Dnes je 21. 07. 2026
Utorok 16. týždňa v Cezročnom období
Meniny má: Daniel
Čítanie na dnes (202. deň):
Oz 3,1-5,15
1 Pán mi znova riekol: "Choď a miluj ženu, ktorá má milenca a cudzoloží, ako Pán miluje synov Izraela, hoci sa oni obracajú k iným bohom a majú radi hroznové koláče."
2 Tak som si ju kúpil za pätnásť strieborných, za chomer a letek jačmeňa.
3 A riekol som jej: "Dlhé dni mi budeš sedieť, nebudeš smilniť, a muža mať nebudeš, ja tiež nebudem mať nič s tebou."
4 Lebo synovia Izraela budú sedieť dlhé dni bez kráľa a bez kniežaťa, bez obety a pomníka, bez efódu a terafimov.
5 Potom sa synovia Izraela obrátia a hľadať budú Pána, svojho Boha, i Dávida, svojho kráľa. Privinú sa k Pánovi a jeho darom na konci dní.
1 Čujte slovo Pánovo, synovia Izraela, lebo Pán sa má súdiť s občanmi krajiny; veď niet vernosti, niet milosrdenstva, ani poznania Boha niet v krajine!
2 "Krivá prísaha, lož, vražda, krádež a cudzoložstvo vnikli a krv stíha krv.
3 Preto smúti krajina a vädne všetko, čo v nej býva, či poľná zverina, či vtáčky nebeské, ešte aj morské ryby hynú.
4 Nech nik nežaluje, nech nik nevyčituje, tvoj ľud je ako (ten), kto protirečí kňazovi.
5 Lebo klesneš dnes a s tebou klesne i prorok v noci, i tvoju matku znivočím.
6 Môj ľud hynie, lebo nemá poznania. Pretože si odmietol poznanie, odmietnem ťa, nebudeš mi slúžiť ako kňaz. Zákon svojho Boha si zabudol, aj ja zabudnem na tvojich synov.
7 O čo je ich viac, o to väčšmi hrešia proti mne, ich slávu zmením na hanbu.
8 Hriechom môjho ľudu kŕmia sa a po jeho vine túžbou mrú.
9 Ako ľudu, tak bude aj kňazovi, jeho cesty na ňom potrescem, a jeho skutky mu odplatím.
10 Jesť budú, no nenasýtia sa, smilniť budú, no nerozmnožia sa, lebo nechceli dbať o Pána. Zanechať modloslužbu!
11 Smilstvo, víno a mušt rozum odberá.
12 Môj ľud sa svojho dreva spytuje a učí ho jeho palica, lebo ich zaviedol smilný duch a smilne sa odvrátili od Boha.
13 Na hrebeňoch vrchov prinášajú obety a na pahorkoch prinášajú kadidlo, pod dubom, topoľom a terebintou, lebo chládok ich dobrý je. Preto smilnia ich dcéry a cudzoložia ich nevesty.
14 Nie ich dcéry budem trestať pre smilstvo a pre cudzoložstvo ich nevesty, veď sami sa uchyľujú k smilniciam, obetujú s neviestkami svätýň, a tak padá nechápavý ľud.
15 Ak smilníš ty, Izrael, nechže Júda nehreší! Do Galgaly nechoďte, k Betavenu nevystupujte a neprisahajte sa: "Ako žije Pán!"
16 Ako krava, ktorá strečkuje, tak strečkuje Izrael. Teraz ho Pán má pásť ako baránka na rozsiahlej pastve?
17 Spoločníkom modiel je Efraim, nechaj ho!
18 Hostina je oddelená, ustavične smilnia, jeho ochrancovia radi prinášajú hanbu.
19 Víchor ich do svojich krídel zahalí a ponesú hanbu pre svoje obety.
1 Počujte toto, kňazi, a dom Izraela, pozoruj, nakloňže si ucho, kráľov dom, pretože vám patrí tento súd; stali ste sa v Masfe osídlom, na Tábore sieťou rozostretou.
2 Obety vrhli do priepasti, ja ich karhám všetkých.
3 Ja poznám Efraim a Izrael mi skrytý nie je; lebo si smilnil, Efraim, poškvrnil sa Izrael.
4 Ich skutky im nedovoľujú vrátiť sa k svojmu Bohu, lebo je v nich smilný duch takže nepoznajú Pána.
5 Pýcha usvedčuje Izrael do očí, Izrael a Efraim pre svoju vinu padajú a Júda padá s nimi tiež.
6 Idú so svojimi ovcami a dobytkom hľadať Pána ale ho nenájdu, odtiahol od nich preč. Pán bude trestať
7 Spreneverili sa Pánovi, áno, cudzích synov splodili; mesiac ich strávi s ich poľami.
8 Trúbte pozaunou v Gabae, v Ráme na trúbu, v Betavene robte krik, za tebou, Benjamín!
9 V deň karhania spustne Efraim, proti kmeňom Izraela pravdu oznámim.
10 Kniežatá Izraela sú podobné tým, čo prekladajú medzníky: svoj hnev na nich ako vodu vylejem.
11 Efraim je utláčaný, porušuje sa právo, lebo zachcelo sa mu bežať za nečistotou.
12 Ale ja som Efraimovi sťa moľ a sťa črvoč Júdovi.
13 Keď Efraim zbadal svoju chorobu a Júda svoju ranu, do Asýrska išiel Efraim, poslal k veľkému kráľovi; on vás však nemôže uzdraviť ani váš vred odstrániť.
14 Lebo Efraimovi som ako lev, domu Júdovmu ako levíča. Ja, ja roztrhám a odídem, uchytím a neoslobodí nik. Po treste príde spása
15 Idem, na svoje miesto sa navrátim, kým sa na pokánie nedajú, potom budú hľadať moju tvár.
Rim 7,1-13
1 Vari neviete, bratia - veď hovorím takým, čo poznajú zákon -, že zákon panuje nad človekom, dokiaľ žije?
2 Aj vydatú ženu zákon viaže len k žijúcemu mužovi; ak muž zomrie, je oslobodená od zákona muža.
3 Kým teda žije muž, budú ju volať cudzoložnicou, ak patrí inému mužovi. Ale ak muž zomrie, je oslobodená od zákona a nie je cudzoložnicou, ak patrí inému mužovi.
4 Tak ste aj vy, bratia moji, zomreli zákonu skrze Kristovo telo, aby ste patrili inému, tomu, ktorý bol vzkriesený z mŕtvych, aby sme prinášali ovocie Bohu.
5 Lebo kým sme boli v tele, pôsobili v našich údoch hriešne vášne, podnecované zákonom, a prinášali ovocie smrti.
6 Ale teraz sme oslobodení od zákona, lebo sme zomreli tomu, čo nás držalo v zajatí, aby sme tak slúžili po novom, v Duchu, a nie po starom, podľa litery.
7 Čo teda povieme? Je zákon hriechom? Vonkoncom nie! Ale hriech som poznal iba skrze zákon; veď by som nevedel o žiadostivosti, keby zákon nehovoril: "Nepožiadaš."
8 Ale hriech, keď sa mu naskytla príležitosť, skrze prikázanie vzbudil vo mne všetku žiadostivosť; lebo bez zákona bol hriech mŕtvy.
9 Ja som kedysi žil bez zákona, ale keď prišlo prikázanie, hriech ožil
10 a ja som zomrel; i ukázalo sa, že to prikázanie, ktoré bolo pre život, bolo mi na smrť.
11 Lebo hriech, keď sa mu naskytla príležitosť, skrze prikázanie ma zviedol, a tým zabil.
12 Tak teda zákon je svätý, aj prikázanie je sväté, spravodlivé a dobré.
13 Teda to dobré stalo sa mi smrťou? Vonkoncom nie! Ale hriech, aby sa ukázal ako hriech, spôsobil mi prostredníctvom toho dobrého smrť, aby sa tak hriech skrze prikázanie ukázal nadmieru hriešnym.
Ž 88,1-10
1 Pieseň. Žalm Koreho synov. Zbormajstrovi. Má sa spievať na nápev "Machálat". Poučná pieseň od Emana Ezrachitu.
2 Pane, ty Boh mojej spásy, dňom i nocou volám k tebe.
3 Kiež prenikne k tebe moja modlitba, nakloň svoj sluch k mojej prosbe.
4 Moja duša je plná utrpenia a môj život sa priblížil k ríši smrti.
5 Už ma počítajú k tým, čo zostupujú do hrobu, majú ma za človeka, ktorému niet pomoci.
6 Moje lôžko je medzi mŕtvymi, som ako tí, čo padli a odpočívajú v hroboch, na ktorých už nepamätáš, lebo sa vymanili z tvojej náruče.
7 Hádžeš ma do hlbokej priepasti, do temravy a tône smrti.
8 Doľahlo na mňa tvoje rozhorčenie, svojimi prívalmi si ma zaplavil.
9 Odohnal si mi známych a zošklivil si ma pred nimi. Uväznený som a vyjsť nemôžem,
10 aj zrak mi slabne od zármutku. K tebe, Pane, volám deň čo deň a k tebe ruky vystieram.
