Hľadaný výraz: Jer 1-2; 2 Tim 1; Jób 27-28;
Kniha Jób, 27. kapitola
1 Tu Jób začal opäť hovoriť:
2 "Ako žije Boh, čo odobral mi právo, a Všemohúci, čo ma roztrpčil,
3 kým vo mne duša ešte bude, kým v mojich nozdrách trvá Boží dych,
4 nuž moje pery nepovedia neprávosť, ani môj jazyk nepreriekne lož.
5 Mne nenapadne, by som vám za pravdu dal, kým dýcham, nedám si vziať statočnosť.
6 Som v práve iste, toho nevzdávam sa, mňa za dni moje srdce nekarhá.
7 Nech ako bezbožník má sa aj môj nepriateľ, ako naničhodník môj odporca!
8 Ak zlostník prosí, akú nádej môže mať, keď svoju dušu k Bohu povznesie?
9 Či jeho vzlykot Boh raz azda vyslyší, keď postihne ho dáke súženie?
10 Vari sa bude môcť kochať vo Všemohúcom a každú chvíľu volať Boha o pomoc?!
11 Nuž poučím vás, ako si Boh počína, a ciele Všemocného neskryjem.
12 Veď ak ste všetci sami toto videli, tak hlúpo konať ako môžete?!
13 Bezbožný má ten podiel pred Bohom, ten údel dostane tyran od Všemohúceho:
14 Ak synov početných má, sú len pod meč, výhonky mu chleba dosť nemajú.
15 Tých, čo po ňom zostali, smrť do hrobu schváti, ani vdovy nezaplačú po nich.
16 Hoci striebra nahromadil ani prachu, ako blata nazhŕňal rúch drahých,
17 statočný si oblečie, čo zhŕňal on, striebro nevinný zas po ňom zdedí.
18 Palác dal si postaviť sťa hniezdo, ako keď si hájnik búdku zrobí.
19 Bohatý však ľahne si a nevstane už, oči otvoriť chce, už ho nieto.
20 Hrôzy ako záplava ho stihnú, v noci zasa víchor uchváti ho.
21 Vietor predný schmatne ho a pominie sa, odfúkne ho z miesta, kde si sídli.
22 Neľútostne sa naň stále vrhá, pred bijúcou rukou prchať musí.
23 Zatlieskajú si nad ním rukami a vypískajú ho z jeho miesta.
Kniha Jób, 28. kapitola
1 Zaiste striebro má svoje náleziská a zlato miesto, kde ho vyplavujú.
2 Železo zo zeme dobývajú taktiež a tvrdý kameň obráti sa na meď.
3 Temnotám hranice oni vymerali a dolujú už až po najďalšie medze i kamenie ver', kde temravy, tône.
4 Chodby si prekopal cudzí národ také, že na ne celkom zabúdajú nohy, a chvejú, vznášajú sa ponad ľudí.
5 Pod zemou, na ktorej (zrno na) chlieb rástlo, je všetko ako ohňom spustošené.
6 V končinách, v ktorých je zafírové skálie a zlatý prášok v sebe skrytý majú,
7 sú zasa chodníky, že ich orol nezná a nezbadá ich ani oko supa.
8 Nijaká divá zver po nich nekráčala, neprešiel po nej ani lev (doposiaľ).
9 Aj na tvrdý kameň položili ruku a od základov vrchy prevrátili.
10 Kanály povytesávali v skale a všetko, čo cenné je, uzrelo ich oko.
11 Aj riečne pramene presliedili dobre a skryté veci na svit vynosili.
12 Odkiaľ teda vyviera tá múdrosť a kde je to umu nálezisko?
13 Jej cenu nepozná ani jeden človek a v kraji živých nijak nájsť sa nedá.
14 Hĺbka vraví: "Vo mne nie je veru" a more hovorí: "Ja ju tobôž nemám."
15 Nedáva sa za ňu ani rýdze zlato ani neváži sa striebro za jej menu.
16 Jej neblíži sa cenou ni zlato ofírske, ani ónyx vzácny, kameň zafírový.
17 Zlato nie, sklo tiež nie, jej sa nevyrovná, ju nevymeníš za zlatú nádobu.
18 Koraly, kryštály nehodno spomenúť, bo múdrosť získať si je nad všetky perly.
19 Veď sa jej nerovná topás etiópsky a zlato čistené nemôže ju zvážiť.
20 Odkiaľže vychádza teda táto múdrosť a kde je to umu vlastné nálezisko?
21 Ukrytá je očiam všetkých živých tvorov, utajená je aj nebeskému vtáctvu.
22 Zhubca aj so smrťou toto prehlasujú: "My počuli sme vravieť o nej iba."
23 Boh jediný len cestu ku nej pozná a iba on sám vie, kde jej bydlisko je,
24 lebo on rozhľad má k samým medziam zeme a vidí všetko, čo len pod nebom je.
25 Vtedy, keď určoval vetru jeho váhu a presnou mierou odmeriaval vody,
26 aby takto určil jeho zákon dažďu a dráhu vlastnú hučaniu i hromu,
27 vtedy ju uvidel, presne vypočítal a naskrze spoznal, celkom prenikol ju.
28 Človeku povedal: "Hľa, bázeň pred Pánom, to je táto múdrosť rozumnosť je zasa vystríhať sa zlého."
Kniha proroka Jeremiáša, 1. kapitola
1 Reči Jeremiáša, syna Helkiášovho, spomedzi kňazov, ktorí boli v Anatote, v Benjamínovej krajine.
2 Pán hovoril k nemu v dňoch júdskeho kráľa Joziáša, syna Amonovho, v trinástom roku jeho panovania,
3 aj v dňoch júdskeho kráľa Joakima, syna Joziášovho, až do konca jedenásteho roku júdskeho kráľa Sedekiáša, syna Joziášovho, až po presídlenie Jeruzalema v piatom mesiaci. -
4 Pán prehovoril ku mne takto:
5 "Skôr, než som ťa utvoril v matkinom živote, poznal som ťa, skôr, než si vyšiel z lona, zasvätil som ťa, za proroka pre pohanov som ťa ustanovil."
6 I povedal som: "Ach, Pane, veď neviem hovoriť, mladučký som."
7 Ale Pán mi riekol: "Nehovor: "Mladučký som," lebo pôjdeš všade, kde ťa pošlem, a povieš všetko, čo ti prikážem.
8 Neboj sa ich, veď ja som s tebou, aby som ťa vyslobodil! - hovorí Pán.
9 Vtedy vystrel Pán ruku a dotkol sa mi úst. A Pán mi riekol: "Hľa, vložil som svoje slová do tvojich úst!
10 Pozri, postavil som ťa dnes -
11 Pán sa ma pýtal toto; "Čo vidíš, Jeremiáš?" Odpovedal som: "Vidím prút mandľovníka."
12 A Pán mi povedal: "Dobre si videl, pretože budem bedliť na svoje slovo a splním ho." -
13 Pán sa ma pýtal po druhý raz toto: "Čo vidíš?" Odpovedal som: "Vidím kypiaci hrniec a jeho ústie je od severu.
14 Nato mi Pán povedal: "Od severu kypí nešťastie na všetkých obyvateľov krajiny.
15 Bo hľa, ja zavolám všetky kmene kráľovstiev severu - hovorí Pán. Prídu a každý postaví svoj trón pred vchodom do brán Jeruzalema proti všetkým jeho múrom vôkol a proti všetkým júdskym mestám.
16 I prerokujem s nimi svoj spor pre všetku ich zlobu, že ma opustili, že okiadzali cudzích bohov a klaňali sa dielu svojich rúk."
17 "Ale ty si opáš bedrá, povstaň a rozpovedz im všetko, čo som ti prikázal! Nemaj pred nimi strach, aby som ťa nimi nenastrašil!
18 A ja, hľa, urobil som ťa dnes opevneným mestom, železným stĺpom a kovovým múrom proti celej krajine, proti kráľom Júdska a jeho kniežatám, proti jeho kňazom a ľudu krajiny.
19 Budú s tebou zápasiť, ale nepremôžu ťa, lebo s tebou som ja - hovorí Pán, aby som ťa vyslobodil."
Kniha proroka Jeremiáša, 2. kapitola
1 Pán prehovoril ku mne takto:
2 "Choď a volaj do uší Jeruzalema: Toto hovorí Pán: Spomínam na milotu tvojej mladosti, na lásku tvojich zásnub, keď si ma nasledoval na pustatine, v nezasiatej krajine.
3 Izrael bol svätým Pánovým, prvotinami jeho úrody, tí, čo z neho jedli, odtrpeli si to všetci, dopadlo na nich nešťastie" - hovorí Pán.
4 Čujte slovo Pánovo, dom Jakubov a všetky rodiny Izraelovho domu!
5 Toto hovorí Pán: "Akú neprávosť našli na mne vaši otcovia, že sa vzdialili odo mňa, išli za márnosťou a márnymi sa stali?
6 A nehovorili: "Kdeže je Pán, ktorý nás vyviedol z egyptskej krajiny, ktorý nás vodil pustatinou, krajinou pustou a hrboľatou, krajinou suchou a temnou, krajinou, ktorou neprejde nikto a ani človiečik v nej nebýva?"
7 A voviedol som vás do krajiny sadov, aby ste požívali jej plod a jej dobro. Vy ste však prišli a sprznili moju zem a moje dedičstvo ste spravili odporným:
8 Kňazi nevraveli: "Kdeže je Pán?" Tí, čo chápu Zákon, ma nepoznali a pastieri sa mi spreneverili, proroci veštili menom Bála a za bezmocnými bôžikmi chodili.
9 Preto sa ešte budem pravotiť s vami - hovorí Pán - i s vašimi detnými deťmi sa budem pravotiť.
10 Len choďte na ostrovy Kitejcov a pozrite, pošlite do Kedaru a uvážte dôkladne, pozrite, či sa stalo čosi také!
11 Ak si národ zmenil bohov - nuž to ani nie sú bohovia! Môj národ však zamenil svoju slávu za čosi bezvládne.
12 Zdeste sa nad tým, nebesá, zhrozte sa veľmi, preveľmi, hovorí Pán.
13 Veď dvoch ziel sa dopustil môj ľud: mňa opustili, prameň živých vôd, aby si vykopali popraskané cisterny, ktoré vodu udržať nemôžu.
14 Či je Izrael otrokom? Či je sluhom, narodeným v dome? Prečože sa stal korisťou?
15 Levy nad ním revali, pozdvihovali svoj hlas, jeho pôdu obrátili na púšť; mestá mu vyhoreli, nik nebýva v nich.
16 I synovia Nofu a Tafnesu ťa vypásli až po temä.
17 Či ti to nezapríčinil odpad od Pána, tvojho Boha, keď ťa viedol po ceste?
18 Teraz však, čo chceš na ceste do Egypta, aby si pil vody Nílu? A čo chceš na ceste do Asýrska, aby si pil vody Eufratu?
19 Tvoj zločin ťa stresce, skárajú ťa tvoje nevernosti. Nuž vedz a viď, aké je zlé a trpké, že si opustil Pána, svojho Boha, že si nemal bázeň predo mnou, hovorí Pán, Jahve zástupov.
20 Veď od pradávna si zlámal svoje jarmo, roztrhal si svoje putá a povedal si: "Nebudem otročiť!" A na každom vyvýšenom kopci a pod každým zeleným stromom si sa rozvaľoval v smilstve.
21 Ja som ťa však zasadil sťa vinič šľachtený, ako samé pravé semä. Ako si sa mi zmenil! Vinič spotvorený, cudzí!
22 I keby si sa obmyl sodíkom a lúhom by si plytval, škvrnou bude tvoj zločin predo mnou, hovorí Pán, Jahve.
23 Ako len vravíš: "Nepošpinil som sa, za Bálom som sa nevláčil." Hľaď na svoju púť v údolí, poznaj, čo si urobil, ty, ľahká ťava, čo strečkuje po ceste,
24 oslica divá, naučená na púšť, čo v roztúženosti chmáta vzduch; ktože jej chlipnosť ukojí? Kto ju hľadá, neunaví sa, nájde ju v jej mesiaci.
25 Chráň si nohy pred nahotou a svoj gágor pred smädom! Lež povedala si: "Darmo je! Nie! Veď milujem cudzincov a budem chodiť za nimi!"
26 Ako sa hanbí prichytený zlodej, tak sa hanbí dom Izraelov, oni, ich králi a kniežatá, aj ich kňazi a proroci.
27 Drevu hovoria: "Ty si môj otec" a kameňu: "Ty si ma zrodil." Ku mne si obrátili šiju, nie tvár, ak ich však stihne bieda, volajú: "Povstaň a zachráň nás!"
28 Nuž kde máš bohov, čo si si narobil? Nech vstanú, či ťa v biede zachránia? Veď koľko máš miest, toľko máš aj bohov, Júda!
29 Prečo sa pravotíte so mnou? Spreneverili ste sa mi všetci, hovorí Pán.
30 Nadarmo som bil vašich synov, neprijali výstrahu, váš meč hltal vašich prorokov ako pustošiaci lev."
31 Ste vy pokolenie! Pozorujte slovo Pánovo: "Či som púšťou Izraelovi? Či krajinou temnôt? Prečo vravíš, ľud môj: "Vzbúrili sme sa, viac nepôjdeme k tebe!"?
32 Či panna zabudne na svoj skvost, nevesta na svoj opasok? Môj ľud však na mňa zabudol od nespočetných dní.
33 Ale si len upravuješ cestičky na vysliedenie lásky! Preto si aj na zločiny privykol svoje cesty.
34 Ešte i na lemoch ti objavili krv našich biednych, nevinných: nepristihol si ich pri vlámaní ale pri terebintách.
35 A hovoríš: "Veď som nevinný, hej, jeho hnev sa odo mňa odvrátil." Hľa, tu som, posúdim ťa, pretože vravíš: "Nezhrešil som."
36 Čože sa tak veľmi ponáhľaš zmeniť si cestu? Aj s Egyptom pohoríš ako si pohorel s Asýrskom.
37 Aj odtiaľ budeš vychádzať že budeš ruky držať nad hlavou, lebo Pán odvrhol tvoje opory, úspech s nimi mať nebudeš.
Druhý list Timotejovi, 1. kapitola
1 Pavol, z Božej vôle apoštol Krista Ježiša podľa prisľúbenia života, ktorý je v Kristovi Ježišovi,
2 milovanému synovi Timotejovi: Milosť, milosrdenstvo a pokoj od Boha Otca i od Krista Ježiša, nášho Pána.
3 Vzdávam vďaky Bohu, ktorému slúžim s čistým svedomím ako moji predkovia, keď na teba neprestajne myslím vo svojich modlitbách vo dne v noci.
4 A keď si spomínam na tvoje slzy, túžim ťa vidieť, aby ma naplnila radosť.
5 Spomínam si na tvoju úprimnú vieru, akú mala už tvoja stará matka Loida a tvoja matka Eunika, a som presvedčený, že aj ty.
6 Preto ti pripomínam, aby si roznecoval Boží dar, ktorý je v tebe prostredníctvom vkladania mojich rúk.
7 Veď Boh nám nedal Ducha bojazlivosti, ale Ducha sily, lásky a rozvahy.
8 Preto sa nehanbi za svedectvo o našom Pánovi ani za mňa, jeho väzňa, ale trp spolu so mnou za evanjelium, posilňovaný mocou Boha.
9 On nás spasil a povolal svätým povolaním, nie pre naše skutky, ale zo svojho rozhodnutia a milosti, ktorú sme dostali v Kristovi Ježišovi pred večnými vekmi.
10 No známou sa stala až teraz, keď sa zjavil náš Spasiteľ Ježiš Kristus. On zničil smrť a zjavil život a nesmrteľnosť evanjeliom
11 a ja som ustanovený za jeho hlásateľa, apoštola a učiteľa.
12 Preto aj toto trpím, ale sa nehanbím, lebo viem, komu som uveril, a som presvedčený, že má moc zachovať to, čo mi bolo zverené, až do onoho dňa.
13 Maj za vzor zdravých slov to, čo si počul odo mňa, vo viere a v láske, ktoré sú v Kristovi Ježišovi.
14 Zverený poklad chráň mocou Ducha Svätého, ktorý v nás prebýva.
15 Vieš, že sa odo mňa odvrátili všetci, čo sú v Ázii, medzi nimi aj Fygelus a Hermogenes.
16 Nech Pán preukáže milosrdenstvo Oneziforovmu domu, lebo často ma osviežil a nehanbil sa za moje okovy,
17 ale keď prišiel do Ríma, usilovne ma hľadal a našiel ma.
18 - Nech mu Pán dá, aby v onen deň našiel milosrdenstvo u Pána. - A aké služby preukázal v Efeze, ty vieš najlepšie.
