mezopotámie, Judey a Kapadócie, Pontu a Ázie,
10 Frýgie a Pamfýlie, Egypta a líbyjských krajov okolo Cyrény, prisťahovaní Rimania,
11 Židia aj prozelyti, Kréťania i Arabi: počujeme ich vo svojich jazykoch hovoriť o veľkých Božích skutkoch."
12 Všetci žasli a v rozpakoch si vraveli: "Čo to má znamenať?"
13 Ale iní s úsmeškom hovorili: "Sú plní mladého vína."
