Hľadaný výraz: Jer 1,1-3,18
Kniha proroka Jeremiáša, 1. kapitola
1 Reči Jeremiáša, syna Helkiášovho, spomedzi kňazov, ktorí boli v Anatote, v Benjamínovej krajine.
2 Pán hovoril k nemu v dňoch júdskeho kráľa Joziáša, syna Amonovho, v trinástom roku jeho panovania,
3 aj v dňoch júdskeho kráľa Joakima, syna Joziášovho, až do konca jedenásteho roku júdskeho kráľa Sedekiáša, syna Joziášovho, až po presídlenie Jeruzalema v piatom mesiaci. -
4 Pán prehovoril ku mne takto:
5 "Skôr, než som ťa utvoril v matkinom živote, poznal som ťa, skôr, než si vyšiel z lona, zasvätil som ťa, za proroka pre pohanov som ťa ustanovil."
6 I povedal som: "Ach, Pane, veď neviem hovoriť, mladučký som."
7 Ale Pán mi riekol: "Nehovor: "Mladučký som," lebo pôjdeš všade, kde ťa pošlem, a povieš všetko, čo ti prikážem.
8 Neboj sa ich, veď ja som s tebou, aby som ťa vyslobodil! - hovorí Pán.
9 Vtedy vystrel Pán ruku a dotkol sa mi úst. A Pán mi riekol: "Hľa, vložil som svoje slová do tvojich úst!
10 Pozri, postavil som ťa dnes -
11 Pán sa ma pýtal toto; "Čo vidíš, Jeremiáš?" Odpovedal som: "Vidím prút mandľovníka."
12 A Pán mi povedal: "Dobre si videl, pretože budem bedliť na svoje slovo a splním ho." -
13 Pán sa ma pýtal po druhý raz toto: "Čo vidíš?" Odpovedal som: "Vidím kypiaci hrniec a jeho ústie je od severu.
14 Nato mi Pán povedal: "Od severu kypí nešťastie na všetkých obyvateľov krajiny.
15 Bo hľa, ja zavolám všetky kmene kráľovstiev severu - hovorí Pán. Prídu a každý postaví svoj trón pred vchodom do brán Jeruzalema proti všetkým jeho múrom vôkol a proti všetkým júdskym mestám.
16 I prerokujem s nimi svoj spor pre všetku ich zlobu, že ma opustili, že okiadzali cudzích bohov a klaňali sa dielu svojich rúk."
17 "Ale ty si opáš bedrá, povstaň a rozpovedz im všetko, čo som ti prikázal! Nemaj pred nimi strach, aby som ťa nimi nenastrašil!
18 A ja, hľa, urobil som ťa dnes opevneným mestom, železným stĺpom a kovovým múrom proti celej krajine, proti kráľom Júdska a jeho kniežatám, proti jeho kňazom a ľudu krajiny.
19 Budú s tebou zápasiť, ale nepremôžu ťa, lebo s tebou som ja - hovorí Pán, aby som ťa vyslobodil."
Kniha proroka Jeremiáša, 2. kapitola
1 Pán prehovoril ku mne takto:
2 "Choď a volaj do uší Jeruzalema: Toto hovorí Pán: Spomínam na milotu tvojej mladosti, na lásku tvojich zásnub, keď si ma nasledoval na pustatine, v nezasiatej krajine.
3 Izrael bol svätým Pánovým, prvotinami jeho úrody, tí, čo z neho jedli, odtrpeli si to všetci, dopadlo na nich nešťastie" - hovorí Pán.
4 Čujte slovo Pánovo, dom Jakubov a všetky rodiny Izraelovho domu!
5 Toto hovorí Pán: "Akú neprávosť našli na mne vaši otcovia, že sa vzdialili odo mňa, išli za márnosťou a márnymi sa stali?
6 A nehovorili: "Kdeže je Pán, ktorý nás vyviedol z egyptskej krajiny, ktorý nás vodil pustatinou, krajinou pustou a hrboľatou, krajinou suchou a temnou, krajinou, ktorou neprejde nikto a ani človiečik v nej nebýva?"
7 A voviedol som vás do krajiny sadov, aby ste požívali jej plod a jej dobro. Vy ste však prišli a sprznili moju zem a moje dedičstvo ste spravili odporným:
8 Kňazi nevraveli: "Kdeže je Pán?" Tí, čo chápu Zákon, ma nepoznali a pastieri sa mi spreneverili, proroci veštili menom Bála a za bezmocnými bôžikmi chodili.
9 Preto sa ešte budem pravotiť s vami - hovorí Pán - i s vašimi detnými deťmi sa budem pravotiť.
10 Len choďte na ostrovy Kitejcov a pozrite, pošlite do Kedaru a uvážte dôkladne, pozrite, či sa stalo čosi také!
11 Ak si národ zmenil bohov - nuž to ani nie sú bohovia! Môj národ však zamenil svoju slávu za čosi bezvládne.
12 Zdeste sa nad tým, nebesá, zhrozte sa veľmi, preveľmi, hovorí Pán.
13 Veď dvoch ziel sa dopustil môj ľud: mňa opustili, prameň živých vôd, aby si vykopali popraskané cisterny, ktoré vodu udržať nemôžu.
14 Či je Izrael otrokom? Či je sluhom, narodeným v dome? Prečože sa stal korisťou?
15 Levy nad ním revali, pozdvihovali svoj hlas, jeho pôdu obrátili na púšť; mestá mu vyhoreli, nik nebýva v nich.
16 I synovia Nofu a Tafnesu ťa vypásli až po temä.
17 Či ti to nezapríčinil odpad od Pána, tvojho Boha, keď ťa viedol po ceste?
18 Teraz však, čo chceš na ceste do Egypta, aby si pil vody Nílu? A čo chceš na ceste do Asýrska, aby si pil vody Eufratu?
19 Tvoj zločin ťa stresce, skárajú ťa tvoje nevernosti. Nuž vedz a viď, aké je zlé a trpké, že si opustil Pána, svojho Boha, že si nemal bázeň predo mnou, hovorí Pán, Jahve zástupov.
20 Veď od pradávna si zlámal svoje jarmo, roztrhal si svoje putá a povedal si: "Nebudem otročiť!" A na každom vyvýšenom kopci a pod každým zeleným stromom si sa rozvaľoval v smilstve.
21 Ja som ťa však zasadil sťa vinič šľachtený, ako samé pravé semä. Ako si sa mi zmenil! Vinič spotvorený, cudzí!
22 I keby si sa obmyl sodíkom a lúhom by si plytval, škvrnou bude tvoj zločin predo mnou, hovorí Pán, Jahve.
23 Ako len vravíš: "Nepošpinil som sa, za Bálom som sa nevláčil." Hľaď na svoju púť v údolí, poznaj, čo si urobil, ty, ľahká ťava, čo strečkuje po ceste,
24 oslica divá, naučená na púšť, čo v roztúženosti chmáta vzduch; ktože jej chlipnosť ukojí? Kto ju hľadá, neunaví sa, nájde ju v jej mesiaci.
25 Chráň si nohy pred nahotou a svoj gágor pred smädom! Lež povedala si: "Darmo je! Nie! Veď milujem cudzincov a budem chodiť za nimi!"
26 Ako sa hanbí prichytený zlodej, tak sa hanbí dom Izraelov, oni, ich králi a kniežatá, aj ich kňazi a proroci.
27 Drevu hovoria: "Ty si môj otec" a kameňu: "Ty si ma zrodil." Ku mne si obrátili šiju, nie tvár, ak ich však stihne bieda, volajú: "Povstaň a zachráň nás!"
28 Nuž kde máš bohov, čo si si narobil? Nech vstanú, či ťa v biede zachránia? Veď koľko máš miest, toľko máš aj bohov, Júda!
29 Prečo sa pravotíte so mnou? Spreneverili ste sa mi všetci, hovorí Pán.
30 Nadarmo som bil vašich synov, neprijali výstrahu, váš meč hltal vašich prorokov ako pustošiaci lev."
31 Ste vy pokolenie! Pozorujte slovo Pánovo: "Či som púšťou Izraelovi? Či krajinou temnôt? Prečo vravíš, ľud môj: "Vzbúrili sme sa, viac nepôjdeme k tebe!"?
32 Či panna zabudne na svoj skvost, nevesta na svoj opasok? Môj ľud však na mňa zabudol od nespočetných dní.
33 Ale si len upravuješ cestičky na vysliedenie lásky! Preto si aj na zločiny privykol svoje cesty.
34 Ešte i na lemoch ti objavili krv našich biednych, nevinných: nepristihol si ich pri vlámaní ale pri terebintách.
35 A hovoríš: "Veď som nevinný, hej, jeho hnev sa odo mňa odvrátil." Hľa, tu som, posúdim ťa, pretože vravíš: "Nezhrešil som."
36 Čože sa tak veľmi ponáhľaš zmeniť si cestu? Aj s Egyptom pohoríš ako si pohorel s Asýrskom.
37 Aj odtiaľ budeš vychádzať že budeš ruky držať nad hlavou, lebo Pán odvrhol tvoje opory, úspech s nimi mať nebudeš.
Kniha proroka Jeremiáša, 3. kapitola
1 (Hovoria:) Keď muž prepustí ženu a ona odíde od neho a oddá sa inému mužovi, či sa ešte vráti k nej? Či nie je takáto žena celkom sprznená? Nuž ty si smilnil s mnohými priateľmi a máš sa vrátiť ku mne? - hovorí Pán.
2 Pozdvihni oči na hole a pozri, kde ťa poškvrnili! Vysedával si im na cestách ako Arab na pustatine. Tak si znesvätil zem smilstvami a svojimi zločinmi.
3 Preto prestala pŕška a nebolo neskorého dažďa. Lenže ty si mal čelo sťa neviestka, nehanbil si sa.
4 Všakže, teraz voláš ku mne: "Otče, si mi priateľom z mladosti!
5 Či sa večne budeš mrzieť? -
6 Pán mi povedal v dňoch kráľa Joziáša: "Videl si, čo robila odpadlica Izrael? Chodila na všetky vyššie vrchy a pod každý zelený strom a tam smilnila.
7 Myslel som si: Až toto všetko popácha, vráti sa ku mne, ale nevrátila sa. I videla to nevernica, jej sestra, Júda,
8 videla, že som odohnal odpadlicu, Izrael, práve preto, že cudzoložila, a dal som jej priepustný list, ale nevernica, Júda, jej sestra, sa nebála, lež išla a smilnila aj ona.
9 A svojím krikľavým smilstvom poškvrnila zem, cudzoložila s kameňom a drevom.
10 Hej, jej sestra nevernica sa ani napriek tomuto všetkému nevrátila ku mne z celého svojho srdca, ale iba zdanlivo, hovorí Pán.
11 Pán mi povedal: "Spravodlivejšia je odpadlica Izrael než nevernica Júda.
12 Choďže, volaj tieto slová k severu a vrav: - Nebudem sa hnevať naveky.
13 Len uznaj svoj hriech, že si bola nevernou Pánovi, svojmu Bohu, že si blúdila po cestách za cudzincami pod každým stromom zeleným, ale na môj hlas si nepočúvala, hovorí Pán.
14 Vráťte sa, odbojní synovia - hovorí Pán, veď ja som vaším manželom! Nuž vezmem vás: jediného z mesta a dvoch z pokolenia a zavediem vás na Sion.
15 I dám vám pastierov podľa svojho srdca, budú vás vodiť dôvtipom a múdrosťou.
16 A keď sa rozmnožíte a budete plodní v krajine, v tých dňoch - hovorí Pán - nebudú viac hovoriť: "Archa Pánovej zmluvy," ani im na myseľ nepríde, nebudú na ňu spomínať ani ľutovať, ani ju nezhotovia viac.
17 V tom čase sa Jeruzalem bude volať trónom Pánovým a zídu sa k nemu všetky národy, k Pánovmu menu do Jeruzalema; a už viac nepôjdu za hriešnou tvrdosťou svojho srdca.
18 V ten deň pôjde Júdov dom k domu Izraelovmu a prídu spolu zo severnej krajiny do krajiny, ktorú som dal vašim otcom.
