Žalm 109
1 Zbormajstrovi. Dávidov žalm. Bože, chvála moja, nemlč,
2 lebo sa proti mne otvorili ústa hriešnika a ústa podvodníka. Hovoria proti mne lživým jazykom,
3 zahŕňajú ma nenávistnými rečami a napádajú ma bez príčiny.
4 Za moju lásku broja proti mne; ale ja sa modlím.
5 Zlom sa mi odplácajú za dobré a nenávisťou za lásku.
6 Postav nad neho hriešnika. Žalobca nech stojí po jeho pravici.
7 Keď ho budú súdiť, nech vyjde ako odsúdený a jeho modlitba nech mu bude hriechom.
8 Jeho dní nech je čím menej a jeho úrad nech prevezme iný.
9 Jeho deti nech ostanú sirotami a vdovou jeho manželka.
10 Jeho synovia nech sa voslep túlajú a nech žobrú, nech ich vyženú z ich spustošených príbytkov.
11 Nech ho úžerník oberie o celý majetok a plody jeho práce nech rozchvacujú cudzí.
12 Nech mu nik nepreukáže milosrdenstvo a nech sa nik nezľutuje nad jeho sirotami.
13 Jeho potomstvo nech vyhynie, nech je vytreté v ďalšom pokolení ich meno.
14 Pán nech pamätá na neprávosť jeho otcov a hriech jeho matky nech sa nezotrie.
15 Pán nech ich má stále pred očami a nech vyhladí ich pamiatku zo zeme.
16 Za to, že mu ani nenapadlo byť milosrdným, ale prenasledoval bedára a žobráka a skľúčeného v srdci chcel usmrtiť.
17 Miloval kliatbu, nech ho teda postihne; nechcel požehnanie, nech sa teda vzdiali od neho.
18 Preklínanie si obliekal sťa odev, nech vojde do jeho vnútra ako voda a do jeho kostí ako olej.
19 Nech mu je šatou, ktorou sa odeje, a pásom, ktorým sa vždy opáše.
20 Tak nech Pán odplatí tým, čo na mňa žalujú a zle hovoria proti mne.
21 Ale ty, Pane, Pane, pre svoje meno sa ma zastaň, veď tvoje milosrdenstvo je láskavé;
22 zachráň ma, lebo ja som úbohý a chudobný a moje srdce je vo mne ranené.
23 Odchádzam ako tieň, ktorý sa nakláňa, striasajú ma ako kobylku.
24 Od pôstu sa mi podlamujú kolená, a telo mi chradne bez oleja.
25 Som im už len na posmech; keď ma vidia, potriasajú hlavou.
26 Pomôž mi, Pane, Bože môj, zachráň ma podľa svojho milosrdenstva.
27 Nech poznajú, že to tvoja ruka, že si to ty, Pane, urobil.
28 Oni nech preklínajú, ty však žehnaj; nech sú zahanbení tí, čo vystupujú proti mne, a tvoj služobník nech sa raduje.
29 Nech hanba pokryje tých, čo ma osočujú, a potupa nech ich zahalí ako plášť.
30 Veľmi budem oslavovať Pána svojimi ústami, budem ho chváliť uprostred zástupov,
31 lebo on stojí po pravom boku chudáka, aby ho zachránil pred jeho sudcami.
