Hľadaný výraz: Dan 3,46-5,30
Kniha proroka Daniela, 3. kapitola
46 Kráľovi sluhovia, ktorí ich hodili, neprestajne rozpaľovali pec naftou, smolou, pazderím a raždím,
47 takže plameň vyšľahoval z pece na štyridsaťdeväť lakťov,
48 vyrážal a spálil Chaldejcov, ktorých zastihol pri peci.
49 Spolu s Azariášom však a jeho druhmi zostúpil do pece Pánov anjel a vyrážal plameň ohňa z pece,
50 stred pece však urobil, akoby tam vial vietor s rosou, takže oheň sa ich vôbec nedotýkal, ani ich nezarmucoval, ani im nebol na ťarchu.
51 Vtedy tí traja akoby jednými ústami chválili a oslavovali Pána, dobrorečili mu v peci a vraveli:
52 "Zvelebený si, Pane, Bože našich otcov, chválitebný, slávny a vyvýšený naveky. Zvelebené je tvoje slávne sväté meno, chválitebné a vyvýšené naveky.
53 Zvelebený si v chráme svojej svätej slávy, chválitebný a preslávený naveky.
54 Zvelebený si na tróne svojho kráľovstva, chválitebný a vyvýšený naveky.
55 Zvelebený si, čo hľadíš do priepasti a tróniš nad cherubmi, chválitebný a vyvýšený naveky.
56 Zvelebený si na nebeskej oblohe a chválitebný a slávny naveky.
57 Dobrorečte Pánovi, všetky diela Pánove, chváľte a vyvyšujte ho naveky!
58 Dobrorečte Pánovi, anjeli Pánovi, chváľte a vyvyšujte ho naveky!
59 Dobrorečte Pánovi, nebesá, chváľte a vyvyšujte ho naveky!
60 Dobrorečte Pánovi, všetky vody, ktoré sú nad nebom, chváľte a vyvyšujte ho naveky!
61 Dobrorečte Pánovi, všetky mocnosti Pánove, chváľte a vyvyšujte ho naveky!
62 Dobrorečte Pánovi, slnko a mesiac, chváľte a vyvyšujte ho naveky!
63 Dobrorečte Pánovi, hviezdy na nebi, chváľte a vyvyšujte ho naveky!
64 Dobrorečte Pánovi, všetok dážď a rosa, chváľte a vyvyšujte ho naveky!
65 Dobrorečte Pánovi, všetky vetry, chváľte a vyvyšujte ho naveky!
66 Dobrorečte Pánovi, oheň a horúčosť, chváľte a vyvyšujte ho naveky!
67 Dobrorečte Pánovi, zima a horúčosť, chváľte a vyvyšujte ho naveky!
68 Dobrorečte Pánovi, rosa a mráz, chváľte a vyvyšujte ho naveky!
69 Dobrorečte Pánovi, mráz a zima, chváľte a vyvyšujte ho naveky!
70 Dobrorečte Pánovi, ľad a sneh, chváľte a vyvyšujte ho naveky!
71 Dobrorečte Pánovi, noci a dni, chváľte a vyvyšujte ho naveky!
72 Dobrorečte Pánovi, svetlo a tma, chváľte a vyvyšujte ho naveky!
73 Dobrorečte Pánovi, blesky a oblaky, chváľte a vyvyšujte ho naveky!
74 Dobroreč Pánovi, zem, chváľ a vyvyšuj ho naveky!
75 Dobrorečte Pánovi, vrchy a kopce, chváľte a vyvyšujte ho naveky!
76 Dobrorečte Pánovi, všetky plody zeme, chváľte a vyvyšujte ho naveky!
77 Dobrorečte Pánovi, pramene, chváľte a vyvyšujte ho naveky!
78 Dobrorečte Pánovi, moria a rieky, chváľte a vyvyšujte ho naveky!
79 Dobrorečte Pánovi, veľryby a všetko, čo sa hmýri vo vode, chváľte a vyvyšujte ho naveky!
80 Dobrorečte Pánovi, všetky vtáčky neba, chváľte a vyvyšujte ho naveky!
81 Dobrorečte Pánovi, všetka divina a zvieratá, chváľte a vyvyšujte ho naveky!
82 Dobrorečte Pánovi, synovia človeka, chváľte a vyvyšujte ho naveky!
83 Dobroreč Pánovi, Izrael, chváľ a vyvyšuj ho naveky.
84 Dobrorečte Pánovi, kňazi Pánovi, chváľte a vyvyšujte ho naveky!
85 Dobrorečte Pánovi, služobníci Pánovi, chváľte a vyvyšujte ho naveky!
86 Dobrorečte Pánovi, duchovia a duše spravodlivých, chváľte a vyvyšujte ho naveky!
87 Dobrorečte Pánovi, svätí a pokorní srdcom, chváľte a vyvyšujte ho naveky!
88 Dobrorečte Pánovi, Ananiáš, Azariáš, Mízael, chváľte a vyvyšujte ho naveky, pretože nás vytrhol z podsvetia, vyslobodil nás z ruky smrti, vymanil nás zo stredu horiaceho plameňa a sprostred ohňa nás vytrhol.
89 Oslavujte Pána, pretože je dobrý, že večne trvá jeho milosrdenstvo.
90 Dobrorečte Pánovi, Bohu bohov, všetci nábožní, chváľte a oslavujte ho, pretože na všetky veky trvá jeho milosrdenstvo."
91 Vtedy kráľ Nabuchodonozor užasol, náhle vstal a povedal svojim dvoranom: "Nehodili sme doprostred ohňa troch poviazaných mužov?" Odpovedali kráľovi: "Skutočne, kráľ!"
92 Povedal: "Ja vidím štyroch rozpútaných mužov prechádzať sa uprostred ohňa a niet na nich nijakého úrazu, výzor štvrtého je však podobný synovi bohov.
93 Nato pristúpil Nabuchodonozor k otvoru rozpálenej pece a povedal: "Sidrach, Misach a Abdenago, služobníci najvyššieho Boha, vyjdite a poďte! Vtedy Sidrach, Misach a Abdenago vystúpili z rozpálenej pece.
94 Zhromaždení satrapovia, úradníci, kniežatá a ministri kráľov hľadeli na mužov, nad telami ktorých oheň nemal moci a ani vlások na hlave im nezhorel, ani ich odev sa nezmenil, ani zápach ohňa ich neprenikol.
95 Tu Nabuchodonozor povedal: "Nech je zvelebený Boh Sidracha, Misacha a Abdenaga, ktorý poslal svojho anjela a vyslobodil svojich sluhov, ktorí sa spoliehali naň, pozmenili kráľov príkaz a obetovali svoje telá, aby nemuseli preukazovať úctu a klaňať sa akémukoľvek bohu okrem svojho Boha.
96 Preto vydávam nariadenie, že ak sa ktokoľvek z ktoréhokoľvek národa, kmeňa alebo nárečia prehreší proti Bohu Sidracha, Misacha a Abdenaga, nech ho roztrhajú na kusy a jeho dom nech obrátia na hnojisko, lebo niet iného Boha, ktorý by takto vedel zachraňovať."
97 Kráľ potom Sidracha, Misacha a Abdenaga povýšil v babylonskej provincii.
98 "Kráľ Nabuchodonozor všetkým národom, kmeňom a nárečiam, ktoré bývajú po celej zemi! Nech sa zveľadí vaše blaho.
99 Zapáčilo sa mi rozhlasovať znamenia a zázraky, ktoré na mne urobil najvyšší Boh. 0 Aké veľké sú jeho znamenia a aké mocné jeho zázraky! Jeho kráľovstvo je kráľovstvo večné a jeho vláda z pokolenia na pokolenie.
Kniha proroka Daniela, 4. kapitola
1 Ja, Nabuchodonozor, bol som bezstarostný vo svojom dome, prekvital som vo svojom paláci.
2 Mal som sen, ktorý ma predesil, predstavy na mojom lôžku a videnia, ktoré mi prešli hlavou, ma poľakali.
3 Vtedy som vydal nariadenie, aby mi priviedli všetkých mudrcov Babylonu, nech mi oznámia význam sna.
4 Nato vstúpili čarodeji, veštci, Chaldejci a hádači, ja som im rozpovedal sen, ale jeho význam mi nevyložili.
5 Napokon predstúpil predo mňa Daniel, ktorého meno je Baltazár, podľa mena môjho boha, a na ktorom je duch svätých bohov; i rozpovedal som sen jemu:
6 Baltazár, náčelník veštcov, viem, že je na tebe duch svätých bohov a že ti nijaké tajomstvo nerobí ťažkosti, vylož mi videnie, ktoré som videl vo sne, i jeho význam.
7 Videnie, ktoré mi na mojom lôžku prešlo hlavou: Hľadel som a strom bol uprostred zeme, jeho výška bola veľká.
8 Strom vzrastal mohutnel, jeho výška siahala do neba a bolo ho vidieť až na koniec celej zeme.
9 Jeho lístie bolo prekrásne a jeho ovocie hojné - bol na ňom pokrm pre všetkých -, pod ním hľadala chládok poľná zverina a na jeho vetvách bývali nebeské vtáky; z neho sa sýtilo každé telo.
10 Videl som vo videní, ktoré mi na mojom lôžku prešlo mysľou, hľa, strážca a svätec zostúpil z neba
11 a hlasno volal: "Vytnite strom, okliesnite mu vetvy, straste mu lístie, rozhádžte mu ovocie! Nech beží spod neho zverina a vtáctvo z jeho konárov!
12 Ale prút z jeho koreňov nechajte v zemi, v železných a kovových putách v zeleni poľa; nech ho kropí nebeská rosa a nech má so zvieratami čiastku na zelinách zeme.
13 Jeho ľudské srdce nech mu premenia, nech mu dajú zvieracie srdce a nech nad ním prejde sedem časov!
14 Na rozhodnutí strážcov sa zakladá rozkaz a slovo svätých je nariadenie, aby živí vedeli, že Najvyšší je mocnárom nad ľudským kráľovstvom a dá ho komu chce, i najpodlejšieho človeka môže nadeň postaviť."
15 Tento sen som videl ja, kráľ Nabuchodonozor, ty však, Baltazár, vylož mi jeho význam, lebo nik zo všetkých mudrcov mojej ríše mi nevedel oznámiť jeho rozlúštenie. Ty to však môžeš, lebo na tebe je duch svätých bohov.
16 Vtedy Daniel, ktorého meno je Baltazár, ustrnul za istý čas a jeho myšlienky ho podesili. Kráľ sa ozval a hovoril: "Baltazár, nech ťa sen a jeho význam nedesí!" Baltazár odpovedal: "Pane môj, sen tým, čo ťa nenávidia, a jeho výklad tvojim nepriateľom!
17 Strom, ktorý si videl, ten veľký a mocný, ktorého výška siahala do neba a bolo ho vidieť po celej zemi,
18 ktorého lístie bolo prekrásne a ovocie hojné a na ktorom bol pokrm pre všetkých, pod ktorým sa zdržovala poľná zver a na konároch ktorého bývali nebeské vtáky,
19 to si ty, kráľ, ktorý si sa stal veľkým a mocným; tvoja veľkosť narástla a dosiahla nebo a tvoja vláda končiny zeme.
20 A že kráľ videl zostúpiť z neba strážcu a svätca, ktorý hovoril: "Vytnite strom a zničte ho, ale prút z jeho koreňa nechajte v zemi v železných a kovových putách v poľnej zeleni, nech ho skrápa nebeská rosa a nech má podiel s poľnou zverinou, kým nad ním
21 význam toho je, kráľu - a je to rozhodnutie Najvyššieho, ktoré vychádza proti môjmu kráľovskému pánovi:
22 Vyženú ťa spomedzi ľudí a s poľnou zverinou sa budeš zdržovať, trávu ti dajú jesť ako dobytku a nechajú ťa skrápať nebeskou rosou, sedem časov uplynie nad tebou, kým sa dozvieš, že Najvyšší je vládcom nad ľudským kráľovstvom a dá ho tomu, komu chce.
23 A že rozkázali ponechať prút z koreňov stromu, tvoje kráľovstvo ostane tebe, len čo sa dozvieš, že nebesá sú mocné.
24 Preto, kráľu, nech sa ti zapáči moja rada, odčiň svoje hriechy spravodlivosťou a svoje viny milosrdenstvom k bedárom; azda sa predĺži tvoja bezpečnosť."
25 Všetko to prišlo na kráľa Nabuchodonozora.
26 Po uplynutí dvanástich mesiacov prechádzal sa nad kráľovským palácom v Babylone
27 a kráľ hovoril: "Či to nie je veľký Babylon, ktorý som ja svojím ohromným bohatstvom vybudoval na kráľovský dom a na ozdobu svojej slávy?"
28 Ešte bolo slovo v kráľových ústach, keď padol z neba hlas: "Tebe sa hovorí, kráľ Nabuchodonozor: Kráľovstvo odíde od teba
29 a vyženú ťa spomedzi ľudí, a poľnou zverinou sa budeš zdržovať, trávu ti dajú jesť ako dobytku a sedem časov uplynie nad tebou, kým uznáš, že Najvyšší je vládcom nad ľudským kráľovstvom a dá ho tomu, komu chce.
30 V tú hodinu sa splnilo slovo na Nabuchodonozorovi; vyhnali ho spomedzi ľudí, jedol trávu ako dobytok a telo mu skrápala nebeská rosa, kým mu nenarástli vlasy ako orlom páperie a nechty ako vtákom.
31 Po uplynutí dní som ja, Nabuchodonozor, zdvihol oči k nebu a vrátil sa mi môj rozum. I dobrorečil som Najvyššiemu, chválil a oslavoval som Večne živého, ktorého vladárstvo je večné a jeho kráľovstvo je z pokolenia na pokolenie.
32 Všetci obyvatelia zeme sú pred ním ako nič a podľa svojej ľubovôle nakladá s vojskom nebies i s obyvateľmi zeme a niet nikoho kto by mu zachytil ruku a kto by mu povedal: "Čo robíš?"
33 V tom istom čase sa mi vrátil rozum a na slávu môjho kráľovstva sa mi vrátila veleba a lesk. Moji poradcovia ma vyhľadali a moji veľmoži ma opäť dosadili do môjho kráľovstva a dostalo sa mi ešte väčšej moci.
34 Teraz ja, Nabuchodonozor, chválim, vyvyšujem a oslavujem Kráľa nebies, ktorého všetky činy sú pravda a jeho cesty sú právo a ktorý môže pokoriť tých, čo kráčajú v pýche."
Kniha proroka Daniela, 5. kapitola
1 Kráľ Baltazár usporiadal hostinu pre svojich tisíc veľmožov a pred tisícmi pil víno.
2 Pri pití vína rozkázal Baltazár priniesť zlaté a strieborné nádoby, ktoré jeho otec Nabuchodonozor dal odniesť z jeruzalemského chrámu, aby z nich pili kráľ, jeho veľmoži, jeho manželky i jeho vedľajšie ženy.
3 I doniesli zlaté nádoby, ktoré odvliekli z jeruzalemského domu Božieho, a pili z nich kráľ, jeho veľmoži, jeho manželky i jeho vedľajšie ženy.
4 Pili víno a oslavovali zlatých, strieborných, kovových, železných, drevených a kamenných bohov.
5 V tú chvíľu sa zjavili prsty ľudskej ruky a písali oproti svietniku na vápno múru kráľovského paláca. A kráľ videl prsty ruky, ktorá písala.
6 Vtom sa zmenila kráľova farba a jeho myšlienky ho podesili, bederné kĺby sa mu uvoľnili a kolená sa mu trepotali o seba.
7 Kráľ silno zakričal, aby priviedli veštcov, Chaldejcov a hádačov; a kráľ povedal mudrcom Babylonu: "Ktokoľvek prečíta toto písmo a vyloží mi jeho význam, bude sa obliekať do purpuru, zlatú reťaz bude mať na hrdle a ako tretí bude vládnuť v mojom kráľovstve."
8 Vtedy prišli všetci kráľovi mudrci, no nevedeli písmo prečítať ani vyložiť jeho význam kráľovi.
9 Nato sa kráľ Baltazár veľmi naľakal, farba sa na ňom premenila a jeho veľmoži boli rozrušení.
10 Na reči kráľ a jeho veľmožov vstúpila do hodovného domu kráľovná a povedala: "Kráľu, ži naveky! Nech ťa tvoje myšlienky nedesia a farba nech sa ti nemení!
11 Je v tvojom kráľovstve muž, na ktorom je duch svätých bohov. V dňoch tvojho otca bola uňho zistená rozumnosť, dôvtip a múdrosť ako múdrosť bohov a tvoj otec, kráľ Nabuchodonozor, ho ustanovil za náčelníka čarodejov, veštcov, Chaldejcov a hádačov; tvoj otec, kráľ.
12 Pretože u Daniela, ktorému kráľ dal meno Baltazár, sa zistil vyšší duch, vedomosť, rozumnosť, vykladanie snov, rozlúšťovanie záhad a riešenie ťažkostí. Nech teraz zavolajú Daniela a povie výklad!"
13 Nato priviedli Daniela pred kráľa a kráľ povedal Danielovi: "Ty si Daniel spomedzi júdskych zajatcov, ktorých môj otec, kráľ priviedol z Júdska?
14 Počul som o tebe, že je na tebe duch bohov a že sa ukázalo že dôvtipný, rozumný a veľmi múdry.
15 Teraz priviedli predo mňa mudrcov a veštcov, aby prečítali toto písmo a oznámili mi jeho význam, no nevedeli mi povedať význam veci.
16 Počul som však o tebe že vieš vyložiť nejasné a rozuzľovať ťažkosti. Ak mi teda vieš prečítať toto písmo a podať jeho výklad do purpuru sa budeš obliekať, zlatú reťaz budeš mať na hrdle a ako tretí budeš vládnuť v kráľovstve."
17 Nato Daniel odpovedal kráľovi: "Svoje dary si nechaj a svoje odmeny daj inému! Písmo však prečítam kráľovi a jeho význam mu vyložím.
18 Kráľu, najvyšší Boh dal tvojmu otcovi Nabuchodonozorovi kráľovstvo, moc vznešenosť a slávu.
19 Pre veľkosť, ktorú mu dal, triasli sa pred ním všetky národy, kmene a nárečia; koho chcel, toho zabil, a koho chcel, nechal nažive; koho chcel, toho povýšil, a koho chcel, toho pokoril.
20 Keď sa mu však srdce povýšilo a duch mu zmocnel v pýche, bol zhodený z trónu svojho kráľovstva a jeho sláva mu bola odňatá.
21 I vyhnali ho spomedzi ľudí, jeho srdce sa podobalo zvieraciemu, s divými oslami sa zdržoval, trávu mu dali jesť ako dobytku a telo mu skrápala nebeská rosa, kým nepoznal, že vládcom nad ľudským kráľovstvom je najvyšší Boh a koho chce, toho nadeň postaví.
22 A ty, jeho syn Baltazár, neponížil si si srdce, hoci si vedel toto všetko
23 ale vyvyšoval si sa nad Pána nebies. Doniesli pred teba nádoby jeho domu a ty, tvoji veľmoži, tvoje manželky a tvoje vedľajšie ženy pili ste z nich víno. Vychvaľoval si strieborných, zlatých, kovových, železných, drevených a kamenných bohov ktorí nevidia, nepočujú a nechápu, ale Boha, v ktorého ruke e tvoj dych a všetky tvoje cesty, si neoslavoval.
24 Preto on poslal tieto prsty a napísal toto písmo.
25 Toto je teda písmo, ktoré je napísané: Mene, Tekel, Ufarsin.
26 A toto je význam slov: Mene: Boh spočítal tvoje kráľovstvo a urobil mu koniec.
27 Tekel: Odvážili ťa na váhe a našli ťa priľahkým.
28 Peres: Rozdelené je tvoje kráľovstvo a odovzdané Médom a Peržanom."
29 Vtedy Baltazár rozkázal a Daniela obliekli do purpuru, na hrdlo mu dali zlatú reťaz a vyhlásili o ňom, že má ako tretí vládnuť v kráľovstve.
30 V tú noc babylonského kráľa Baltazára zabili.
