Dnes je 25. 12. 2025
Narodenie Pána
Meniny má: Prvý sviatok vianočný
Čítanie na dnes (359. deň):
Neh 3,1-4,17
1 Najvyšší kňaz Eljašib a jeho bratia kňazi sa teda pustili do práce a postavili Ovčiu bránu. Posvätili ju a osadili jej vráta. Stavali ďalej až po vežu Mea, posvätili ju a v stavbe pokračovali až po vežu Chananel.
2 Vedľa stavali chlapi z Jericha a vedľa nich Imriho syn Zakur.
3 Rybnú bránu stavali Hasenaaovi synovia. Oni ju pokryli trámami a osadili jej vráta i jej pozdĺžne a priečne závory.
4 Vedľa nich opravoval Meromot, syn Hakosovho syna Uriáša. Vedľa neho opravoval Mešulam, syn Mešezabelovho syna Berechiáša, a vedľa neho opravoval Bánov syn Sadok.
5 Vedľa neho opravovali Tekoania, lenže poprednejší z nich neskláňali poddajne šiju pred svojimi dozeračmi.
6 Starú bránu opravovali Paseachov syn Jojada a Besodiášov syn Mešulam. Oni ju zakryli trámami a osadili jej vráta i jej pozdĺžne a priečne závory.
7 Vedľa nich opravovali Gabaončan Melatiáš a Meronoran Jadon, muži z Gabaona a Masfy, pri stolici vladára za Riekou.
8 Vedľa opravoval Charchaiášov syn Uziel so zlatníkmi, vedľa neho opravoval Chananiáš, jeden z mastičkárov, a opravili jeruzalemské hradby až po široký múr.
9 Vedľa opravoval Churov syn Refaiáš, predstavený polovice jeruzalemského okresu.
10 Vedľa opravoval Charumafov syn Jedaiáš oproti svojmu domu, vedľa neho opravoval Chašabneiášov syn Chatuš.
11 Druhý úsek s Pecnou vežou opravoval Charimov syn Malkiáš a Pachat-Moabov syn Chašub.
12 Vedľa opravoval Halhochešov syn Šalum, predstavený druhej polovice jeruzalemského okresu, on so svojimi dcérami.
13 Bránu na doline opravoval Chanun s osadníkmi zo Zanoach. Oni ju postavili a osadili jej vráta i jej pozdĺžne a priečne závory a opravili tisíc lakťov múru až po Hnojnú bránu.
14 Hnojnú bránu opravoval Rechabov syn Malkiáš, predstavený okresu Bethakerema. On ju postavil a osadil jej vráta i jej pozdĺžne a priečne závory.
15 Bránu pri studnici opravoval Kolchozov syn Šalun, predstavený masfanského okresu. Postavil ju, pokryl ju a osadil jej vráta i jej pozdĺžne a priečne závory, takisto Rybničný múr vodovodu pri Kráľovskej záhrade až po schody, ktoré vedú z Dávidovho mesta dolu.
16 Za ním opravoval Azbukov syn Nehemiáš, predstavený betsurského okresu, až oproti Dávidovým hrobom a až po urobený rybník a ďalej po Dom bohatierov.
17 Za ním opravovali leviti. Baniho syn Rechum, vedľa neho opravoval Chašabiáš, predstavený polovice keilského okresu, a jeho okres.
18 Za ním opravovali ich bratia. Chenadadov syn Bavai, predstavený druhej polovice keilského okresu.
19 Vedľa neho opravoval Jozueho syn Ezer, predstavený Masfy, druhý úsek pozdĺž miesta, kade sa vystupuje ku zbrojnici v uhle.
20 Za ním veľmi usilovne opravoval Zabdiho syn Baruch druhý úsek od uhla až po dvere domu najvyššieho kňaza Eljašiba.
21 Za ním opravoval Meremot, syn Hakosovho syna Uriáša, druhý úsek odo dverí Eljašibovho domu až pokiaľ siahal Eljašibov dom.
22 Za ním opravovali kňazi, mužovia z rovín.
23 Za nimi opravovali Benjamín a Chašub oproti svojim domom. Za nimi opravoval Azariáš, syn Ananiášovho syna Másijáša, neďaleko svojho domu.
24 Za ním opravoval Chenadadov syn Binui druhý úsek od Azariášovho príbytku po záhyb a po roh.
25 Uzaiho syn Palal opravoval oproti záhybu veže, ktorá čnie v hornej časti kráľovského domu pri väzenskom dvore, za ním Parošov syn Pedaiáš.
26 Chrámoví nevoľníci, ktorí bývali na Ofele, opravovali až oproti Vodnej bráne na východe a až po vežu, čo tu vyčnievala.
27 Za nimi opravovali Tekoania druhý úsek od náprotivného miesta veľkej veže, čo tu vyčnievala, po Ofelský múr.
28 Vyše Konskej brány opravovali kňazi, každý oproti svojmu domu.
29 Za nimi opravoval Imerov syn Sadok oproti svojmu domu. Za ním opravoval Šechaniášov syn Šemaiáš, strážca Východnej brány.
30 Za ním opravoval Šelemiášov syn Chananiáš a Salafov šiesty syn Chanun druhý úsek. Za ním opravoval Berechiášov syn Mešulam oproti svojmu bytu.
31 Za ním opravoval Malkiáš, člen zlatníkov, až po dom chrámových nevoľníkov a kupcov oproti strážnej bráne a až po Hornú rožnú izbu.
32 Medzi Hornou izbou na rohu a medzi Ovčou bránou opravovali zlatníci a kupci. -
33 Keď sa Sanabalat dozvedel, že staviame múr, rozhneval sa a veľmi sa zlostil. Posmieval sa Židom
34 a pred svojimi súkmeňovcami a samarijským davom sa vyslovil: "Čo to robia títo mizerní Židia?! Dovolia im to? Vari budú obetovať? Vari za deň skončia? Vari budú vedieť z hromád prachu opäť urobiť kamene, ktoré ľahli popolom?"
35 Amončan Tobiáš, ktorý stál pri ňom, vyslovil sa takisto: "Len nech stavajú! Veď stačí, keď príde líška, prerazí ich kamenný múr."
36 "Počuj, Bože náš, ako nami pohŕdajú! Vráť ich pohanenie na ich hlavu a vydaj ich na lup v krajine, kde budú zajatcami!
37 Neodpusť ich neprávosť. Nech sa ich hriech nezotrie spred tvojej tváre, lebo popúdzali teba pred stavajúcimi."
38 No my sme stavali múr ďalej, a keď bol celý múr dopoly pospájaný, chopil sa ľud s chuťou ďalšej práce.
1 Keď sa dozvedeli Sanabalat, Tobiáš, Arabi a Amončania s Ašdoncami, že badať pokrok na oprave jeruzalemských múrov, že sa rozsadliny začali uzavierať, náramne sa rozsrdili
2 a všetci sa sprisahali vospolok, že pôjdu do útoku proti Jeruzalemu a že v ňom vyvolajú zmätok.
3 No my sme sa modlievali k svojmu Bohu a postavili sme proti nim stráž vo dne i v noci na ochranu pred nimi.
4 Lenže Židia vyhlásili: "Ochabuje nosičova sila a je príliš veľa rumov, nevládzeme teda budovať múr ďalej."
5 Naši protivníci povedali: "Nenazdajú sa a nezbadajú, kým nevtrhneme doprostred nich; pobijeme ich a znemožníme ďalšiu prácu." -
6 Keď však prišli Židia; ktorí bývali blízko nich, a desať ráz nám povedali zo všetkých tých miest: "Vráťte sa k nám!",
7 postavil som dolu na priestranstve za múrom, kde bol už otvorený kraj, ľud usporiadaný po čeľadiach s ich mečmi, kopijami a s ich lukmi.
8 A keď som si to prezrel, postavil som sa a povedal som šľachte, kniežatám a ostatnému ľudu: "Nebojte sa ich! Pamätajte na veľkého a hrozného Pána a bojujte za svojich bratov, za svojich synov, za svoje dcéry, za svoje manželky a za svoje domy!"
9 Keď sa naši nepriatelia dozvedeli, že nás o tom upovedomili a že Boh zmaril ich zámer, všetci sme sa vrátili k múru každý k svojej práci.
10 Od toho dňa pracovala na stavbe len polovica mojich šuhajov, druhá polovica bola pohotove s kopijami, pavézami, lukmi a panciermi; a velitelia stáli za všetkými príslušníkmi Júdovho domu.
11 Aj tí, ktorí stavali múr, aj tí, ktorí nosili a nakladali bremená, každý jednou rukou pracoval a druhou držal zbraň.
12 Každý z tých, čo boli zamestnaní na stavbe, mal pripásaný meč na bedrách a takto staval. Trubač s poľnicou stál povedľa mňa.
13 Šľachte, kniežatám a ostatnému ľudu som vyhlásil: "Roboty je veľa a je rozsiahla a my sme roztrúsení po tom múre naďaleko jeden od druhého.
14 Skadekoľvek počujete zvuk trúby, ta sa zbehnite k nám! Náš Boh bude za nás bojovať."
15 A tak sme my pracovali na stavbe a polovica bola pohotovo s kopijami od východu dennice až kým sa nezažali hviezdy.
16 Vtedy som ľudu povedal i toto: "Nech každý aj so svojím sluhom nocuje dnu v Jeruzaleme a nech nás vymieňajú v noci na stráži a vo dne na stavbe!"
17 Nuž ani ja, ani moji bratia, ani moji šuhaji, ba ani strážne mužstvo, čo ma sprevádzalo, nevyzliekali sme svoje odevy. Každý išiel so zbraňou po vodu.
Zjv 17,1-18
1 Potom prišiel jeden zo siedmich anjelov, čo mali sedem čiaš, a prihovoril sa mi: "Poď, ukážem ti odsúdenie veľkej neviestky, ktorá sedí na mnohých vodách,
2 s ktorou smilnili králi zeme a vínom jej smilstva sa opíjali obyvatelia zeme."
3 V duchu ma preniesol na púšť. I videl som ženu sedieť na šarlátovej šelme so siedmimi hlavami a s desiatimi rohami, plnej rúhavých mien.
4 Tá žena bola oblečená do purpuru a šarlátu, vyzdobená zlatom, drahými kameňmi a perlami a v rukách mala zlatý pohár, plný ohavností a nečistoty svojho smilstva.
5 Na čele mala napísané meno, tajomstvo: "Veľký Babylon, matka smilstva a ohavností zeme."
6 I videl som ženu spitú krvou svätých a krvou Ježišových mučeníkov. Keď som ju uvidel, veľmi som sa zadivil.
7 Ale anjel mi povedal: "Prečo sa divíš? Ja ti poviem tajomstvo ženy a šelmy so siedmimi hlavami a s desiatimi rohami, ktorá ju nosí.
8 Šelma, ktorú si videl, bola a nie je; má vystúpiť z priepasti a pôjde do záhuby. A obyvatelia zeme, ktorých mená nie sú zapísané v knihe života od ustanovenia sveta, budú sa diviť, keď uvidia šelmu, že bola a nie je, a zasa bude.
9 Kto je múdry, tu má vysvetlenie: Sedem hláv je sedem vrchov, na ktorých žena sedí; aj kráľov je sedem:
10 piati padli, jeden je, iný ešte neprišiel; a keď príde, bude smieť ostať len na krátky čas.
11 Šelma, ktorá bola a nie je, ona je ôsmy kráľ, je z tých siedmich a ide do záhuby.
12 Desať rohov, ktoré si videl, je desať kráľov, ktorí ešte nedostali kráľovstvo, ale na jednu hodinu dostanú kráľovskú moc spolu so šelmou.
13 Majú rovnaké zmýšľanie a svoju silu a moc dajú tej šeIme.
14 Budú bojovať proti Baránkovi a Baránok nad nimi zvíťazí, lebo on je Pán pánov a Kráľ kráľov; aj tí, čo sú s ním, povolaní, vyvolení a verní."
15 A povedal mi: "Vody, ktoré si videl tam, kde sedí neviestka, to sú ľudia, zástupy, národy a jazyky.
16 A desať rohov, ktoré si videl, aj šelma znenávidia smilnicu spustošia ju a obnažia; budú jesť jej telo a spália ju ohňom.
17 Lebo Boh im vložil do srdca, aby uskutočnili jeho zámer, aby mali rovnaké zmýšľanie a odovzdali šelme svoje kráľovstvo, kým sa nezavŕšia Božie slová.
18 A žena, ktorú si videl, je veľké mesto, ktoré kraľuje nad kráľmi zeme."
Ž 147,12-20
12 Chváľ, Jeruzalem, Pána, oslavuj, Sion, svojho Boha.
13 Lebo upevnil závory tvojich brán a požehnal tvojich synov v tebe.
14 Zaisťuje pokoj tvojim hraniciam, sýti ťa najlepšou pšenicou.
15 Svoj rozkaz na zem zosiela, rýchlo sa šíri jeho slovo.
16 Sneh dáva ako vlnu, rozsýpa srieň ako popol.
17 Kamenec spúšťa ako omrvinky; ktože vydrží v jeho mraze?
18 Ale keď zošle svoje slovo, roztopí sa, čo zamrzlo; keď zavanie jeho dych, vody sa rozprúdia.
19 On svoje slovo zvestuje Jakubovi, svoje zákony a prikázania Izraelovi.
20 Neurobil tak iným národom, nezjavil im svoje zámery. ALELUJA.
