Hľadaný výraz: Sir 51; Gal 4,12-31; Jdt 15-16;
Kniha Judita, 15. kapitola
1 Keď to počuli tí, čo boli v stanoch, zhrozili sa nad tým, čo sa stalo.
2 Zaľahol na nich strach a hrôza. Nebolo človeka, ktorý by bol ešte zostal pri svojom druhovi. Rozpŕchli sa a utekali odtiaľ po všetkých cestách na rovine i v horách.
3 Aj tí, čo mali stany vo vrchoch okolo Betulie, dali sa na útek. Vtedy sa Izraeliti, každý ich bojovník, rozbehli za nimi.
4 Oziáš poslal poslov do Betomestaimu, Bemena, Choby, Choly a do všetkých končín Izraela, aby podali správu o tom, čo sa stalo, a vyzvali obyvateľstvo, aby sa všetci vrhli na nepriateľa a ničili ho.
5 Keď to Izraeliti počuli, všetci svorne ich napadli, prenasledovali ich až po Chobu a bili ich. Podobne sa zhromaždili aj tí, čo bývali v Jeruzaleme a v horách, lebo im oznámili, čo sa stalo v tábore ich nepriateľov. Tí, čo boli v Galaáde a v Galilei, prenasledovali ich a zasadzovali im ťažké rany, až kým neprišli po Damask, po jeho hranice.
6 Obyvatelia Betulie, čo zostali, vrhli sa na asýrsky tábor, vyplienili ho a veľmi sa obohatili.
7 Izraeliti, ktorí sa vracali z boja, zmocnili sa toho, čo zostalo. Aj dediny a osady v horách i na rovine získali veľkú korisť, lebo toho bolo veľmi veľa.
8 Tu prišiel veľkňaz Joachim a starší zo synov Izraela, čo bývali v Jeruzaleme, aby videli dobrodenia, ktoré Pán preukázal Izraelu, a aby videli aj Juditu a pozdravili ju.
9 Keď k nej prišli, všetci jej dobrorečili jedným hlasom: "Ty si sláva Jeruzalema, ty si veľká radosť Izraela, ty si česť nášho rodu!
10 To všetko si urobila ty svojou rukou. Izraelu si preukázala dobro a Boh mal v ňom zaľúbenie. Buď požehnaná, žena, od všemohúceho Boha naveky." A všetok ľud odpovedal: "Amen!"
11 Ľud sa tridsať dní delil o korisť z nepriateľského tábora. Judite dali Holofernesov stan i všetky strieborné predmety, lôžka, nádoby a celé jeho zariadenie. Ona to prijala a naložila na mulice. Potom zapriahla do svojich vozov a naložila to na ne.
12 I zbehli sa všetky ženy Izraela, aby ju videli. Vychvaľovali ju a usporiadali na jej počesť tanec. Ona nabrala do rúk ratolestí a dávala ich ženám, čo s ňou boli.
13 Potom si ona i tie, čo ju sprevádzali, dali na hlavu olivové vence, ona kráčala na čele všetkého ľudu a viedla tanec všetkých žien. A všetci izraelskí muži v plnej výzbroji šli ovenčení za nimi s chválami na perách.
14 Potom Judita začala uprostred celého Izraela túto ďakovnú pieseň a všetok ľud spieval s ňou veľkým hlasom tento chválospev Pánovi.
Kniha Judita, 16. kapitola
1 Judita spievala: "Udrite na bubny na počesť môjho Boha, hrajte môjmu Pánovi na cimbaloch; zaspievajte nový žalm na neho, velebte a vzývajte jeho meno!
2 Ty si Boh, čo potiera vojny, ty si staviaš tábor uprostred svojho ľudu, aby si ma vytrhol z ruky tých, čo ma prenasledujú.
3 Zišiel Asýrčan z vrchov na severe, pritiahol s tisíckami svojho vojska. Ich množstvo zastavilo potoky, ich jazda pokryla pahorky.
4 Vyhlásil, že vypáli moje územie, mojich mladíkov pobije mečom mojich kojencov udrie o zem, moje nemluvniatka vydá za korisť a moje panny do otroctva.
5 Všemohúci Pán ich však znemožnil rukou ženy.
6 Lebo ich vodca nepadol rukou mladíkov, ani ho neporazili synovia titanov, ani vysokí obri sa ho nezmocnili, ale Judita, Merariho dcéra, oslabila ho krásou svojej tváre.
7 Odložila svoje vdovské šaty pre potešenie trpiacich v Izraeli. Tvár si pomazala voňavým olejom,
8 kadery si upravila čelenkou a obliekla si jemný odev, aby ho zviedla.
9 Jej sandále uchvátili jeho oko, jej krása upútala jeho dušu a meč presekol jeho šiju.
10 Peržania sa zdesili nad jej odvahou, Médi sa zhrozili pred jej silou.
11 Vtedy moji ponížení vydali bojový výkrik a tí sa splašili, moji zoslabnutí kričali a tí sa zrútili, pozdvihli svoj hlas a tí sa obrátili na útek.
12 Synovia otrokýň ich prebodli, prerazili ich ako synov prebehlíkov; zahynuli v boji môjho Pána.
13 Zaspievam môjmu Bohu novú pieseň: Veľký si, Pane, a slávny, obdivuhodne silný a nepremožiteľný.
14 Nech ti slúžia všetky tvoje stvorenia, lebo si povedal a boli, poslal si svojho ducha a povstali a niet nikoho, kto by sa mohol vzoprieť tvojmu hlasu.
15 Vrchy a vody sa v svojich základoch pohnú, skaly sa ako vosk roztopia pred tvojím pohľadom. Ale voči tým, čo sa ťa boja, si stále milosrdný.
16 Málo je všetko, čo sa prináša ako obeta príjemnej vône, a skoro nič všetok tuk zo zápalných obiet pre teba. Ten však, kto sa bojí Pána, bude vždy veľký!
17 Beda národom, ktoré povstanú proti môjmu rodu! Všemohúci Pán ich v deň súdu potresce: ich telo vydá ohňu a červom, aby kvílili od bolesti až naveky."
18 Keď prišli do Jeruzalema, poklonili sa Bohu. Ľud sa očistil a priniesli zápalnú obetu Pánovi i svoje dobrovoľné obety a dary.
19 Judita priniesla všetky Holofernesove nádoby, ktoré jej dal ľud, aj záclonu, ktorú vzala z jeho spálne, a venovala to ako obetný dar Bohu.
20 Ľud sa tri mesiace veselil v Jeruzaleme pred svätyňou a Judita zostala s nimi. -
21 Po tých dňoch sa vrátil každý na svoje dedičstvo. Aj Judita odišla do Betulie a zostala na svojom majetku. Dokiaľ žila, bola slávna po celej krajine.
22 Mnohí zatúžili po nej, ale nijaký muž ju nepoznal po všetky dni jej života, odkedy zomrel jej manžel Manasses a pripojila sa k svojmu ľudu. V dome svojho manžela Manassesa sa dožila vysokej staroby stopäť rokov.
23 Svoju slúžku prepustila na slobodu. Zomrela v Betulii a pochovali ju v jaskyni jej muža Manassesa.
24 Oplakával ju celý dom Izraela sedem dní. Svoj majetok rozdelila ešte pred svojou smrťou príbuzným svojho muža Manassesa a pokrvným zo svojho rodu. A nik sa už neodvážil nahnať strach synom Izraela, kým Judita žila a ešte dlho po jej smrti.
Kniha Sirachovcova, 51. kapitola
1 Chváliť ťa chcem, Pane, môj kráľ, zvelebovať ťa chcem, Bože, môj spasiteľ.
2 Chválu chcem vzdávať tvojmu menu, lebo si mi bol pomocníkom a ochrancom.
3 Telo si mi vyslobodil zo záhuby, (zachránil si ma) z osídel zlostného jazyka, od perí, čo falošne vedia hovoriť, stal si sa mi pomocníkom proti tým, čo ma utláčajú.
4 Vyslobodil si ma podľa premnohého milosrdenstva svojho mena od tých, čo revali proti mne, hotoví hrýzť ma.
5 Z rúk takých ľudí, ktorí mi číhali na život, a z prehrozného súženia, čo ma obkľučovalo;
6 od dusivého ohňa, čo ma už uzavieral, ale postaveného uprostred ohňa ma nespálil,
7 z hĺbky útrob podsvetia, od poškvrneného jazyka, od falošných slov, zlého vladára a nespravodlivého jazyka.
8 Až do svojej smrti chcem zvelebovať Pána.
9 Život mám už veľmi blízko dolu v podsvetí.
10 Obkľúčili ma zovšadiaľ a nemal som pomocníka, ohliadal som sa po ľudskej pomoci, ale nebolo nikoho.
11 Pane, rozpomenul som sa na tvoje milosrdenstvo, na to všetko, čo si pôsobil od večnosti.
12 Lebo ty, Pane, ochraňuješ všetkých, ktorí sa spoliehajú na teba, a vyslobodzuješ ich z moci národov.
13 Vysoko nad zemou stanovil si mi príbytok a prosil som, aby ma pominula smrť.
14 Vzýval som Pána, otca, môjho Pána, aby ma neopustil, keď mi nadíde deň súženia, ani ma nenechal bez pomoci, keď príde chvíľa násilníkov.
15 Ustavične chcem vychvaľovať tvoje meno a vychvaľovať ho budem vyznávaním; a moja prosba nájde vypočutie.
16 Lebo si ma vyslobodil zo záhuby a vytrhol si ma, keď prišlo na mňa zlo.
17 Preto ťa chcem oslavovať a chválu ti vzdávať a zvelebovať meno Pánovo.
18 Kým som bol mladý, prv, ako som sa dal cestovať, prosil som hlasitou modlitbou za múdrosť.
19 Pred (samým) chrámom som si ju vrúcne žiadal, až do svojho posledného dychu ju budem hľadať: a vykvitla mi ako predčasné hrozno.
20 Zaradovalo sa mi nad tým srdce: moja noha kráčala priamou cestou, od mladosti som šiel po jej šľapajach.
21 Len trochu som si naklonil ucho a prijal som ju.
22 Mnoho múdrosti som našiel pre seba a veľký pokrok som urobil jej pomocou.
23 Chváliť budem toho, kto mi dáva múdrosť.
24 Rozhodol som sa, že ju budem (všade) uplatňovať. Pilne som robil, čo je dobré, a nezahanbí ma to.
25 Moja duša až zápasila o ňu, keď som ju konal, stal som sa pevným.
26 Svoje ruky som vystieral k výšinám a žalostil som, že ju (mnohí) nepoznajú.
27 Svoju dušu som k nej upriamil a našiel som ju, keď som začal poznávať.
28 Spolu s ňou som nadobudol od počiatku rozvahu, a preto ju už nikdy neopustím.
29 Vo svojich útrobách som cítil nepokoj, aby som ju hľadal, preto som si ju zaopatril ako vzácny poklad.
30 Za odmenu mi Pán dal jazyk, ním ho chcem vychvaľovať.
31 Neučení, poďte ku mne a zhromažďujte sa v mojej škole.
32 Prečo meškáte? Akú námietku máte proti nej? - Veď vaše duše veľmi smädia!
33 Otvoril som ústa a prehovoril som: Zadovážte si ju aj bez peňazí!
34 Svoju šiju vložte do jarma, vaša myseľ nech prijme poučenie, je nablízku, takže ju nájdete.
35 Na vlastné oči vidíte, že som sa málo namáhal, no našiel som pre seba mnoho pokoja.
36 Prijmite poučenie, ktoré má hodnotu za veľké množstvo striebra; a zlata v nej bohato nájdete.
37 Nech sa veselí vaša duša z jeho milosrdenstva, ani nedôjdete zahanbenia, ak jeho chválite.
38 Konajte si načas prácu a dá vám vašu odmenu na svoj čas.
List Galaťanom, 4. kapitola
12 Bratia, prosím vás, buďte ako ja, veď aj ja som ako vy. Ničím ste mi neublížili.
13 A viete, že som vám prvý raz v telesnej slabosti hlásal evanjelium.
14 A touto svojou skúškou vzhľadom na moje telo ste nepohrdli, ani ste ju neodmietli, ale prijali ste ma ako Božieho anjela, ako Krista Ježiša.
15 Kdeže je teda vaša blaženosť? Veď vám môžem dosvedčiť, že keby to bolo bývalo možné, boli by ste si vylúpili oči a dali ich mne.
16 Stal som sa vaším nepriateľom, keď vám hovorím pravdu?
17 Horlia za vás nedobre, chcú vás odlúčiť, aby ste za nich horlili.
18 Dobre je vždy horliť za dobro, a nielen vtedy, keď som u vás.
19 Deti moje, znovu vás v bolestiach rodím, kým vo vás nebude stvárnený Kristus.
20 Teraz by som chcel byť u vás a zmeniť svoj hlas, lebo neviem, čo s vami.
21 Povedzte mi vy, čo chcete byť pod zákonom: nepočujete zákon?
22 Veď je napísané, že Abrahám mal dvoch synov: jedného z otrokyne, druhého zo slobodnej.
23 Ten z otrokyne sa narodil podľa tela, ale ten zo slobodnej podľa prisľúbenia.
24 To je povedané obrazne. Tamtie sú dve zmluvy: jedna z vrchu Sinaj, ktorá rodí pre otroctvo, a to je Agar.
25 Agar je vrch Sinaj v Arábii a zodpovedá terajšiemu Jeruzalemu, lebo žije so svojimi deťmi v otroctve.
26 Ale Jeruzalem, ktorý je hore, to je tá slobodná, ktorá je našou matkou.
27 Veď je napísané: "Raduj sa, neplodná, ty, čo nerodíš, zajasaj a vykríkni ty, čo nepoznáš pôrodné bolesti, lebo opustená má veľa detí, viac ako tá, ktorá má muža."
28 Vy, bratia, ste deťmi prisľúbenia ako Izák.
29 Ale ako vtedy ten, čo sa narodil podľa tela prenasledoval toho, čo sa narodil podľa ducha, tak aj teraz.
30 Čo však hovorí Písmo? "Vyžeň otrokyňu i jej syna, lebo syn otrokyne nebude dedičom so synom slobodnej."
31 A tak, bratia, nie sme deťmi otrokyne, ale slobodnej.
