Hľadaný výraz: Múd 17-18; Lk 13,1-5; 2 Krn 35-36;
Druhá kniha kroník, 35. kapitola
1 Joziáš slávil v Jeruzaleme Pánovi Veľkú noc; na štrnásty deň prvého mesiaca zabíjali veľkonočného baránka.
2 Kňazov ustanovil do ich služieb a povzbudzoval ich do služby v Pánovom dome.
3 Levitom, ktorí vyučovali celý Izrael a boli zasvätení Pánovi, povedal: "Položte svätú archu do domu, ktorý postavil Dávidov syn Šalamún, kráľ Izraela, a nenoste ju na pleciach! Teraz slúžte Pánovi, svojmu Bohu, a jeho ľudu, Izraelu!
4 Pripravujte sa podľa svojich rodov vo svojich oddieloch podľa predpisu Dávida, kráľa Izraela, ako je v spise jeho syna Šalamúna!
5 A podľa oddielov svojich rodov stojte vo svätyni pri svojich bratoch z ľudu, (vždy) oddiel jedného levitického rodu!
6 Zabíjajte veľkonočného baránka a pripravte aj svojich bratov, aby konali podľa Pánových slov (daných) prostredníctvom Mojžiša!"
7 A Joziáš daroval príslušníkom ľudu, všetkým, ktorí tam boli, dobytok, tridsaťtisíc baránkov a kozliat - to všetko ako veľkonočných baránkov - a tritisíc býčkov; tie boli z kráľovského majetku.
8 Jeho kniežatá dobrovoľne darovali ľudu, kňazom a levitom. Kniežatá Božieho domu Helkiáš, Zachariáš a Jahiel dali kňazom dvetisícšesťsto veľkonočných baránkov a tristo býčkov.
9 Levitské kniežatá Choneniáš a jeho bratia Semeiáš a Natanael, potom Hasabiáš, Jehiel a Jozabad darovali levitom päťtisíc veľkonočných baránkov a päťsto býčkov.
10 Tak bola zriadená služba. Kňazi sa dostavili na svoje miesta a leviti do svojich oddielov podľa kráľovho príkazu.
11 I zabíjali veľkonočné baránky, kňazi kropili krvou z ich rúk, leviti sťahovali kožu
12 a kládli stranou celopaly, aby ich podľa rodových skupín dali príslušníkom ľudu na obetovanie Pánovi, ako je napísané v Mojžišovej knihe. Podobne (robili) s býčkami.
13 Veľkonočné baránky piekli podľa predpisu na ohni, zásvätné obety však varili v kotloch, v hrncoch a na miskách a rýchlo nosili všetkým príslušníkom ľudu.
14 Až potom pripravili sebe a kňazom, lebo Áronovi synovia, kňazi, boli pri obetovaní celopalov a tukov až do noci a leviti mali pripraviť (ešte) sebe a Áronovým synom, kňazom.
15 Asafovi synovia, speváci, boli podľa príkazu Dávida a kráľových vidcov Asafa, Hemana a Idutuna na svojich miestach. Vrátnici boli pri každej bráne a nemuseli sa vzdialiť zo svojej služby, lebo ich bratia, leviti, im porobili prípravy.
16 Tak bola ten deň usporiadaná všetka Pánova služba pri príprave veľkonočného baránka a obetovaní celopalov na Pánovom oltári podľa príkazu kráľa Joziáša.
17 Synovia Izraela, ktorí tam boli, slávili teda v tom čase sedem dní veľkonočného baránka a sviatok Nekvasených chlebov.
18 Takú Veľkú noc, ako bola táto, neslávili odo dní proroka Samuela a ani jeden izraelský kráľ nesvätil Veľkú noc tak, ako svätil Joziáš, kňazi, leviti a všetci tam prítomní Júdovci, Izraeliti a obyvatelia Jeruzalema.
19 V osemnástom roku Joziášovho kraľovania slávili túto Veľkú noc. -
20 Po tomto všetkom, keď Joziáš usporiadal Pánov dom, tiahol egyptský kráľ Nechao hore bojovať ku Karkamisu pri Eufrate. Joziáš išiel proti nemu.
21 Ale ten poslal k nemu poslov s odkazom: "Čo máme ja a ty spoločné, kráľ Júdu?! Ja nejdem dnes proti tebe, ale proti tomu, ktorý vedie so mnou vojnu. A Boh mi povedal, aby som sa ponáhľal. Ustúp teda Bohu, ktorý je so mnou, aby ťa nezničil."
22 Ale Joziáš sa nevrátil, ba chystal sa proti nemu do boja. Nepočúval slová Nechaa, ktoré mal z Božích úst, a pustil sa do boja v údolí Magedo.
23 Kráľa Joziáša však zasiahli strelci a kráľ povedal svojim služobníkom: "Odvezte ma, som ťažko ranený!"
24 Sluhovia ho preniesli z voza na iný voz, ktorý mal, a odviezli ho do Jeruzalema, kde zomrel. Pochovali ho v hroboch jeho otcov a celé Júdsko a Jeruzalem smútili za Joziášom.
25 Jeremiáš žialil za Joziášom v žalospeve a všetci speváci a speváčky spievali o Joziášovi vo svojich žalospevoch až po dnešný deň; urobili to v Izraeli pravidlom. Hľa, sú napísané v Žalospevoch.
26 Ostatok Joziášových dejín, jeho nábožnosť, aká je predpísaná v Pánovom zákone,
27 a jeho prvšie i neskoršie dejiny sú napísané v Knihe kráľov Izraela a Júdu.
Druhá kniha kroník, 36. kapitola
1 Potom vidiecky ľud vzal Joziášovho syna Joachaza a ustanovil ho namiesto jeho otca za kráľa v Jeruzaleme. -
2 Joachaz mal dvadsaťtri rokov, keď začal kraľovať, a tri mesiace kraľoval v Jeruzaleme.
3 Egyptský kráľ ho zosadil v Jeruzaleme a krajine vyrubil sto hrivien striebra a hrivnu zlata.
4 Egyptský kráľ ustanovil za kráľa nad Júdskom a Jeruzalemom jeho brata Eliakima a zmenil mu meno na Joakim. Jeho brata Joachaza však Nechao vzal a odviedol ho do Egypta. -
5 Joakim mal dvadsaťpäť rokov, keď začal kraľovať, a jedenásť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Robil, čo sa nepáči Pánovi, jeho Bohu.
6 Pritiahol proti nemu babylonský kráľ Nabuchodonozor, spútal ho do okov a odviedol do Babylonu.
7 Aj z nádob Pánovho chrámu odniesol Nabuchodonozor do Babylonu a uložil ich v Babylone do svojho chrámu.
8 Ostatok Joakimových dejín a jeho ohavnosti, ktoré popáchal a ktoré na ňom lipli, sú opísané v Knihe kráľov Izraela a Júdu. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Joachin. -
9 Joachin mal osemnásť rokov, keď začal kraľovať, a tri mesiace a desať dní kraľoval v Jeruzaleme. Robil, čo sa Pánovi nepáči.
10 A keď uplynul rok, poslal kráľ Nabuchodonozor a dal ho doviesť do Babylonu spolu so vzácnymi nádobami Pánovho domu. Za kráľa nad Júdom a Jeruzalemom ustanovil jeho brata Sedekiáša. -
11 Sedekiáš mal dvadsaťjeden rokov, keď začal kraľovať, a jedenásť rokov kraľoval v Jeruzaleme.
12 Robil, čo sa nepáči Pánovi, jeho Bohu. Nepokoril sa pred prorokom Jeremiášom podľa Pánovho rozkazu.
13 Ba vzbúril sa aj proti kráľovi Nabuchodonozorovi, ktorý ho zaviazl prísahou na Boha. Zatvrdil si šiju a zaťal sa v srdci, že sa neobráti k Pánovi, Bohu Izraela.
14 Aj všetky kniežatá, kňazi a ľud kopili nevernosť na nevernosť podľa všetkých ohavností národov a poškvrnili Pánov dom, ktorý si zasvätil v Jeruzaleme.
15 A Pán, Boh ich otcov, ich zavčasu a vytrvalo po svojich posloch varoval, lebo mu bolo ľúto svojho ľudu a svojho príbytku.
16 Lenže oni sa Božím poslom posmievali, opovrhovali jeho slovami a hanobili jeho prorokov, až vzrástol Pánov hnev proti jeho ľudu tak, že nebolo pomoci.
17 Priviedol proti nim chaldejského kráľa, ktorý mečom pobil ich mladíkov v ich svätyni. Nezľutoval sa nad mladíkom, ani nad pannou, nad starcom ani nad šedivcom, všetko vydal do jeho ruky.
18 Všetky nádoby Božieho domu, veľké i malé, poklady Pánovho domu, poklady kráľa i jeho kniežat, všetko odniesol do Babylonu.
19 Boží dom spálili, múry Jeruzalema zrúcali, všetky jeho paláce vypálili ohňom a všetky cenné predmety zničili.
20 A čo ostalo spod meča, odviedol do zajatia do Babylonu a boli jemu i jeho synom otrokmi, až kým sa nezačalo perzské kráľovstvo,
21 aby sa naplnilo Pánovo slovo vyslovené Jeremiášovými ústami a aby zem mala do chuti sobotných rokov; cez celý čas spustošenia slávila sobotu, aby sa naplnilo sedemdesiat rokov. -
22 V prvom roku perzského kráľa Kýra, aby sa splnilo Pánovo slovo vyslovené Jeremiášovými ústami, Pán vzbudil ducha perzského kráľa Kýra, že dal v celom svojom kráľovstve vyhlásiť - a to aj písomne - toto:
23 „Takto hovorí perzský kráľ Kýros: Pán, Boh nebies, mi dal všetky kráľovstvá zeme a on mi naložil, aby som mu postavil dom v Jeruzaleme, ktorý je v Judei. Kto z vás teda patrí k všetkému jeho ľudu, Pán, jeho Boh, nech je s ním a nech ide!“
Kniha múdrosti, 17. kapitola
1 Lebo veľké sú a nevyspytateľné tvoje súdy. Preto poblúdili duše neukáznené.
2 Pohanom totiž, čo sa domnievali, že svätý ľud môžu držať v porobe, bolo treba ležať obklopeným tmou a poviazaným dlhou nocou, uväzneným pod svojimi strechami a vylúčeným z večnej prozreteľnosti.
3 Kým sa totiž nazdávali, že sú so svojimi skrytými hriechmi schovaní pod tmavým závojom zabudnutia, boli rozohnaní, predesení hrozne, príšerami strašení.
4 Ani najtajnejší kútik, v ktorom boli skrytí, neochraňoval ich od strachu, lebo ich obkľučovali zvuky desivé. Aj temné postavy zjavovali sa im so zachmúrenými tvárami.
5 Nijaká moc ohňa im nemohla dať svetlo, ani bleskotné hviezd plamene nevedeli osvetliť tú hroznú noc.
6 Svietil im len oheň, horiaci sám od seba a plný postrachu. Keď tento zjav zmizol, v hrôze pokladali to, čo videli, ešte za horšie, než bolo.
7 Hókusy ich čarodejníckeho umenia tu boli bezmocné, hanebne sa osvedčila skúška pre ich chvastanie sa vedou.
8 Lebo tí, čo sľúbili, že z chorej duše vypudia i strach, i zmätok, na smiešny strach ochoreli sami.
9 I keď ich nestrašilo nič také hrozné, boli takí poplašení prebehnutím hávede a hadím sipotom,
10 že sa temer zachádzali od hrôzy. Neodvážili sa ani hľadieť do vzduchu, ktorému sa predsa nedá vyhnúť nijako.
11 Zloba sama o sebe je zbabelá. Dokazuje to tým, že sama sa odsúdi. Vždy si domýšľa to najhoršie, pod nátlakom zlého svedomia.
12 Báť sa totiž nie je iné, ako vzdať sa prostriedkov, čo poskytuje zdravá úvaha.
13 Čím menšia je vnútri nádej na pomoc, tým väčšie trápenie vidí strach pre neznalosť príčiny.
14 Tí však, ktorí onej noci, ozaj bezmocnej, ktorá prišla z hĺbok bezmocného podsvetia, spali spánkom rovnakým,
15 boli jednak prenasledovaní strašnými prízrakmi, jednak boli ochromení malomyseľnosťou, lebo ich náhle a nečakane strach zachvátil.
16 Takto teda každý klesol tam, kde bol, zavretý bol ako väzeň do žalára bez závor.
17 Či už to bol roľník a či pastier, alebo v samote zamestnaný robotník, musel sa podrobiť nevyhnutnej nutnosti, prekvapený temnotou.
18 Všetci boli jednou reťazou tmy spútaní. Či to bol šelestiaci van vetra, či ladný spev vtáčat v húšti konárov, či huk prudko valiacej sa vody
19 a či hrozný hrmot rútiacich sa skál, abo neviditeľný beh skákajúcej zveri, či ryk šeliem, revúcich, a či z horských dutín ozývajúca sa ozvena - všetko naplňovalo ich ľakom ochromujúcim.
20 Lebo celý svet bol ožiarený jasným svetlom a nehatene mohol venovať sa prácam;
21 iba nad nimi sa prestierala ťažká noc, obraz temnôt, ktoré ich raz mali pohltiť. Sami si však boli väčšmi na ťarchu než táto tma.
Kniha múdrosti, 18. kapitola
1 Lenže tvoji svätí prebývali v najjasnejšom svetle. Tamtí síce počuli ich hlas, no nevideli postavy a blahoslavili ich, hoci predtým trpeli i oni.
2 Vďační boli za to, že sa nepomstili na nich, hoci predtým nakladali s nimi zle a odprosovali ich za svoje nepriateľstvo.
3 Miesto toho dal si im stĺp ohňom blčiaci ako vodcu na neznámej ceste, za neškodné slnko na povestnej púti.
4 Lebo tamtí zaslúžili veru, aby boli olúpení o svetlo a vo tme držaní, pretože držali v zajatí tvojich synov, skrze ktorých svet mal dostať neporušiteľné svetlo zákona.
5 Pretože si umienili pozabíjať nemluvňatá svätých a že bolo vyložené jedno dieťa, ale zachránené, za trest si im odňal veľa detí a vo veľkej vode zhubil si ich všetky napospol.
6 Tá noc bola našim otcom oznámená vopred, aby boli dobrej mysle, keď jasne videli, akým uverili prísahám.
7 Tvoj ľud teda očakával oslobodenie spravodlivých a zánik nepriateľov.
8 Lebo čím si protivníkov trestal, tým si práve oslávil nás, keď si nás povolal.
9 Lebo sväté deti dobrých prinášali skryte obetu, jednomyseľne sa zaviazali pred Božím zákonom, že ten istý údel, dobrý i zlý, rovnako znášať budú, a už zaspievali sväté piesne otcov dopredu.
10 Na odvetu zaznel neladný krik nepriateľov a sem-tam sa niesol nárek za oplakávanými dietkami.
11 Trest rovnako stihol otroka i pána, poddaný to isté trpel ako kráľ.
12 Všetci bez výnimky mali mŕtvych na rovnaký spôsob smrti bez počtu. Živí nestačili pochovávať mŕtvych, keďže jedným razom bol zničený najvzácnejší diel ich potomstva.
13 Lebo tí, čo nechceli nič veriť pre čarodejstvá, museli teraz pri záhube prvorodených uznať, že (ten) ľud je synom Božím.
14 Veď kým všetko objímalo hlboké ticho a noc v rýchlom behu došla do polovice,
15 zoskočilo tvoje všemohúce slovo z neba, z kráľovského trónu, ako tvrdý bojovník doprostriedka zeme, odsúdenej na záhubu.
16 Nieslo ostrý meč: tvoj rozkaz nezvratný; vykročilo a smrť nieslo všade. Dotýkalo sa neba, i keď kráčalo po zemi.
17 Vtedy ich naskutku naľakali v snách hrozné vidiny a pojal ich nečakaný strach.
18 Jeden polomŕtvy klesol tu a iný tam a dal jasne vedieť svojej smrti príčinu.
19 Lebo strašidelné sny im toto zvestovali popredku, aby nezhynuli, pokým nezvedia, prečo im také zlo treba pretrpieť.
20 Skúška smrti, pravda, dotkla sa aj spravodlivých; veľké množstvo zahynulo na púšti, ale hnev pridlho netrval.
21 Lebo ihneď vstúpil bezúhonný muž za nich na bojisko zbrojou svojho úradu, modlitbou a zmiernym tymianom; postavil sa hnevu na odpor a tej biede koniec urobil. Ukázal tým, že je tvojím sluhom.
22 Zdolal hnev nie silou tela ani mocou zbroje, ale slovom podmanil si toho, ktorý trestal, tým, že mu pripomenul zmluvy dané otcom, potvrdené prísahou.
23 Lebo keď už mŕtvi krížom-krážom na hromade ležali, postavil sa doprostred a preťal hnev, a tak zamedzil mu cestu, ktorá viedla k živým.
24 Celý svet bol totiž na splývacom rúchu (jeho), slávne (mená) otcov na štvorrade vytesaných kameňov. Na korune jeho hlavy bola tvoja veleba.
25 Tomu vyhol, toho sa bál kárateľ, lebo už aj skúška hnevu sama stačila.
Evanjelium podľa Lukáša, 13. kapitola
1 Niektorí z tých, čo tam boli v tom čase, rozprávali mu o Galilejčanoch, ktorých krv Pilát zmiešal s krvou ich obetí.
2 On im povedal: "Myslíte si, že títo Galilejčania boli väčší hriešnici ako ostatní Galilejčania, keď tak trpeli?
3 Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci podobne zahyniete.
4 Alebo si myslíte, že tí osemnásti, čo na nich padla veža v Siloe a zabila ich, boli väčší vinníci ako ostatní obyvatelia Jeruzalema?
5 Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci zahyniete podobne."
