Hľadaný výraz: Ez 34; 1 Jn 1; Mich 7;
Kniha proroka Ezechiela, 34. kapitola
1 Pán prehovoril ku mne takto:
2 "Syn človeka, prorokuj proti pastierom Izraela; prorokuj a povedz im, pastierom: Toto hovorí Pán, Jahve: Beda pastierom Izraela, ktorí pásli seba! Či nie stádo pásavajú pastieri?
3 Mlieko ste pojedli, vlnou ste sa obliekli, vykŕmené ste pozabíjali, no ovce ste nepásli.
4 Slabé ste neposilňovali, choré ste neliečili, ranené ste neobviazali, rozpŕchnuté ste nezavrátili, ani stratené ste nehľadali, ale násilím a hrôzou ste panovali nad nimi.
5 A rozpŕchli sa, pretože nebolo pastiera, stali sa pokrmom rozličnej poľnej zveri, áno, rozpŕchli sa.
6 Moje ovce blúdili po všetkých vrchoch a po všetkých vyvýšených kopcoch; rozohnané sú moje ovce po celom povrchu zeme a niet toho, kto by ich hľadal, niet toho, kto by šiel za nimi.
7 Preto, pastieri, čujte slovo Pánovo:
8 Ako žijem - hovorí Pán, Jahve -, pretože sa moje stádo stalo korisťou a moje ovce sa stali pokrmom všelijakej poľnej zveri, lebo nebolo pastiera; moji pastieri nehľadali moje ovce, pastieri pásli seba, nie však moje stádo:
9 preto, pastieri, počujte slovo Pánovo:
10 Toto hovorí Pán, Jahve: Hľa, prídem na pastierov, budem požadovať svoje ovce z ich ruky, urobím koniec ich pastierovaniu a pastieri nebudú viac pásť seba: vytrhnem svoje ovce z ich úst, nebudú im viac pokrmom.
11 Lebo toto hovorí Pán, Jahve: Hľa, ja sám budem hľadať svoje ovce a navštívim ich.
12 Ako si pastier navštívi stádo, keď je uprostred svojich roztratených oviec, tak navštívim svoje ovce a vyslobodím ich z každého miesta, na ktoré boli zahnané v oblačný a hmlistý deň.
13 Vyvediem ich spomedzi národov, pozbieram ich z krajín, privediem ich na vlastnú pôdu a budem ich pásť po vrchoch Izraela, pri potôčkoch a všetkých bydliskách krajiny.
14 Po najhojnejších pastvách ich budem pásť, na vrchoch izraelského pohoria budú ich nivy, tam budú košiariť na výbornom trávniku. Budú sa pásť na záživnej paši, po vrchoch Izraela.
15 Sám budem pásť svoje ovce a sám ich dám do košiara, hovorí Pán, Boh.
16 Stratené vyhľadám, odohnané zavrátim, poranené obviažem, nemocné posilním, vykŕmené a nemocné ochránim a budem ich pásť svedomito.
17 Vy však, ovečky moje! Toto hovorí Pán, Jahve: Hľa, ja súdim medzi ovcou a ovcou, medzi baranmi a capmi.
18 Málo vám je, že ste vypásli najlepšiu pašu a zvyšok svojej paše šliapete nohami? Že ste pili čistučkú vodu a ostatok mútite nohami?
19 Takže moje ovce mali spásať, čo ste pošliapali nohami, a mali piť, čo ste zamútili nohami?
20 Preto k vám takto hovorí Pán, Jahve: Hľa, ja sám súdim medzi ovcou tučnou a ovcou chudou.
21 Pretože ste všetky slabé bokmi a plecami odtískali a klali rohami, až kým ste ich nevyhnali von,
22 nuž ochránim svoje ovce, že nebudú viac napospas a rozsúdim medzi ovcou a ovcou.
23 I postavím nad ne jedného pastiera, ktorý ich bude pásť: svojho sluhu, Dávida; on ich bude pásť, on im bude pastierom.
24 Ja, Pán im budem Bohom a môj sluha Dávid bude medzi nimi kniežaťom; ja, Pán to hovorím.
25 Uzavriem s nimi zmluvu pokoja a odstránim zo zeme divú zver, takže budú v bezpečí bývať na púšti, i v horách môžu spávať.
26 Urobím ich a okolie svojho pahorku požehnaním, v príhodnom čase spustím dážď, bude to požehnaný lejak.
27 Poľné stromy budú rodiť svoje ovocia a zem vydá svoju úrodu; na svojej pôde budú v bezpečí. A zvedia, že ja som Pán, keď dolámem ihlice ich jarma a vyslobodím ich z rúk tých, čo ich zotročovali.
28 Nebudú už viac korisťou národov ani ich nebude žrať zver zeme, budú bývať v bezpečí, nik ich neodstraší.
29 Vzbudím im slávnu sadenicu a nebude v krajine nik, koho by sužoval hlad, a nebudú znášať potupovanie národov.
30 Budú vedieť, že ja, Pán, ich Boh som s nimi, oni však, Izraelov dom, sú mojím ľudom, hovorí Pán, Jahve.
31 Vy však, moje stádo, ovce mojej paše, ste ľudia a ja som váš Boh," hovorí Pán, Jahve.
Kniha proroka Micheáša, 7. kapitola
1 Beda mi, lebo som ako oberač ovocia, ako keď sa paberkuje vinica: niet strapca na zjedenie, ranej figy, ktorú by mi duša žiadala.
2 Nábožný vymizol z krajiny a priameho niet medzi ľuďmi, všetci sliedia po krvi, druh na druha sieťou poľuje.
3 Na zlo majú znamenité ruky: knieža - požaduje, sudca - za odmenu a mocnár vyslovuje túžbu svojej duše, ktorá je zhubná.
4 Najlepší z nich je ako tŕň, priamy ako bodliak. Deň tvojich strážcov, tvoje navštívenie prichádza, teraz príde ich zrútenie.
5 Neverte blížnemu, nedôverujte priateľovi pred tou, ktorá odpočíva v tvojom lone, stráž závoru svojich úst.
6 Lebo syn opovrhne otcom, dcéra sa postaví proti matke, nevesta proti svokre, každému sú nepriateľmi jeho domáci.
7 Ja však budem hľadieť na Pána, dôverovať budem v Boha svojej spásy; môj Boh ma vyslyší.
8 Neteš sa zo mňa, nepriateľka moja, ak som padol, vstanem, ak sedím vo tme, Pán je mojím svetlom.
9 Znesiem Pánov hnev, lebo som zhrešil proti nemu, kým sa ujme môjho sporu a prisúdi mi právo, vyvedie ma na svetlo, uvidím jeho spravodlivosť.
10 Uvidí to moja nepriateľka a pokryje ju hanba; tú, ktorá mi hovorila: "Kde je Pán, tvoj Boh?" Moje oči budú na ňu hľadieť, vtedy ju pošliapem ako blato ulice.
11 Prichádza deň, keď budú stavať tvoje múry; v ten deň sa rozšíri hranica.
12 V ten deň prídu k tebe od Asýrska, od miest Egypta, od Týru až po Rieku a od mora k moru, od vrchu k vrchu.
13 Zem však bude spustošená pre jej obyvateľov, pre ovocie ich skutkov.
14 Pas svoj ľud svojou berlou, svoje dedičné stádo, ktoré býva osamelé v hore uprostred Karmelu; nech spasú Bášan a Galaád ako za dávnych dní!
15 Ako v dňoch, keď si vychádzal z egyptskej krajiny, ukážem mu zázraky.
16 Národy uvidia a zahanbia sa napriek všetkej svojej sile, položia si ruku na ústa, uši im ohluchnú.
17 Budú lízať prach ako hady, ako zemeplazy; so strachom prídu zo svojich skrýš k Pánovi, nášmu Bohu; budú sa triasť a obávať sa teba.
18 Kto je Boh ako ty, ktorý odpúšťaš hriechy prejdeš ponad vinu zvyškov svojho dedičstva? Jeho hnev netrvá večne, lebo má záľubu v zľutovaní.
19 Zase sa zmiluje nad nami, zmyje naše hriechy a do morských hlbín zahodí všetky naše viny.
20 Preukáž vernosť Jakubovi, milosrdenstvo Abrahámovi; ako si sa zaprisahal našim otcom od pradávnych dní.
Prvý Jánov list, 1. kapitola
1 Čo bolo od počiatku, čo sme počuli, čo sme na vlastné oči videli, na čo sme hľadeli a čoho sa naše ruky dotýkali, to zvestujeme: Slovo života.
2 - Lebo zjavil sa život a my sme videli, dosvedčujeme a zvestujeme vám večný život, ktorý bol u Otca a zjavil sa nám.
3 Čo sme videli a počuli, zvestujeme aj vám, aby ste aj vy mali spoločenstvo s nami. Veď my máme spoločenstvo s Otcom a s jeho Synom Ježišom Kristom.
4 A toto píšeme, aby naša radosť bola úplná.
5 A toto je zvesť, ktorú sme od neho počuli a vám zvestujeme: Boh je svetlo a niet v ňom nijakej tmy.
6 Ak hovoríme, že máme s ním spoločenstvo, ale chodíme vo tme, luháme a nekonáme pravdu.
7 Ale ak chodíme vo svetle ako je on vo svetle, máme spoločenstvo medzi sebou a krv Ježiša, jeho Syna, nás očisťuje od každého hriechu.
8 Ak hovoríme, že nemáme hriech, klameme sami seba a nie je v nás pravda.
9 Ale ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: odpustí nám hriechy a očistí nás od každej neprávosti.
10 Ak hovoríme, že sme nezhrešili, jeho robíme luhárom a nie je v nás jeho slovo.
