Hľadaný výraz: Dan 13, 1-9. 15-17. 19-30. 33-62
1 V Babylone býval istý muž, menom Joakim.
2 Vzal si za manželku Helkiášovu dcéru Zuzanu, ktorá bola veľmi pekná a bohabojná.
3 Keďže jej rodičia boli spravodliví, vychovávali svoju dcéru podľa Mojžišovho zákona.
4 Joakim bol veľmi bohatý a v susedstve domu mal ovocnú záhradu; a pretože bol váženejší ako ostatní, schádzali sa k nemu Židia.
5 V tom roku ustanovili z ľudu za sudcov dvoch starcov, ktorí zdanlivo spravovali ľud.
6 Oni sa zdržiavali v Joakimovom dome a všetci, ktorí mali spory, prichádzali k nim.
7 Keď potom ľud cez poludnie odchádzal, vošla Zuzana prechádzať sa do záhrady svojho muža.
8 Starci ju každý deň videli vchádzať a prechádzať sa, i zahoreli žiadostivosťou k nej.
9 Rozvrátili si myseľ, odvrátili si oči, že nevideli nebo, a nepripomenuli si spravodlivé rozsudky.
15 Ako striehli na príhodný deň, vošla raz - ako včera i predvčerom - len s dvoma slúžkami a chcela sa v záhrade kúpať; bola totiž horúčosť.
16 A nebolo tam nikoho okrem dvoch starcov ktorí sa schovali a pozorovali ju.
17 I povedala slúžkam: "Doneste mi olej a masti, ale dvere zatvorte, okúpem sa."
19 Keď však slúžky odišli, dvaja starci vstali, pribehli k nej a vraveli:
20 "Pozri, dvere záhrady sú zatvorené, nik nás nevidí a my sme žiadostiví po tebe, nuž pristaň a oddaj sa nám!
21 Ak by si nechcela, budeme proti tebe svedčiť, že bol s tebou nejaký mladík a preto si poslala slúžky preč."
22 Zuzana zakvílila a povedala: "Úzkosť ma zviera z každej strany: veď ak to urobím, bude mi to smrťou, ak však neurobím, neuniknem vašim rukám!
23 Ale je pre mňa lepšie bez činu upadnúť do vašich rúk než zhrešiť pred Pánovou tvárou."
24 Vtom Zuzana zvolala veľkým hlasom, ale zvolali proti nej aj starci.
25 A jeden bežal k dverám záhrady a otvoril.
26 Keď sluhovia domu počuli zo záhrady krik, vbehli cez zadné dvierka pozrieť, čo sa deje.
27 Keď im starci rozpovedali svoje reči, sluhovia sa veľmi hanbili, veď o Zuzane sa nehovorilo nikdy nič podobné.
28 Keď na druhý deň prišiel ľud k jej manželovi, prišli aj dvaja starci, plní zločinného úmyslu proti Zuzane, aby ju mohli zabiť.
29 Hovorili pred ľudom: "Pošlite po Helkiášovu dcéru Zuzanu, Joakimovu manželku!" Hneď aj poslali.
30 I prišla s rodičmi, dietkami a všetkými svojimi príbuznými.
33 Jej príbuzní i všetci, čo ju poznali, plakali.
34 Vtedy uprostred ľudu povstali dvaja starci a položili ruky na jej hlavu.
35 Ona s plačom pozdvihla oči k nebu, veď jej srdce bolo plné dôvery k Pánovi!
36 Starci však vraveli: "Keď sme sa my prechádzali po záhrade, vošla táto s dvoma slúžkami, zatvorila dvere záhrady a poslala slúžky preč.
37 Vtom k nej prišiel mladík, ktorý bol ukrytý, a zhrešil s ňou.
38 My sme boli v rohu záhrady, a keď sme videli zločin, pribehli sme k nim a videli sme ich spolu hrešiť.
39 Jeho sme nemohli chytiť, pretože bol mocnejší ako my, otvoril dvere a vyskočil von.
40 Keď sme dolapili túto, spytovali sme sa jej, kto je ten mladík, ale nechcela prezradiť. Toto dosvedčujeme!"
41 Zástup im ako starcom a sudcom uveril a odsúdil ju na smrť.
42 Zuzana však zvolala veľkým hlasom: "Bože večný, ktorý poznáš skryté veci, ktorý vieš všetko skôr, ako sa stane,
43 ty vieš, že svedčili proti mne falošne; pozri, umieram, hoci som neurobila nič z toho, čo títo zločinne svedčia proti mne."
44 A Pán vyslyšal jej hlas.
45 Keď ju viedli na smrť, vzbudil Pán svätého ducha v istom mladom chlapcovi, ktorý sa volal Daniel,
46 i zvolal veľkým hlasom: "Ja som čistý od krvi tejto (ženy).
47 Všetok ľud sa obrátil k nemu so slovami: "Čo je to za reč, čo hovoríš?"
48 On si stal doprostred nich a povedal: "Takí hlúpi ste, synovia Izraela? Bez súdu, bez stopovania pravdy ste odsúdili dcéru Izraela!
49 Obnovte súd, pretože falošne svedčili proti nej!
50 Ľud sa v náhlosti vrátil a starší mu povedali: "Poď, sadni si medzi nás, pretože ti Boh dal vážnosť starca!
51 Nato im Daniel povedal: "Oddeľte ich ďaleko od seba, ja ich rozsúdim!
52 Keď ich teda od seba oddelili, zavolal jedného z nich a povedal mu: "Ty, čo si zostarel v zločinných dňoch, teraz došli tvoje hriechy, ktoré si predtým páchal,
53 keď si vynášal nespravodlivé rozsudky, utláčal nevinných a prepúšťal vinných, hoci Pán riekol: "Nevinného a spravodlivého nezabiješ!"
54 Nuž teraz, ak si ju videl, povedz, pod akým stromom si ich videl zhovárať sa?" Ten odpovedal: "Pod lentyškom.
55 Nato Daniel povedal: "Krásne si luhal proti vlastnej hlave; hľa, Boží anjel dostal od Boha výrok a rozsekne ťa na dvoje.
56 Keď ho odviedli, rozkázal, aby prišiel druhý; i povedal mu: "Semä kanaánske, a nie júdske, krása ťa zviedla a žiadostivosť ti rozvrátila srdce.
57 Takto ste robievali dcéram Izraela a ony sa zo strachu dali s vami do reči; Júdova dcéra však nestrpela vašu neprávosť.
58 Teraz mi teda povedz; pod akým stromom si ich dochytil zhovárať sa?" On povedal: "Pod dubom."
59 Daniel mu však odpovedal: "Krásne si luhal aj ty proti vlastnej hlave. Boží anjel totiž čaká s mečom, aby ťa preťal napoly a usmrtil vás."
60 Nato celý zástup zvolal veľkým hlasom a dobrorečil Pánovi, ktorý zachraňuje tých, čo v neho dúfajú.
61 I pozdvihli sa proti dvom starcom, lebo ich Daniel z vlastných úst usvedčil, že vydali falošné svedectvo a naložili s nimi, ako oni zločinne nakladali so svojím blížnym;
62 aby sa všetko konalo podľa Mojžišovho zákona, usmrtili ich a nevinná krv sa v ten deň zachránila.
