Hľadaný výraz: Sir 37-38; Lk 24,1-27; Jdt 1-2;
Kniha Judita, 1. kapitola
1 V dvanástom roku vlády kráľa Nabuchodonozora, ktorý kraľoval v Asýrsku vo veľkom meste Ninive, Arfaxad kraľoval nad Médmi v Ekbatanách.
2 On postavil okolo Ekbatan hradby z kresaných kameňov o šírke troch lakťov a dĺžke šesť lakťov. Hradby urobil sedemdesiat lakťov vysoké a päťdesiat lakťov široké.
3 Nad ich bránami postavil sto lakťové veže a ich základy položil na šírku šesťdesiatich lakťov.
4 Brány urobil tak, že čneli do výšky sedemdesiatich lakťov a boli široké štyridsať lakťov, aby nimi mohla tiahnuť vojenská moc jeho bojovníkov a zoradený šík jeho pešiakov.
5 V tých dňoch kráľ Nabuchodonozor urobil vojenskú výpravu proti kráľovi Arfaxadovi na veľkej pláni, ktorou je rovina na území Ragau.
6 Pridali sa k nemu všetci obyvatelia vrchov i všetci, čo bývajú pri Eufrate, Tigrise a Hidaspene a na rovinách Elymajského kráľa Ariocha. Tak sa zišlo mnoho národov do boja synov Chaldejcov.
7 Asýrsky kráľ Nabuchodonozor poslal poslov k všetkým obyvateľom Perzie a k všetkým obyvateľom na západe: k obyvateľom Cilície, Damasku, Libanonu, Antilibanonu a k všetkým obyvateľom na morskom pobreží;
8 aj k národom, čo sú v Karmeli a Galaáde, k obyvateľom Hornej Galiley a veľkej roviny Ezdrelon;
9 k všetkým v Samárii a jej mestách i za Jordánom až po Jeruzalem, Batanu, Chelus, Kádeš, Egyptskú rieku, Tafnas, Ramesses a do celej krajiny Gessen,
10 až za Tanis a Memfis, aj ku všetkým obyvateľom Egypta až po hranice Etiópie.
11 Ale všetci obyvatelia celej zeme opovrhli posolstvom asýrskeho kráľa Nabuchodonozora a nezišli sa bojovať spolu s ním, lebo sa ho nebáli, veď bol sám proti nim. Jeho poslov poslali s posmechom späť naprázdno.
12 Vtedy sa kráľ Nabuchodonozor veľmi rozhneval na všetky tieto krajiny a zaprisahal sa na svoj trón a kráľovstvo, že sa vypomstí a vyhubí svojím mečom všetky kraje Cilície, Damasku - a Sýrie, i všetkých obyvateľov Moabska a synov Ammona, aj celú Judeu a všetkých, čo sú v Egypte, až po hranice dvoch morí.
13 V sedemnástom roku sa vypravil so svojím vojskom proti kráľovi Arfaxadovi, porazil ho v boji a premohol celé Arfaxadovo vojsko, aj celú jeho jazdu a všetky jeho vozy,
14 a zmocnil sa jeho miest. Dostal sa až do Ekbatan, zaujal veže, vyplienil ich námestia a ich nádheru vyviedol na posmech.
15 Arfaxada chytil v ohorí Ragau, prebodol ho kopijami a v ten deň ho úplne zničil.
16 Potom sa aj s ľudom, ktorý sa mu pridal, veľmi veľké množstvo bojovníkov, vrátil do Ninive. Tam sa zastavil, zabával sa a hodoval on i jeho vojsko stodvadsať dní.
Kniha Judita, 2. kapitola
1 V osemnástom roku, na dvadsiaty druhý deň prvého mesiaca, rozšírila sa správa v paláci asýrskeho kráľa Nabuchodonozora, že sa pomstí na všetkých krajinách, ako predtým pohrozil.
2 I zvolal všetkých svojich sluhov a všetkých svojich veľmožov, predložil im svoje tajné úmysly a rozhodol sa úplne zničiť všetky tie krajiny.
3 Aj oni usúdili, že treba vyhubiť všetkých, čo neposlúchli jeho nariadenia.
4 Keď asýrsky kráľ Nabuchodonozor skončil svoju poradu, zavolal si vrchného veliteľa svojho vojska Holofernesa, ktorý bol druhý po ňom,
5 a povedal mu: "Toto hovorí veľký kráľ, pán celej zeme. Keď teraz odídeš odo mňa, vezmeš si smelých mužov, stodvadsaťtisíc pešiakov a množstvo koní s dvanásťtisíc jazdcami
6 a vyrazíš proti všetkým krajinám na Západe, ktoré neposlúchli môj rozkaz.
7 Rozkážeš im, aby pripravili zem a vodu, lebo ja vytiahnem proti nim vo svojom hneve a celý povrch zeme zaplavím nohami svojho vojska a vydám mu ich za korisť.
8 Ich ranení zaplnia údolia a všetky potoky a rieky budú také plné mŕtvolami, že sa rozvodnia.
9 Ich zajatcov odvediem až na kraj zeme.
10 Ty tam teda vytiahni a zaber pre mňa celé ich územie. Keď sa ti vzdajú, zachováš mi ich do dňa, keď ich potrestám.
11 Nad tými však, čo neposlúchnu, nech sa nezľutuje tvoje oko a vydáš ich na smrť a za korisť v celej ich krajine.
12 Lebo ako žijem ja a moc môjho kráľovstva: čo som povedal, všetko urobím svojím ramenom.
13 A ty nezanedbáš ani jeden rozkaz svojho pána, ale splníš všetko presne a bez odkladu, ako som ti rozkázal."
14 Keď Holofernes vyšiel od svojho pána, zvolal všetkých vojenských pohlavárov, generálov a dôstojníkov asýrskeho vojska,
15 spočítal mužov, vybraných na výpravu, ako mu rozkázal jeho pán, asi stodvadsaťtisíc mužov a dvanásťtisíc lukostrelcov na koňoch,
16 a zoradil ich ako sa zoraďuje vojsko do boja.
17 Okrem toho vzal preveľké množstvo tiav, oslov a mulíc na nosenie nákladov, i bezpočet oviec, hovädzieho dobytka a kôz na ich zásobovanie,
18 množstvo potravín pre každého muža a veľmi veľa zlata a striebra z kráľovho domu.
19 Potom sa vydal s celým svojím vojskom na pochod. Vytiahli pred kráľom Nabuchodonozorom a svojimi vozmi, jazdcami a vybranými pešiakmi pokryli celý povrch zeme smerom na západ.
20 K nim sa pridalo veľa rozličného ľudu, početného ako kobyliek a ako piesku zeme; také množstvo, že ich nebolo možné ani spočítať. -
21 Vyšli z Ninive na tri dni cesty na rovinu Bektilet a keď z Bektilet odišli, utáborili sa pod vrchom, ktorý sa vypína naľavo od Hornej Cilície.
22 Odtiaľ sa Holofernes pohol so všetkým svojím vojskom, pešiakmi, jazdcami a vozmi a odišiel do hornatého kraja.
23 Spustošil Put a Lud a vyplienil všetkých Rassitov a Izmaelitov, čo boli pri púšti na juh od kraja Cheleon.
24 Potom prekročil Eufrat, prešiel Mezopotámiou a rozváľal všetky vyvýšené mestá, čo boli popri potoku Abrona až po more.
25 Okrem toho obsadil územie Cilície, pozabíjal všetkých, čo sa mu postavili na odpor, a prišiel až na hranice Jafeta, ktoré sú na juh smerom k Arábii.
26 Obkľúčil všetkých Madiánčanov a spálil im stany a vyraboval stajne.
27 Potom, v čase žatvy obilia, zostúpil na Damascénsku rovinu a spálil im všetky polia. Stáda a dobytok vyničil, ich mestá vyplienil, ich polia spustošil a všetkých mladíkov pobil ostrím meča.
28 Strach a hrôza zaľahli aj na obyvateľov pri mori, ktorí boli v Sidone a Týre, na obyvateľov Suru a Okiny i na všetkých občanov Jamnie; aj obyvatelia Azota, Askalonu a Gazy sa ho veľmi báli.
Kniha Sirachovcova, 37. kapitola
1 Každý priateľ hovorí: "Uzavrel som priateľstvo." Ale mnohý priateľ je len podľa mena priateľom. Či to nespôsobí trpkosť až na smrť,
2 ak sa ti priateľ a druh zmení v nepriateľa?
3 Ó, krajne ničomná opovážlivosť, kdeže si sa len vzala, aby si pokryla zem zlosťou a úlisnou falošnosťou?
4 Priateľ sa raduje s priateľom nad (jeho) blaženosťou, no v čase súženia stane sa mu protivníkom.
5 Priateľ má sútrpnosť s priateľom (pre žalúdok): a proti nepriateľovi sa chopí štítu.
6 Nezabúdaj na svojho priateľa, ktorý sa ti oddáva s celou dušou, nezabudni na neho ani pri svojom bohatstve!
7 Nehľadaj radu u toho, kto číha po tebe, ukry svoj úmysel pred tými, čo ti závidia.
8 Každý, kto radí, prednáša svoju mienku, ale je aj poradca sám pre seba.
9 Chráň sa pred (takým) poradcom, najprv sa vyzvedaj, v čom má nedostatok. Lebo taký myslí (najprv) na seba,
10 aby ti nezarazil kolík do zeme. Povie ti: "Správna je tvoja cesta!" -
11 a pritom sa postaví stranou, aby videl, čo sa ti stane.
12 S nepobožným (nemaj) rozhovor o svätosti a s nespravodlivým o spravodlivosti! So ženou (nemaj) rozhovor o tej, na ktorú žiarli, bojazlivému nehovor o vojne! S obchodníkom (nehovor) o obrate, s kupcom o predaji, so závistlivcom zasa o prejave vďaky!
13 S človekom bez milosrdenstva (nehovor) o milosrdenstve, s nepočestným o počestnosti, s roľníckym robotníkom o jeho rozličných prácach!
14 S robotníkom (zjednaným) na rok nehovor o zakončení roka, s lenivým otrokom o mnohých pracovných (povinnostiach): na radu takýchto sa nikdy nespoliehaj!
15 Stýkaj sa ustavične so svätými mužmi, o komkoľvek sa dozvieš, že zachováva bázeň pred Bohom,
16 ktorého duša sa podobá tvojej duši a ktorý má sútrpnosť s tebou, keby si sa zakolísal vo tme.
17 Pevne sa drž toho, čo ti radí dobré svedomie, nad to nemáš nič cennejšie.
18 Svedomie svätého človeka ti niekedy povie viac ako sedem strážcov, ktorí sedia vysoko (na veži) a skúmajú (kraj).
19 Ale pritom vzývaj Najvyššieho, aby riadil tvoju cestu podľa pravdy.
20 Pred každým tvojím dielom nech predchádza správne uváženie a pred každým výkonom pevný úmysel.
21 Ničomné slovo mení srdce; štyri výhonky z neho vyrastú: dobré a zlé, život a smrť a nad nimi trvale vládne jazyk. Niektorý učiteľ je zbehlý a vyučuje mnohých, ale sebe vie málo osožiť.
22 Múdry učiteľ vie poučiť mnohých, aj sám sebe osoží.
23 Iný vie múdro hovoriť, ale ho zavrhnú, takže v každom ohľade trpí núdzu;
24 nedostal od Boha milosť, lebo aj v múdrosti má nedostatok.
25 Iný je zasa múdry iba pre seba a plody jeho rozvahy sú chvályhodné.
26 Múdry muž poučuje svoj ľud a plody jeho múdrosti sú spoľahlivé.
27 Múdry muž obsiahne plné požehnanie, ktorí ho vidia, chvália ho.
28 Život človeka má spočítané dni: no dni Izraela sú nespočítateľné.
29 Múdry sa dožije úcty vo svojom národe a jeho meno bude žiť naveky.
30 Synu, kým žiješ, skúšaj svoju dušu, ak nájdeš v sebe ničomnosť, nerob jej po vôli!
31 Nie všetko je na osoh každému jednému a nie každý druh (vecí) nájde u všetkých rovnaké (zaľúbenie).
32 Nebuď nenásytný pri každom hodovaní, ani sa nevrhaj na každé jedlo!
33 Lebo z mnohého jedenia nastáva choroba a pažravosť pritiahne ti bolesť žlče.
34 Pre opilstvo mnohí zahynuli, kto je zdržanlivý, predlžuje si život.
Kniha Sirachovcova, 38. kapitola
1 Maj vo vážnosti lekára, lebo ho potrebuješ, a veď ho stvoril Najvyšší (na pomoc iným).
2 Lebo uzdravenie pochádza od Boha, od kráľa dostane nejaké dary.
3 Vedomosti lekára mu pozdvihujú hlavu a veľmoži hovoria o ňom s pochvalou.
4 Najvyšší vytvoril zo zeme liečivé byliny a múdry muž ich nebude odmietať od seba.
5 Či nie od dreva sa stala sladkou horká voda,
6 aby ľudia poznali jeho (liečivú) silu? Najvyšší dal ľuďom aj znalosť, aby ho ctili za jeho podivné činy.
7 Nimi mierni lekár bolesti a mastičkár z nich vyrába jemné voňavky; a tiež iné masti na liečenie (dal Boh), aby jeho diela nezahynuli.
8 Lebo uzdravenie na zemskom povrchu je od Boha.
9 Synu, pri chorobe sa nezanedbávaj, ale modli sa k Pánovi a uzdraví ťa.
10 Odvráť sa od hriechu a nech sú tvoje ruky priame; a očisti si srdce od každej neprávosti!
11 Obetuj na ľúbeznú vôňu (suchú) obetu z čistej múky a hojne pokrop tukom svoju obetu! Ale aj lekárovi daj možnosť, (aby zasiahol),
12 lebo nato ho stvoril Pán; a nech neodstúpi od teba, lebo potrebuješ jeho pomoc.
13 Príde taký čas, keď sa dostaneš do ich rúk:
14 ale oni budú prosiť Pána, aby ich sám riadil (nájsť) úľavu a uzdravenie pre ich vlastné správanie.
15 Kto sa však dopustí hriechu pred svojím Stvoriteľom, upadne do rúk lekára.
16 Synu, nad mŕtvym vylievaj slzy a započni žalospev ako kruto postihnutý človek. Zakry mu telo, ako je spravodlivé, a nebuď nedbanlivý pri jeho pochovaní!
17 Aby ťa neohovorili, konaj nad ním trpký žiaľ cez deň, a potom (hľadaj) útechu na svoju bolesť!
18 Maj nad ním žalosť, ako si zasluhuje, aspoň deň-dva, aby ťa neohovorili.
19 Lebo zármutok urýchľuje smrť a zastiera silu, najmä zármutok srdca zohýba šiju.
20 Aj keď odnesú (mŕtvolu), zármutok ostáva: Život chudobného je taký, aké je jeho srdce.
21 Svoje srdce neoddávaj (prílišnému) zármutku, ale zažeň ho od seba a mysli na posledné veci.
22 Nezabúdaj, že niet návratu (pre mŕtveho), a tak jemu (zármutkom) nie si na osoh a len sebe škodíš.
23 Pamätaj na môj osud: taký bude aj tvoj, včera mne a dnes tebe.
24 Ako odpočíva mŕtvy, tak nech spočinie aj jeho pamiatka, potešuj ho, keď odchádza jeho duch (zo sveta).
25 Zákonníkova múdrosť (sa rodí) v pokojnom čase, kto nemá povinností veľa, môže sa napĺňať múdrosťou.
26 Či nadobúda múdrosť, kto sa musí držať pluhu? Alebo ten, kto honosí sa vrhaním (oštepu)? Alebo ten, kto ostňom poháňa dobytok a pohybuje sa v ich práci? Veď takého reč sa okolo teliec točí!
27 Svoju pozornosť venuje obracaniu brázd, ani nespí, čo myslí na kŕmenie kráv.
28 Tak aj tesár a staviteľ a ten, čo deň a rovnako aj noc venuje sa tomu, že ryje rytiny do pečatných (kameňov), vytrvalo vymýšľa rozličné kresby, a svoju myseľ sústreďuje na to, aby maľby boli podobné; ani nespí, čo dokonať chce svoje dielo.
29 Tak aj kováč sedí pri nákove, prezerá si prácu, ktorú robí zo železa. Horúčosť ohňa mu páli telo, ale odporuje peci horúcej.
30 Úder kladiva mu ohlušuje uši, ku vzorcu náradia oči upiera.
31 Svoju myseľ sústreďuje na to, ako vyhotoviť dielo, svojou bedlivosťou ho vyzdobuje dôkladne.
32 Tak aj hrnčiar sadá k svojej práci, pričom nohami poháňa kolo, ustavične je ustarostený o svoje dielo a v celom svojom počínaní dbá na úmernosť (diela).
33 Rukou stvárňuje blato, ktoré pod jeho nohami stráca svoju tvrdosť.
34 Svoju myseľ venuje tomu, ako previesť posledný náter, a starostlivo vec očistí.
35 Títo všetci spoliehajú sa na svoje ruky a každý z nich musí sa rozumieť svojmu remeslu.
36 Bez nich všetkých nemožno budovať mesto.
37 Nedovoľuje sa im bývať (v cudzine) ani cestovať. Ale ani do rady (mesta) im nepriznajú vstup,
38 ani na sudcovskú stolicu si nezasadnú, nemajú pochop o tom, čo ustanovuje právo, ani neoznamujú verejnosti, čo vyžaduje poriadok a spravodlivosť. Ešte menej sa vyznajú v múdrych výpovediach.
39 Vo svojom svetskom zamestnaní sú však pevne zbehlí, ich (jedinou) túžbou je: prevádzať svoje remeslo. (Ináč si počína ten), kto svoju myseľ upriamuje k tomu, aby premýšľal o zákone Najvyššieho.
Evanjelium podľa Lukáša, 24. kapitola
1 V prvý deň týždňa zavčas ráno prišli k hrobu a priniesli voňavé oleje, čo si pripravili.
2 Kameň našli od hrobu odvalený,
3 vošli dnu, ale telo Pána Ježiša nenašli.
4 Ako nad tým rozpačito uvažovali, zastali pri nich dvaja mužovia v žiarivom odeve.
5 Zmocnil sa ich strach i sklonili tvár k zemi. Ale oni sa im prihovorili: "Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi?
6 Niet ho tu. Vstal z mŕtvych. Spomeňte si, ako vám povedal, keď bol ešte v Galilei:
7 "Syna človeka musia vydať do rúk hriešnych ľudí a ukrižovať, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych."
8 Tu sa rozpamätali na jeho slová,
9 vrátili sa od hrobu a toto všetko zvestovali Jedenástim i všetkým ostatným.
10 Bola to Mária Magdaléna, Jana a Mária Jakubova. A s nimi aj iné to rozprávali apoštolom.
11 Ale im sa zdali tieto slová ako blúznenie a neverili im.
12 No Peter vstal a bežal k hrobu. Keď sa nahol dnu, videl tam len plachty. I vrátil sa domov a čudoval sa, čo sa stalo.
13 V ten deň išli dvaja z nich do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená šesťdesiat stadií,
14 a zhovárali sa o všetkom, čo sa prihodilo.
15 Ako sa tak zhovárali a spoločne uvažovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a išiel s nimi.
16 Ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali.
17 I spýtal sa ich: "O čom sa to cestou zhovárate?" Zastavili sa zronení
18 a jeden z nich menom Kleopas, mu povedal: "Ty si vari jediný cudzinec v Jeruzaleme, ktorý nevie, čo sa tam stalo v týchto dňoch?"
19 On im povedal: "A čo?" Oni mu vraveli: "No s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorokom, mocným v čine i v reči pred Bohom aj pred všetkým ľudom;
20 ako ho veľkňazi a naši poprední muži dali odsúdiť na smrť a ukrižovali.
21 A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo.
22 Niektoré ženy z našich nás aj naľakali. Pred svitaním boli pri hrobe,
23 a keď nenašli jeho telo, prišli a tvrdili, že sa im zjavili anjeli a hovorili, že on žije.
24 Niektorí z našich odišli k hrobu a zistili, že je to tak, ako vraveli ženy, ale jeho nevideli."
25 On im povedal: "Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci!
26 Či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy?"
27 A počnúc od Mojžiša a všetkých Prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo.
