Žalm 31
1 Zbormajstrovi. Dávidov žalm.
2 Pane, v teba dúfam, nech nie som zahanbený naveky; vysloboď ma, veď si spravodlivý.
3 Nakloň ku mne svoj sluch, ponáhľaj sa a zachráň ma. Buď mi skalou útočišťa, opevneným hradom mojej spásy.
4 Veď ty si moja sila a moje útočište, pre svoje meno budeš ma viesť a opatrovať.
5 Vyvedieš ma z osídla, čo mi nastrojili, lebo ty si moja sila.
6 Do tvojich rúk porúčam svojho ducha; ty si ma vykúpil, Pane, Bože verný.
7 Nenávidíš tých, čo si ctia márne modly; ale ja dúfam v Pána.
8 Plesám a teším sa, že si milosrdný, lebo si zhliadol na moju poníženosť. Spoznal si tieseň mojej duše
9 a nevydal si ma do rúk nepriateľa: moje nohy si postavil na šíre priestranstvo.
10 Zmiluj sa, Bože, nado mnou, lebo som v súžení; od zármutku mi chabne oko, duša i vnútro moje.
11 Život sa mi v strastiach míňa a roky v nárekoch. Biedny som a slabnem a chradnú mi kosti.
12 Všetci moji nepriatelia mnou opovrhujú, susedom som na posmech a svojim známym som postrachom. Tí, čo ma vidia na ulici, utekajú predo mnou.
13 Vytrácam sa z ich pamäti ako mŕtvy, som sťa odhodená nádoba.
14 Veru čujem, ako ma mnohí hania: hrôza zo všetkých strán. Spolčujú sa proti mne a radia sa o tom, ako ma zabiť.
15 Ja sa však spolieham na teba, Pane, a hovorím: "Ty si môj Boh,
16 V tvojich rukách je môj osud." Vytrhni ma z rúk mojich nepriateľov a prenasledovateľov.
17 Rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom a zachráň ma vo svojom milosrdenstve.
18 Pane, nech nie som zahanbený, veď vzývam teba; nech sa hanbia bezbožní a nech zmĺknu v podsvetí.
19 Nech onemejú pery úlisné, ktoré hovoria proti spravodlivému bezočivosti v pýche a v pohŕdaní.
20 Pane, tvoja dobrota je taká nesmierna, a vyhradil si ju bohabojným. Preukazuješ ju tým, čo v teba dúfajú, pred zrakom ľudí.
21 Záclonou svojej tváre ich kryješ pred zúrivosťou ľudu. V stánku ich chrániš pred svárlivými jazykmi.
22 Pane, buď zvelebený, že si mi preukázal milosrdenstvo v opevnenom meste.
23 Už som si v strachu hovoril: "Odvrhnutý som spred tvojich očí." No ty si vyslyšal moju hlasitú modlitbu, keď som volal k tebe.
24 Milujte Pána, všetci jeho svätí. Pán verných chráni, ale plnou mierou odpláca tým, čo si počínajú pyšne.
25 Vzmužte sa a majte srdce statočné, vy všetci, čo dúfate v Pána.
