Hľadaný výraz: Iz 51-52; 2 Sol 2; Jób 11-12;
Kniha Jób, 11. kapitola
1 Tu prehovoril Naamčan Sofar a vravel:
2 "Nemá azda táraj dostať odpoveď, pravdu má mať veľavravný muž?
3 Umlčia ľudí táraniny tvoje, ty pýšiť sa budeš, že pravdu máš?
4 "Moja náuka je jasná." Vravíš ty. "Pred tvojím zrakom som celkom čistý."
5 Keby len Boh ozaj vravieť začal, otvoril si proti tebe pery,
6 dal ti poznať taje svojej múdrosti nepochopiteľné na počutie! Vedz, to Boh chce počet z tvojej viny!
7 Chceš azda vystihnúť Božiu podstatu, obsiahnuť dokonalosť Všemohúceho?
8 Je vyšší nad nebesá. Čo urobíš? Hlbší od podsvetia. Čože dozvieš sa?
9 Jeho rozsah väčší je ako zem, jeho šírka väčšia ako more.
10 Ak on ide pomimo, či to tají, abo rozhlasuje, kto mu zabráni?
11 Veď ľudí podvodných on dobre pozná, neprávosti zbadá, všíma si ich.
12 Tak môže prísť prázdny človek k rozumu, veď človek sa rodí ako divé osliatko.
13 Lenže ak ty svoje srdce priame máš, ak ty k nemu dvíhaš svoje ruky
14 a ak je neprávosť v tvojej ruke, ty ju odstrániš a krivde nedáš sídliť v svojom stánku,
15 potom si pozdvihneš tvár bez poškvrny, budeš neochvejný, bez strachu.
16 Potom iste zabudneš na útrapy, na vody jak ušlé spomenieš si.
17 Život jasnejší mať budeš nad poludnie, ba aj tmy ti budú ako zore.
18 Budeš istý, bo budeš mať nádej, budeš pokojne spať chránený.
19 Keď budeš driemať, nik ťa nevyruší; mnohí ťa budú láskať po tvári.
20 Oči bezbožných však zhynú túžbou, pre nich útočište zaniklo už a nádej všetka ich je - vydať dušu."
Kniha Jób, 12. kapitola
1 Jób odpovedal:
2 "Vy jediní ste teda ozaj ľuďmi a všetka múdrosť s vami zahynie.
3 Aj ja mám rozum takisto ako vy a nie som od vás nijako podlejší. Veď oné veci kto by nevedel?!
4 Mám byť azda svojmu druhovi na posmech? Preto vzývam Pána, nech on mi dá odpoveď! Je na smiech človek riadny, statočný...
5 Veď "Škode posmech!" myslí si šťastný a "Úder tomu, komu nohy klesajú!"
6 Stánky ničomníkov sú na pokoji, čo dráždia Boha, tí sú bezpeční, akoby mali Boha v svojej ruke.
7 Zveri sa pýtaj, by ťa poučila, nebeských vtákov, nech ti povedia,
8 aj zemeplazov, aby poučili teba, a morské ryby nech ti oznámia:
9 Veď z týchto všetkých ktože by nevedel, že ich urobila ruka Pánova?!
10 V jeho ruke je duša všetkých bytostí aj duch každého ľudského tela.
11 Azda ucho nerozlišuje slová, ako pokrm ochutnáva podnebie?
12 A nemávajú starší múdrosť a vysoký vek nemá rozumnosť?
13 Aj on múdry je a veľmi mocný, aj rozvážny je, veľmi rozumný.
14 Ak niečo zrúca, to nik nepostaví, koho on zavrie, toho neotvorí nik.
15 Ak zahatá vody, zaraz povyschýnajú, keď vypustí ich, kraje rozvrátia.
16 Aj on je mocný a múdry, jeho je zvedený i jeho zvodca.
17 On dáva radcom vykračovať boso a bláznov robí zo sudcov.
18 Aj kráľom reťaze strháva a putá dáva kolo bedier im.
19 On dáva kňazom vykračovať boso a veľkomožných k pádu privádza.
20 Rečníkom odoberá výrečnosť a starcom zas rozum odníma.
21 Na urodzených vylieva potupu a veľkomožným pásy popúšťa.
22 On odhaľuje hlbočiny temnoty a temravy zas mení na svetlo.
23 On rozmnožuje, lež aj hubí národy, jak šíri kmene, tak aj tiesni ich.
24 On rozum berie zemským kniežatám a dáva im blúdiť púšťou bezcestnou.
25 Tak tápu potme, svetla vôbec nemajú a tackajú sa ako opití.
Kniha proroka Izaiáša, 51. kapitola
1 Počúvajte ma, čo sledujete pravdu a hľadáte Pána: Pozrite na skalu, z ktorej ste vytesaní, a na hĺbku studne, z ktorej ste vykopaní.
2 Pozrite na Abraháma, svojho otca, a na Sáru, ktorá vás zrodila. Veď som ho osamelého povolal, požehnal som ho a zveľadil.
3 Áno, Pán poľutuje Sion, poľutuje všetky jeho sutiny, jeho púšť urobí podobnou Edenu a jeho pustinu Pánovej záhrade, zavládne v ňom radosť a rozkoš, chválospev a hlas piesne.
4 Pozoruj ma, ľud môj, a počúvaj ma, národ môj, veď odo mňa vychádza náuka a svoje právo dám za svetlo národom.
5 Blízko je moje právo, vychádza moja spása a moje ramená budú súdiť národy. Na mňa budú čakať ostrovy a dúfať budú v moje rameno.
6 Zdvihnite oči k nebesiam a pozrite dolu na zem. Veď nebo sa ako dym rozplynie a zem sa sťa odev rozpadne. Jej obyvatelia pomrú podobne, moje spasenie však potrvá naveky a moja pravda nezanikne.
7 Počúvajte ma, znalci práva, ľud, čo má v srdci môj zákon: Nebojte sa ľudskej potupy a nestrachujte sa ich pohany.
8 Lebo ich sťa rúcho moľ zožerie a ako vlnu ich strávi červ, ale moje právo potrvá naveky a moja spása z pokolenia na pokolenie.
9 Vzbuď sa, zobuď sa a obleč si moc, rameno Pánovo! Vzbuď sa ako v dňoch minulých, v časoch pradávnych. Či si to nie ty, čos' rozťalo ozrutu a draka prebodlo?
10 Či si to nie ty, čos' vysušilo more a vody veľkej priepasti? Čo si spravilo z morskej hlbiny cestu na priechod oslobodeným?
11 Pánovi vyslobodení sa vrátia, prídu s jasotom na Sion a na ich hlavách bude ustavičná radosť. Radosť a rozkoš dosiahnu, zmizne starosť a vzdychanie.
12 Ja, ja som to, čo vás poteším. Kto si, že sa bojíš človeka, čo zomrie, a syna ľudského, čo zhynie ako tráva?
13 Zabúdaš na Pána, svojho tvorcu, čo rozostrel nebo a založil zem, a stále sa trasieš, celý deň, pred zlosťou utláčateľa, keď sa chystá nivočiť. Kdeže je teraz zlosť utláčateľa?
14 Zhrbený sa náhle oslobodí, nezomrie v jame a chlieb mu chýbať nebude.
15 Ja som Pán, tvoj Boh, čo dráždim more, že búria sa mu vlny,
16 Vložím ti do úst svoje slová a schovám ťa v tieni svojej ruky, aby som zasadil nebesá a založil zem a povedal Sionu: "Ty si môj ľud." Po treste príde oslobodenie
17 Preber sa, preber sa, vstaň, Jeruzalem, čo si pil z Pánovej ruky kalich jeho hnevu; omamný pohár si pil, vyprázdnil.
18 Niet toho, kto by ho viedol zo všetkých synov, čo splodil; niet toho, kto by ho držal za ruku zo všetkých synov, čo vychoval.
19 Tieto dve veci ťa postihli: - ktože smúti nad tebou? - skaza a ničenie, hlad a meč, - ktože ťa poteší?
20 Tvoji synovia odpadli, ležia na rohoch všetkých ulíc ako gazela v sieti, plní Pánovho hnevu, výčitiek svojho Boha.
21 Preto počuj toto, pokorený a opojený, nie však vínom:
22 Toto hovorí tvoj Pán, Jahve, a tvoj Boh, ktorý si bráni svoj ľud: "Hľa, vezmem ti z ruky kalich omamný, pohár svojho hnevu; nebudeš ho viac piť.
23 A dám ho do rúk tvojich trýzniteľov, čo ti hovorili: "Schýľ sa, nech prejdeme!" A spravil si zo svojho chrbta zem, sťa ulicu pre chodcov."
Kniha proroka Izaiáša, 52. kapitola
1 Vzbuď sa, vzbuď sa, obleč si, Sion, svoju moc; obleč si šatu svojej nádhery, sväté mesto, Jeruzalem, veď už viac do teba nevstúpi neobrezaný a nečistý!
2 Stras zo seba prach, povstaň, posaď sa, Jeruzalem, roztvor putá svojho hrdla, zajatá dcéra sionská!
3 Bo takto hovorí Pán: "Zadarmo ste boli predaní a bez peňazí budete vykúpení."
4 Lebo toto hovorí Pán, Jahve: "Do Egypta zostúpil kedysi bývať môj ľud a Asýr ho pre nič utláčal.
5 Teraz však, čo tu mám? - hovorí Pán. Veď bol vzatý môj ľud zadarmo, jeho nadvládcovia hulákajú - hovorí Pán - a stále, každý deň, mi potupujú meno.
6 Preto môj ľud spozná moje meno, preto v ten deň (spozná), že som to ja, čo vraví: Hľa, tu som!"
7 Aké milé sú na horách nohy posla blahozvesti, čo oznamuje pokoj, zvestuje blaho, oznamuje spasenie, hovorí Sionu: "Tvoj Boh kraľuje."
8 Čuj, tvoji strážcovia povyšujú hlas a plesajú zároveň, lebo zoči-voči hľadia na Pánov návrat na Sion.
9 Plesajte, jasajte spolu, sutiny Jeruzalema, veď Pán potešil svoj ľud, vykúpil Jeruzalem!
10 Pán si obnažil sväté rameno pred očami všetkých národov a všetky končiny zeme uvidia spásu nášho Boha.
11 Choďte, choďte, vyjdite odtiaľ, nečistého sa netýkajte, vyjdite z jeho stredu, očistite sa vy, čo nosíte Pánove nádoby.
12 Veď nie v náhlosti vyjdete a nepôjdete útekom, lebo pred vami pôjde Pán a Boh Izraela uzavrie vaše rady.
13 Hľa, úspech bude mať môj služobník, pozdvihne, vyvýši, zvelebí sa veľmi.
14 Ako sa nad ním zhrozili mnohí, - veď neľudsky je znetvorený jeho výzor a jeho obraz je nepodobný človeku -
15 tak ho budú obdivovať mnohé národy, králi si pred ním zatvoria ústa. Veď uvidia, o čom sa im nevravelo, a poznajú, čo neslýchali!
Druhý list Solúnčanom, 2. kapitola
1 Čo sa týka príchodu nášho Pána Ježiša Krista a nášho zhromaždenia okolo neho, prosíme vás, bratia,
2 nedajte sa hneď vyviesť z rovnováhy a naplašiť ani duchom ani slovom ani listom, údajne naším, akoby už Pánov deň nastával.
3 Nech vás nezvedie nik nijakým spôsobom. Lebo nenastane, kým nepríde najprv odpad a nezjaví sa človek neprávosti, syn zatratenia,
4 ktorý sa protiví a povyšuje nad všetko, čo sa nazýva Bohom alebo čo sa uctieva, takže sa posadí v Božom chráme a bude sa vydávať za Boha.
5 Nepamätáte sa, že som vám to hovoril, ešte keď som bol u vás?
6 A teraz viete, čo ho zadŕža, aby sa zjavil až v pravom čase.
7 Lebo tajomstvo neprávosti už pôsobí; ale len dotiaľ, kým nebude odstránený ten, čo ho teraz zadŕža.
8 Potom sa zjaví ten zločinec, ktorého Pán Ježiš zabije dychom svojich úst a zničí jasom svojho príchodu;
9 toho, ktorý príde pôsobením satana so všetkou mocou, znameniami a klamnými zázrakmi
10 a s každým zvodom do neprávosti pre tých, čo idú do záhuby, lebo neprijali lásku k pravde, aby mohli byť spasení.
11 A preto Boh na nich posiela silu bludu, aby verili lži
12 a boli odsúdení všetci, čo neuverili pravde, ale obľúbili si neprávosť.
13 My však musíme ustavične vzdávať vďaky Bohu za vás, bratia, Pánom milovaní, že si vás Boh vyvolil ako prvotiny na spásu v posvätení Duchom a vierou v pravdu,
14 k čomu vás povolal skrze naše evanjelium, aby ste získali slávu nášho Pána Ježiša Krista.
15 A tak teda, bratia, stojte pevne a držte sa učenia, ktoré ste prijali či už slovom a či naším listom.
16 Sám náš Pán Ježiš Kristus a Boh, náš Otec, ktorý nás miluje a vo svojej milosti nám dal večnú útechu a dobrú nádej,
17 nech poteší vaše srdcia a upevní vás v každom dobrom diele a slove.
