Hľadaný výraz: Ž 30,7-13
7 Keď som bol v bezpečí, povedal som si: "Už nikdy sa nezakolíšem:"
8 Pane, vo svojej priazni si ma obdaril mocou a cťou. Keď si však odo mňa odvrátil svoju tvár, hneď sa ma zmocnil strach.
9 K tebe, Pane, volám, svojho Boha prosím o milosť.
10 Aký úžitok by bol z mojej krvi, keby som v zemi skazu vzal? A či ťa prach môže velebiť alebo hlásať tvoju vernosť?
11 Čuj, Pane a zmiluj sa nado mnou; Pane, buď mi na pomoci.
12 Môj nárek si obrátil na tanec, roztrhol si moje rúcho kajúcne a radosťou si ma opásal,
13 aby ti moja duša spievala a nestíchla už nikdy. Pane, Bože môj, naveky ťa chcem velebiť.
