Hľadaný výraz: Lk 22,39-53
39 Potom vyšiel von a ako zvyčajne šiel na Olivovú horu a učeníci išli za ním.
40 Keď prišiel na miesto, povedal im: "Modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia!"
41 Sám sa od nich vzdialil asi toľko, čo by kameňom dohodil, kľakol si a modlil sa:
42 "Otče, ak chceš, vezmi odo mňa tento kalich! No nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane!"
43 Tu sa mu zjavil anjel z neba a posilňoval ho. A on sa v smrteľnej úzkosti ešte vrúcnejšie modlil,
44 pričom mu pot stekal na zem ako kvapky krvi.
45 Keď vstal od modlitby a vrátil sa k učeníkom, našiel ich spať od zármutku.
46 I povedal im: "Čo spíte? Vstaňte, modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia!"
47 Kým ešte hovoril, zjavil sa zástup a pred nimi išiel jeden z Dvanástich, ktorý sa volal Judáš. Priblížil sa k Ježišovi, aby ho pobozkal.
48 Ježiš mu však povedal: "Judáš, bozkom zrádzaš Syna človeka?"
49 Keď tí, čo boli okolo neho, videli, čo sa chystá povedali: "Pane, máme udrieť mečom?"
50 A jeden z nich zasiahol veľkňazovho sluhu a odťal mu pravé ucho.
51 Ale Ježiš povedal: "Nechajte to už!" I dotkol sa mu ucha a uzdravil ho.
52 Potom Ježiš povedal veľkňazom, veliteľom chrámovej stráže a starším, čo prišli za ním: "Vyšli ste s mečmi a kyjmi ako na zločinca.
53 Keď som bol deň čo deň s vami v chráme, nepoložili ste na mňa ruky. Ale toto je vaša hodina a moc temna."
