Hľadaný výraz: Iz 55-56; 1 Tim 1; Jób 15-16;
Kniha Jób, 15. kapitola
1 Tu prehovoril Temančan Elifaz a vravel:
2 Bude azda múdry odpovedať múdrosťou do vetra a naplní si vnútro vetrom východným?
3 Bude sa hádať slovami bez osohu a neužitočnými rečami?
4 Veď ty takto kazíš bázeň pred Pánom, porušuješ zbožnú úctu voči Bohu.
5 To ti ústa navádza tvoja vina, osvojuješ si prefíkaných reč.
6 Odsudzujú ťa vlastné ústa, nie ja, svedčia proti tebe vlastné pery.
7 Hádam si sa narodil prvý z ľudí, splodený si bol pred kopcami?
8 Azda si počul tajné Božie plány, vari si všetku múdrosť schmatol pre seba?
9 Čo poznáš, čo my nepoznáme? Čomu rozumieš, čo my nevieme?
10 Veď sú medzi nami aj starci, aj kmeti, vekom ešte starší než tvoj otec!
11 Božia útecha ti je už málo, jeho preláskavé slová k tebe?
12 Prečo ťa strháva tvoje srdce a prečo pomihúvaš očami,
13 keď sa s hnevom staviaš proti Bohu, keď zo svojich úst púšťaš také slová?
14 Čože je človek, aby čistý bol, koho žena zrodila, aby bol spravodlivý?
15 Veď on nemá dôveru vo svojich svätých, nebo nie je čisté v jeho očiach,
16 ešte menej, kto ohavný, skazený - človek, čo jak vodu pije hriech!
17 Chcem ťa teda poučiť, počúvaj ma, čo som spozoroval, chcem ti povedať,
18 čo aj múdri mužovia rozhlasujú podľa svojich predkov, nič netaja,
19 ktorí jediní dostali túto zem, nik cudzí neprešiel pomedzi nich:
20 Po všetky dni života zlý trasie sa, po všetky svoje roky tyran tiež.
21 V ušiach mu znejú desivé hlasy, záhuba naň príde v čase pokoja.
22 Neverí, že možno uniknúť z tmy, pretože je pod meč určený.
23 Blúdi a hľadá chlieb: "Kade ísť?" Vie, že je deň tmy prichystaný.
24 Prestrašuje ho čas tmy, zachvacuje ho tieseň prehrozná ako kráľa, čo sa chystá na boj.
25 Zdvihol svoju ruku proti Bohu, proti Všemocnému sa postavil,
26 útočil proti nemu s tvrdou šijou a množstvom štítov vypuklých.
27 Vo vlastnom tuku si ukryl obličaj, a nabral sadla na svoje slabiny.
28 Osídľoval spustošené mestá, domy, v ktorých nemal bývať nik, lebo boli celkom v rozvalinách.
29 Neobstojí imaním, nezbohatne, nerozprestrie sa tieňom po zemi.
30 Nevyjde už viac z temravy; mládniky mu spáli horúčava, vietor postrhúva jeho kvety.
31 Lži nech márne neverí oklamaný, lebo vyjde iste navnivoč.
32 Predčasne mu zvädnú ratolesti, nezazelenie sa vetva jeho.
33 Strapce stratí ako vinič nezrelé, ako oliva on zhodí kvety.
34 Družina bezbožného jalová je a oheň zhltne stany tých, čo berú úplatky.
35 Obťažkaní pohromou rodia skazu a ich lono chystá iba lož."
Kniha Jób, 16. kapitola
1 Jób odpovedal:
2 Nuž vecí takých počul som už premnoho. Ste tešiteľmi všetci na ťarchu.
3 Bude už koniec týmto slovám do vetra? Veď čo ťa núti odpovedať mi?
4 Ja by som mohol tiež ako vy hovoriť, keby ste vy boli miesto mňa, snovať také reči proti vám a krútiť hlavou nad vami.
5 No obodroval by som vás svojimi ústami a chvenie svojich perí by som nezadržoval.
6 Ak vravieť začnem, môj bôľ sa nezmierňuje, ak prestanem, neodchádza odo mňa.
7 No teraz ma už naskrze vysilil a jeho tlupa sa ma zmocňuje.
8 Dal sa za svedka, by sa vrhol na mňa, môj žalobca tak svedčí proti mne.
9 Má hnev na korisť, a tak ma schvatol a zubmi na mňa zaškrípal i ostro zazrel na mňa škodca môj.
10 Už svoje ústa roztvárajú na mňa a na posmech ma bijú po tvári, zhŕkli sa všetci proti mne.
11 Boh ma dal zlostníkovi napospas a vydal ma do rúk bezbožníkov.
12 V pokoji žil som, náhle si ma vydesil, za krk zdrapil a celkom skrušil ma, sebe za cieľ si ma postavil.
13 Už jeho strely poletujú kolo mňa, mne kruto roztína obličky a moju žlč na zem vylieva.
14 Mne dáva vskutku úder jeden za druhým, sťa bojovník on na mňa rúti sa.
15 Tak, žínenku už ušil som si na kožu a svoj roh som do prachu pohrúžil.
16 To sčervenala mi tvár od plaču, a tma mi leží kolo mihalníc,
17 hoc násilie na mojich rukách nie je a moje modlitby sú bez škvrny.
18 Ach, zem, krv moju pozakrývať nechci! Nech pre môj plač niet miesta skrytého!
19 Už svojho svedka iba na nebi mám a ručiteľ môj na výsostiach je.
20 Druhovia sa mi tu posmievajú, ale moje oko hľadí v slzách k Bohu,
21 by dal mužovi aj voči Bohu právo, jak ho človek má voči blížnemu.
22 Lebo uplynie pár krátkych rokov a pôjdem cestou, z ktorej niet návratu.
Kniha proroka Izaiáša, 55. kapitola
1 Oj, všetci smädní, poďte k vodám, a ktorí nemáte peňazí, poďte, kupujte a jedzte, poďte, kupujte bez peňazí, bezplatne víno a mlieko!
2 Čo vážite striebro za to, čo nie je chlieb, a svoju robotu za to, čo nesýti? Počúvajte ma a budete jesť dobroty, v hojnosti sa bude kochať vaša duša.
3 Nakloňte si ucho a poďte ku mne, poslúchajte, aby vaša duša žila; a uzavriem s vami večnú zmluvu, neklamnú milosť Dávidovu.
4 Hľa, urobím ho svedkom pre národy, kniežaťom a vládcom kmeňov!
5 Veď privoláš národ, ktorý nepoznáš, a národy, čo ťa nepoznajú, pribehnú k tebe kvôli Pánovi, tvojmu Bohu, Svätému Izraela, lebo ťa oslávil.
6 Hľadajte Pána, kým sa dá nájsť, volajte ho, kým je nablízku!
7 Nech opustí bezbožný svoju cestu, hriešny človek svoje zmýšľanie a vráti sa k Pánovi, on sa nad ním zmiluje, k svojmu Bohu, veď mnoho odpúšťa!
8 Lebo moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú moje cesty - hovorí Pán.
9 Ako sú nebesá vyvýšené nad zem, tak sú moje cesty vysoko od vašich ciest a moje myšlienky od vašich myšlienok.
10 Lebo ako spŕchne z neba dážď a sneh a nevráti sa ta, ale opojí zem, zúrodní ju, dá jej klíčiť a dá semä na siatie a chlieb na jedlo:
11 tak bude moje slovo, ktoré mi vyjde z úst, nevráti sa ku mne naprázdno, ale urobí, čo som si želal, a vykoná, na čo som ho poslal.
12 Áno, s radosťou vyjdete, budete vyvedení v pokoji. Vrchy a kopce prepuknú v jasot pred vami a všetky poľné stromy budú tlieskať rukami.
13 Na mieste bodľačia vyrastie cyprus, na mieste pŕhľavy vyrastie myrta. To bude Pánovi na slávu, na večný pomník, ktorý nezhynie.
Kniha proroka Izaiáša, 56. kapitola
1 Toto hovorí Pán: "Zachovajte právo, konajte spravodlivo, lebo je blízko moja spása, už príde, aj moja spravodlivosť, už sa zjaví."
2 Blažený je, muž, čo toto koná, a syn človeka, čo sa toho drží: bedlí nad sobotou, aby ju neznesvätil, dáva si pozor na ruku, aby nekonala zlo.
3 Cudzinec, čo lipne k Pánovi, nech nevraví: "Pán ma isto vylúči: zo svojho ľudu" a eunuch nech nehovorí: "Hľa, ja som suchý strom!"
4 Lebo toto hovorí Pán: "Eunuchovia, čo zachovávajú moje soboty, volia si to, v čom mám záľubu, a pridržiavajú sa mojej zmluvy,
5 tým dám vo svojom dome, medzi svojimi múrmi pomník a meno lepšie, než sú synovia a dcéry. Večné meno im dám, ktoré nezahynie.
6 A cudzincov, čo lipnú k Pánovi, aby mu slúžili, milovali meno Jahve a boli mi sluhami, všetkých, čo bdejú nad sobotou, by ju neznesvätili, a pridržiavajú sa mojej zmluvy,
7 zavediem na svoj svätý vrch a rozradostím ich v svojom dome modlitby; ich celopaly, ich obety budú ľúbeznými na mojom oltári. Veď môj dom sa bude volať domom modlitby pre všetky národy!"
8 Hovorí Pán, Jahve, čo zhromažďuje roztratených Izraela: "Ďalej budem zhromažďovať k nemu, k jeho zhromaždeným."
9 Všetky poľné zvieratá, poďte žrať, aj všetky lesné zvieratá!
10 Jeho strážcovia sú všetci slepí, nevedia (nič); všetci sú nemí psi, nevládzu brechať: blúznia, ležia, radi si pospia.
11 A sú to psi chamtiví, nepoznajú sýtosti. A to sú pastieri, čo nevedia chápať. Každý ide svojou cestou, každý za svojím ziskom, až do posledného.
12 "Poďte, vezmem víno a napijeme sa opojného nápoja a zajtra to bude ako dnes, ba ešte veľkolepejšie!"
Prvý list Timotejovi, 1. kapitola
1 Pavol, apoštol Krista Ježiša, z príkazu Boha, nášho spasiteľa, a Krista Ježiša, našej nádeje,
2 Timotejovi, pravému synovi vo viere: Milosť, milosrdenstvo a pokoj od Boha Otca i od Krista Ježiša, nášho Pána.
3 Keď som šiel do Macedónska, prosil som ťa, aby si zostal v Efeze a prikázal niektorým, aby neučili inak
4 a nezaoberali sa bájkami a nekonečnými rodokmeňmi, ktoré podporujú viac škriepky ako Boží plán, ktorý je vo viere.
5 Cieľom prikázania je láska vychádzajúca z čistého srdca, dobrého svedomia a úprimnej viery,
6 od čoho niektorí odbočili a dali sa na prázdne reči.
7 Chcú byť učiteľmi zákona, a nerozumejú ani tomu, čo hovoria, ani tomu, čo tvrdia.
8 Vieme, že zákon je dobrý, ak ho niekto správne používa,
9 pričom vie, že zákon nie je daný pre spravodlivého, ale pre nespravodlivých a nepoddajných, pre bezbožných a hriešnikov, pre zvrhlých a svetákov, pre otcovrahov a matkovrahov, pre vrahov vôbec,
10 pre smilníkov, súložníkov mužov, únoscov, luhárov, krivoprísažníkov a pre čokoľvek iné, čo sa prieči zdravému učeniu,
11 podľa evanjelia o sláve blahoslaveného Boha, ktoré mi bolo zverené.
12 Ďakujem tomu, ktorý ma posilnil, Kristovi Ježišovi, nášmu Pánovi, že ma uznal za verného a zveril mi službu,
13 hoci som bol predtým rúhač, prenasledovateľ a násilník. No dosiahol som milosrdenstvo, lebo som to robil z nevedomosti v nevere.
14 Ale nadmieru sa rozhojnila milosť nášho Pána s vierou a láskou, ktoré sú v Kristovi Ježišovi.
15 Toto slovo je spoľahlivé a úplne vierohodné: Kristus Ježiš prišiel na svet zachrániť hriešnikov; a ja som prvý z nich.
16 Ale dosiahol som milosrdenstvo, aby na mne na prvom ukázal Kristus Ježiš všetku zhovievavosť ako príklad pre tých, čo v neho uveria pre večný život.
17 Kráľovi vekov, nesmrteľnému, neviditeľnému jedinému Bohu česť a sláva na veky vekov. Amen.
18 Toto prikázanie ti zverujem, syn môj Timotej, podľa predošlých proroctiev o tebe, aby si nimi posilnený bojoval dobrý boj,
19 aby si mal vieru a dobré svedomie, ktoré niektorí odvrhli a stroskotali vo viere.
20 K nim patrí Hymeneus a Alexander, ktorých som vydal satanovi, aby sa odučili rúhať.
