Hľadaný výraz: Sdc 10,1-11,28; Jn 6,25-59; é 59,1-8
Kniha sudcov, 10. kapitola
1 Po Abimelechovi povstal Tola, syn Fuu, syna Dodovho, Isacharovec, aby oslobodil Izrael. Býval v Samire na Efraimskom pohorí.
2 Súdil Izrael dvadsaťtri rokov. Potom zomrel a pochovali ho v Samire.
3 Po ňom povstal Galaádčan Jair a súdil Izrael dvadsaťdva rokov.
4 Mal tridsať synov, ktorí jazdili na tridsiatich osliatkach a mali v krajine Galaád tridsať miest, ktoré sa až podnes nazývajú Jairove dediny.
5 Keď Jair zomrel, pochovali ho v Kamone.
6 Izraelovi synovia opäť robili, čo je zlé v Pánových očiach: slúžili bálom a aštartám, bohom Aramejčanov, bohom Sidona, bohom Moabčanov, bohom Amončanov a bohom Filištíncov; opustili Pána a neslúžili mu.
7 I vzbĺkol Pánov hnev proti Izraelu a vydal ich do ruky Filištíncov a do ruky Amončanov.
8 Znepokojovali a utláčali Izraelitov v tom roku už osemnásty rok: všetkých Izraelitov, ktorí boli na druhej strane Jordánu v krajine Amorejčanov, v Galaáde.
9 Ba Amončania prechádzali cez Jordán, aby bojovali aj proti Júdovi, Benjamínovi a proti Efraimovmu domu. Izraelitom sa veľmi zle vodilo.
10 Tu volali Izraelovi synovia k Pánovi a vyznávali: "Zhrešili sme proti tebe, lebo sme opustili svojho Boha a slúžili sme bálom."
11 Pán však povedal Izraelovým synom: "Nesužovali vás Egypťania, Amorejčania, Amončania, Filištínci,
12 Sidončania, Amalekiti a Madiánčania? Ale keď ste volali ku mne, vyslobodil som vás z ich ruky.
13 Vy ste ma však opustili a slúžili ste cudzím bohom. Preto vás už neoslobodím.
14 Choďte a volajte k bohom, ktorých ste si vyvolili! Nech vás oslobodia oni v čase vašej úzkosti!"
15 Izraelovi synovia hovorili Pánovi: "Zhrešili sme. Zaobchádzaj s nami tak, ako uznáš za dobré! Len nás ešte teraz vysloboď!"
16 Nato odstránili zo svojho stredu cudzích bohov a slúžili Pánovi. A zľutoval sa nad biedou Izraela. -
17 Keď boli Amončania zvolaní a táborili v Galaáde, zatiaľ čo Izraelovi synovia sa zhromaždili a utáborili v Masfe,
18 hovoril si ľud, galaádske kniežatá, medzi sebou: "Kto je ten muž, ktorý začne bojovať proti Amončanom? Ten bude hlavou všetkých galaádskych obyvateľov."
Kniha sudcov, 11. kapitola
1 Galaádčan Jefte bol udatný hrdina. Bol synom neviestky. Jefteho otcom bol Galaád.
2 Galaád mal manželku, ktorá mu porodila synov. Keď synovia tejto manželky dorástli, vyhnali Jefteho a vraveli mu: "Ty nemôžeš byť dedičom v dome nášho otca, lebo si synom cudzej ženy."
3 Jefte ušiel pred svojimi bratmi a zdržoval sa v krajine Tob. Tu sa pridružili k Jeftemu nemajetní mužovia a vychádzali s ním na zboj.
4 Po nejakom čase sa dostali Amončania do boja s Izraelitmi.
5 Keď teda Amončania viedli vojnu s Izraelitmi, vybrali sa starší z Galaádu, aby priviedli Jefteho z krajiny Tob.
6 Vraveli Jeftemu: "Poď a buď naším vodcom! Bojujeme totiž proti Amončanom."
7 Jefte však odpovedal galaádskym starším: "Nie ste to práve vy, ktorí ste ma nenávideli a vyhnali z domu môjho otca? Prečo ste došli ku mne teraz, keď ste v úzkych?!"
8 Galaádski starší odpovedali Jeftemu: "Teraz sme sa obrátili na teba preto, aby si šiel s nami a bojoval proti Amončanom a bol hlavou všetkých, čo bývajú v Galaáde."
9 Nato sa opýtal Jefte galaádskych starších: "Keď ma teda privediete naspäť, aby som bojoval proti Amončanom, ak ich Pán dá do mojej ruky, budem aj potom vašou hlavou?"
10 A galaádski starší odvetili Jeftemu: "Pán, ktorý počúva, je svedkom medzi nami, že splníme tvoje želanie."
11 Potom Jefte šiel s galaádskymi staršími a ľud si ho ustanovil za hlavu a vodcu. Jefte prednášal všetky svoje reči pred Pánom v Masfe. -
12 Potom Jefte vyslal poslov s odkazom: "Čo chceš odo mňa, že si vytiahol proti mne, aby si bojoval v mojej krajine?!"
13 Amonský kráľ odpovedal Jefteho poslom: "Keď Izrael vystupoval z Egypta, zabral moje územie od Arnona až po Jabok a až k Jordánu. Preto mi ho teraz dobrovoľne vráť!"
14 Jefte však vyslal znova poslov k amonskému kráľovi
15 a odkázal mu: "Toto vraví Jefte: Izrael nevzal moabskú ani amonskú krajinu.
16 Ale keď vyšiel Izrael z Egypta, tiahol cez púšť až k Červenému moru a dostal sa až do Kádeša.
17 Izrael vyslal poslov k edomskému kráľovi s odkazom: "Chcel by som prejsť cez tvoju krajinu." Ale edomský kráľ nechcel o tom ani počuť. Takisto poslal poslov aj k moabskému kráľovi. Ale ani on nechcel. Tak zostali Izraeliti v Kádeši.
18 Potom putovali po púšti, obišli Edomsko a Moabsko a tiahli do krajiny východne od Moabska. Utáborili sa na druhej strane Arnona, ale na moabské územie nevošli, lebo Arnon je moabskou hranicou.
19 Potom vyslali Izraeliti poslov k amorejskému kráľovi Sehonovi, kráľovi v Hesebone, a Izraeliti mu odkázali: "Chceli by sme prejsť cez tvoju krajinu až na svoje stanovište."
20 Sehon však neveril Izraelitom, že chcú iba prejsť cez jeho územie. Ale Sehon zvolal všetok svoj ľud, zriadili tábor v Jase a bojoval proti Izraelitom.
21 Lenže Pán, Izraelov Boh, dal Sehona a všetok jeho ľud do ruky Izraelitov. Porazili ich a Izrael zaujal celú krajinu Amorejčanov, ktorí v tej krajine bývali.
22 Opanovali teda celé územie Amorejčanov od Arnona až po Jabok a od púšte až po Jordán.
23 Pán, Izraelov Boh, vyhnal predsa Amorejčanov kvôli svojmu izraelskému ľudu; a ty sa teraz chceš zmocniť jeho krajiny?!
24 Keď vyženie niekoho kvôli tebe tvoj boh Kamoš, neprivlastníš si jeho majetok? Tak máme aj my nárok na vlastníctvo každého, koho vyženie kvôli nám Pán, náš Boh.
25 A teraz: si ty azda lepší ako moabský kráľ, Seforov syn Balak? Mal on s Izraelom spor, alebo s ním viedol vojnu?
26 Keď býval Izrael tristo rokov v Hesebone a jeho dedinách, v Aroere a jeho dedinách a vo všetkých mestách, ktoré ležia na brehoch Arnona, prečo ste si ich nevydobili späť za ten čas?!
27 Ja som sa neprehrešil proti tebe, ale ty mne krivdíš, keď sa dávaš so mnou do vojny. Pán, Sudca, dnes po práve rozsúdi medzi Izraelitmi a Amončanmi."
28 Ale amonský kráľ nedal nič na Jefteho výklady, ktoré mu odkázal. -
Evanjelium podľa Jána, 6. kapitola
1 Potom Ježiš odišiel na druhý breh Galilejského čiže Tiberiadského mora.
2 Šlo za ním veľké množstvo ľudí, lebo videli znamenia, ktoré robil na chorých.
3 Ježiš vystúpil na vrch a tam si sadol so svojimi učeníkmi.
4 Blízko boli židovské sviatky Veľkej noci.
5 Keď Ježiš zdvihol oči a videl, že k nemu prichádza veľké množstvo ľudí, povedal Filipovi: "Kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli?"
6 Ale to povedal len preto, že ho skúšal. Lebo sám vedel, čo urobí.
7 Filip mu odpovedal: "Ani za dvesto denárov chleba nebude stačiť, ak sa má každému ujsť čo len kúsok."
8 Jeden z jeho učeníkov, Ondrej, brat Šimona Petra, mu povedal:
25 Keď ho na druhom brehu mora našli, povedali mu: "Rabbi, kedy si sem prišiel?"
26 Ježiš im odpovedal: "Veru, veru, hovorím vám: Nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale preto, že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa.
27 Nezháňajte sa za pominuteľným pokrmom, ale za pokrmom, ktorý ostáva pre večný život, a ten vám dá Syn človeka. Lebo jeho označil Otec, Boh, svojou pečaťou."
28 Povedali mu: "Čo máme robiť, aby sme konali Božie skutky?"
29 Ježiš im odpovedal: "Boží skutok je veriť v toho, ktorého on poslal."
30 Povedali mu: "Aké znamenie urobíš, aby sme videli a uverili ti? Čo urobíš?
31 Naši otcovia na púšti jedli mannu, ako je napísané: "Dal im jesť chlieb z neba."
32 Ježiš im odvetil: "Veru, veru, hovorím vám: Nie Mojžiš vám dal chlieb z neba, ale môj Otec vám dáva pravý chlieb z neba.
33 Lebo Boží chlieb je ten, ktorý zostúpi z neba a dáva svetu život."
34 Povedali mu: "Pane, vždy nám dávaj taký chlieb."
35 Ježiš im povedal: "Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť.
36 Ale už som vám povedal: Aj ste ma videli, a neveríte.
37 Všetko, čo mi dáva Otec, príde ku mne. A toho, kto prichádza ku mne, neodoženiem,
38 lebo som nezostúpil z neba, aby som plnil svoju vôľu, ale vôľu toho ktorý ma poslal.
39 A vôľa toho, ktorý ma poslal, je, aby som nestratil nič z toho, čo mi dal, ale aby som všetko vzkriesil v posledný deň.
40 Lebo vôľa môjho Otca je, aby každý, kto vidí Syna a verí v neho, mal večný život; a ja ho vzkriesim v posledný deň."
41 Židia na neho šomrali, lebo povedal: "Ja som chlieb, ktorý zostúpil z neba,"
42 a hovorili: "Vari to nie je Ježiš, Jozefov syn, ktorého otca a matku poznáme? Ako teda hovorí: "Zostúpil som z neba?!"
43 Ježiš im odpovedal: "Nešomrite medzi sebou!
44 Nik nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal. A ja ho vzkriesim v posledný deň.
45 U Prorokov je napísané: "Všetkých bude učiť sám Boh." A každý, kto počul Otca a dal sa poučiť, prichádza ku mne.
46 Nie že by bol niekto videl Otca; iba ten, ktorý je od Boha, videl Otca.
47 Veru, veru, hovorím vám: Kto verí, má večný život.
48 Ja som chlieb života.
49 Vaši otcovia jedli na púšti mannu a pomreli.
50 Toto je ten chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby nezomrel nik, kto bude z neho jesť.
51 Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta."
52 Židia sa hádali medzi sebou a hovorili: "Ako nám tento môže dať jesť svoje telo?!"
53 Ježiš im povedal: "Veru, veru, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život.
54 Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň.
55 Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj.
56 Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom.
57 Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa.
58 Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba, a nie aký jedli otcovia a pomreli. Kto je tento chlieb, bude žiť naveky."
59 Toto povedal v synagóge, keď učil v Kafarnaume.
59 Toto povedal v synagóge, keď učil v Kafarnaume.
