Hľadaný výraz: Nár 3,40-5,22
Kniha Náreky, 3. kapitola
40 Prezrime svoje cesty, preskúmajme a vráťme sa k Pánovi;
41 na dlaniach pozdvihujme srdcia do neba k Bohu!
42 My sme sa prehrešili, búrili sa, preto si neodpustil.
43 Zahalil si sa hnevom, stíhal si nás, stínal si, nezľutoval si sa.
44 Zahalil si sa do oblaku, aby neprenikla modlitba.
45 Urobil si nás odvrhlinou, smeťou uprostred národov.
46 Proti nám otvárali ústa všetci naši odporci.
47 Hrôza a jama nás čakala, zánik a skaza.
48 Potoky vôd mi prúdia z oka pre skazu dcéry môjho ľudu.
49 Oko mi slzí, neustáva, spočinku nemá,
50 kým nepozrie a nepohliadne z nebies Pán.
51 Oko mi trápi dušu pre všetky dcéry môjho mesta.
52 Ako na vtáka poľovali na mňa odporci bez príčiny.
53 V jame mi nivočili život, skál nahádzali na mňa.
54 Vody mi zakrývali hlavu, myslel som: "Je mi koniec."
55 Vzýval som, Pane, tvoje meno z priepastnej jamy.
56 Počul si môj hlas: "Neskrývaj si ucho, keď si uľahčujem výkrikom."
57 Keď som ťa volal, bol si blízko, vravel si: "Neboj sa!"
58 Viedol si, Pane, spory mojej duše, vykúpil si môj život.
59 Videl si, Pane, moju utýranosť, zastaň sa môjho práva!
60 Videl si, Pane, celú ich pomstivosť, ako sa na mňa stroja.
61 Čul si ich hanobenie, Pane, ako sa na mňa stroja,
62 reči mojich odporcov, plány proti mne celý deň.
63 Pozoruj ich, či sedia a či stoja, že ja som ich pesničkou.
64 Odplať im, Pane, podľa zásluh, podľa ich činov!
65 Dopusťže na ich srdce tvrdosť, nech ich stihne tvoja kliatba!
66 Stíhaj ich v hneve a znivoč ich pod svojím nebom, Pane!
Kniha Náreky, 4. kapitola
1 Ako sa zatemnilo zlato, zmenil sa šľachtený kov! Sväté kamene ležia roztratené po rohoch všetkých ulíc.
2 Siona synov vzácnych, odvažovaných zlatom, pokladali za nádoby z hliny, dielo hrnčiarových rúk!
3 Ešte aj šakal podá prsia, pridojí svoje štence: len dcéra môjho ľudu je ukrutná ako pštros v púšti.
4 Dojčaťu prischol jazyk k ďasnám od smädu; deti si prosili chlieb, a nebolo, kto by im ho lámal.
5 Čo rozkošnícky jedávali, klesali na uliciach. Tí, čo si hovievali na purpure, objímali hnoj.
6 Väčší bol zločin dcéry môjho ľudu než hriech Sodomy. Tá bola vyvrátená razom, ruky neustali v nej.
7 Čistejší než sneh boli jeho nazirejci, beleli sa nad mlieko, ružovší boli nad koraly, postava ich sťa zafír.
8 Ich výzor stemnel nad čierňavu, po uliciach ich nerozoznať, na kostiach scvrkla sa im koža, bola ako drevo zoschnutá.
9 Šťastnejší boli tí, ktorých pozrážal meč, než tí, ktorých pozrážal hlad; veď títo schradli, zrazila ich neplodnosť poľa!
10 Ruky jemnocitných žien piekli si vlastné dietky, ich pokrmom sa stali, keď mrela dcéra môjho ľudu.
11 Pán už dovŕšil svoju prchkosť, vylial svoj hnev žeravý, podpálil na Sione oheň, ktorý mu hltal základy.
12 Králi zeme neuverili, občania sveta tiež nie, že by odporca a nepriateľ vkročil do brán Jeruzalema.
13 Pre hriech jeho prorokov, pre viny jeho kňazov, čo uprostred neho vylievali krv spravodlivých,
14 blúdili slepo po uliciach, poškvrnili sa krvou, nebolo preto možno dotýkať sa ich rúcha. S
15 Volajú na nich: "Preč! Nečistý! Netýkajte sa! Preč! Preč!" Ak sa odtackajú, národy im vravia: "Viac ich už nehostíme!"
16 Tvár Pánova ich roztrúsila, nepozrie sa viac na nich, osoby kňazov si nevážia, pre starcov niet milosti.
17 Oči nám stále túžia, márne hľadajú pomoc, na svojej postriežke sme striehli na národ, ktorý nezachráni.
18 Na naše kroky poľovali, bránili vkročiť na ulice. Prišiel náš koniec, došli nám dni, veru náš koniec prišiel.
19 Ľahší sú naši stíhatelia než orly nebies, po vrchoch nás hnali, na púšti striehli na nás.
20 Dych našich nozdier, pomazaný Pánov, chytil sa do ich jám, o ktorom sme vraveli: "V jeho tôni budeme bývať medzi národmi."
21 Dcéra edomská, plesaj, teš sa, občianka krajiny Us! I k tebe príde kalich, opiješ, obnažíš sa. Tau
22 Dcéra sionská, dovŕšil sa tvoj hriech, už ťa viac nedá do zajatia. Stresce tvoju vinu, dcéra Edomu, tvoje hriechy odhalí.
Kniha Náreky, 5. kapitola
1 Spomeň si, Pane, čo sa s nami stalo, zhliadni a pozri na našu hanbu.
2 Dedičstvo naše prešlo k cudzím, naše domy k nenašským.
3 Nemáme otca, sme siroty, naše matky sú vdovy.
4 Vodu sme pili za peniaze, drevo sme dostali za plácu.
5 Na krku máme stíhateľov, uštvaní, bez odpočinku sme.
6 K Egyptu sme dvíhali ruku a k Asýrsku, aby sme sa nasýtili chleba.
7 Naši otcovia zhrešili a niet ich, my vlečieme ich vinu.
8 Otroci panujú nad nami, z ich ruky nás nevytrhne nik.
9 Životom sme platili za chlieb pred mečom púšte.
10 Ako dopraskaná pec je naša koža od pálčivosti hladu.
11 Zhanobili ženy na Sione a panny v júdskych mestách.
12 Ich ruky vešali kniežatá, starcov si nevážili.
13 Mladíci nosia mlynček, pod drevom klesajú chlapci.
14 Pri bránach nieto starcov, pri hudbe niet mladíkov.
15 Prestala radosť nášho srdca, tanec sa zmenil na žiaľ.
16 Koruna padla z našej hlavy, beda nám, zhrešili sme.
17 Preto je biedne naše srdce, preto nám stemneli oči.
18 Pretože vrch Sion spustol, líšky sa vláčia po ňom.
19 Ty, Pane, trváš večne, tvoj trón z pokolenia na pokolenie.
20 Prečože na nás zabúdaš naveky, na dlhé časy nás opúšťaš?
21 Obráť nás, Pane, k sebe, vrátime sa, naše dni obnov ako dávno!
22 A či si nás celkom zavrhol, tak veľmi sa na nás hneváš?
