Dnes je 07. 01. 2026
Streda po Zjavení Pána
Meniny má: Bohuslava
Čítanie na dnes (7. deň):
Gn 14,1-16,16
1 V tom čase senaársky kráľ Amrafel, elasarský kráľ Arioch, elamský kráľ Chodorlahomer a kráľ národov Tadal
2 boli vo vojne so sodomským kráľom Barom, s gomorským kráľom Bersom, s adamským kráľom Senaábom, so seboimským kráľom Semeberom a s balamským, čiže segorským kráľom.
3 Títo všetci sa spojili v údolí Sidim, čo je teraz Soľné more.
4 Dvanásť rokov boli poddaní Chodorlahomerovi, ale v trinástom roku sa vzbúrili.
5 V štrnástom roku však prišiel Chodorlahomer a králi, čo boli s ním, a porazili Refaimcov pri Astorot-Karnaime, Zuzimov pri Hame, Emitov na rovine Kirjataim
6 a Chorejcov na vrchoch od Seiru až k výbežku Fáranu, ktorý je na púšti.
7 Potom sa obrátili a prišli do En Misfaty, čiže do Kádeša, a zničili celý kraj Amalekitov a Amorejčanov, ktorí sídlili v Asason-Tamare.
8 Tu vytiahol sodomský kráľ, gomorský kráľ, adamský kráľ, seboimský kráľ a balamský, čiže segorský kráľ, a v údolí Sidim sa postavili proti nim do boja,
9 totižto proti elamskému kráľovi Chodorlahomerovi, kráľovi národov Tadalovi, senaárskemu kráľovi Amrafelovi a elasarskému kráľovi Ariochovi. Štyria králi proti piatim.
10 V údolí Sidim bolo plno asfaltových jám; a keď sodomský a gomorský kráľ utekali, padli do nich, ostatní utiekli do hôr.
11 Tamtí vzali zo Sodomy a Gomory všetok majetok i všetky potraviny a odtiahli.
12 So sebou vzali aj Abramovho synovca Lota i jeho majetok býval totiž v Sodome a odtiahli.
13 I prišiel jeden z tých, čo utiekli, a oznámil to Hebrejovi Abramovi. On býval pri terebintoch Amorejčana Mamreho, brata Eschola a Anera. Oni boli spojení zmluvou s Abramom.
14 Keď sa Abram dozvedel, že jeho synovec je zajatý, zvolal svojich tristoosemnástich osvedčených mužov, ktorí sa narodili v jeho dome, a hnal sa za nimi až po Dan.
15 V noci rozdelil tých, čo boli s ním, prepadol ich so svojimi sluhami a hubil ich a prenasledoval až po Hobu, ktorá je severne od Damasku.
16 Takto priviedol späť všetok majetok i svojho brata Lota; aj jeho majetok priviedol späť, aj ženy a ľud.
17 Keď sa vracal po víťazstve nad Chodorlahomerom a kráľmi, ktorí boli s ním, vyšiel mu v ústrety sodomský kráľ do údolia Save, čiže do Kráľovského údolia.
18 A salemský kráľ Melchizedech priniesol chlieb a víno; bol totiž kňazom najvyššieho Boha.
19 Požehnal ho a povedal: "Buď požehnaný, Abram, od najvyššieho Boha, Stvoriteľa neba a zeme!
20 Nech je zvelebený najvyšší Boh, ktorý ti dal do rúk tvojich nepriateľov!" A on mu dal desatinu zo všetkého.
21 Sodomský kráľ zasa vravel Abramovi: "Daj mi ľudí a majetok si vezmi!"
22 Abram odvetil sodomskému kráľovi: "K Pánovi, najvyššiemu Bohu, Stvoriteľovi neba a zeme, dvíham svoju ruku,
23 že nevezmem ani nitku či remienok z obuvi, vôbec nič z toho, čo je tvoje, aby si nepovedal: "Ja som urobil Abrama bohatým!"
24 Nechcem nič, len to, čo zjedlo služobníctvo a podiely pre mužov Anera, Eschola a Mamreho, ktorí išli so mnou. Oni nech dostanú svoje podiely!"
1 Po týchto udalostiach sa Pán prihovoril vo videní Abramovi takto: "Neboj sa Abram, ja som tvoj štít. Tvoja odmena bude veľmi veľká!"
2 Abram odpovedal: "Pane, Bože, čože mi dáš? Veď ja odídem bezdetný a dedičom môjho domu bude damašský Eliezer."
3 A Abram pokračoval: "Veď si mi nedal potomstvo a môj domorodý sluha bude mojím dedičom!"
4 Ale Pán mu povedal: "On nebude tvojím dedičom. Tvojím dedičom bude ten, čo vyjde z tvojho lona."
5 Vyviedol ho von a povedal mu: "Pozri na nebo a spočítaj hviezdy, ak môžeš!" A uistil ho: "Také bude tvoje potomstvo!"
6 Abram uveril Bohu a to sa mu počítalo za spravodlivosť.
7 Potom mu povedal: "Ja som Pán. Ja som ťa vyviedol z Chaldejského Uru, aby som ti dal do vlastníctva túto krajinu."
8 On odpovedal: "Pane, Bože, podľa čoho poznám, že ju, budem vlastniť?"
9 Pán mu, odpovedal: "Vezmi pre mňa trojročnú kravu, trojročnú kozu, trojročného barana, hrdličku a holubicu!"
10 On to všetko vzal, rozsekol ich na polovice a polovice položil jednu oproti druhej, vtáky však nerozsekal.
11 Keď zlietali vtáky na mŕtve telá, Abram ich odoháňal.
12 A keď zapadalo slnko, padol na Abrama tvrdý spánok. Prepadla ho hrôza a veľká tma.
13 A (Pán) povedal Abramovi: "Dobre si uvedom, že tvoje potomstvo bude prišelcom v cudzej krajine, zotročia ho a štyristo rokov budú s ním zle zaobchádzať.
14 Ale národ, ktorému budú otročiť, budem ja súdiť. Potom vyjdú s veľkým majetkom.
15 Ty však v pokoji odídeš k svojim otcom a pochovajú ťa vo vysokom veku.
16 Ale vo štvrtom pokolení sa sem vrátia, lebo ešte nie sú dovŕšené neprávosti Amorejčanov."
17 Keď zapadlo slnko a zotmilo sa, zjavila sa dymiaca pec a horiaca fakľa, ktorá prešla pomedzi tie čiastky.
18 V ten deň Pán uzavrel s Abramom zmluvu a povedal: "Tvojmu potomstvu dám túto krajinu od Egyptskej rieky až po veľkú rieku Eufrat;
19 Kenejcov, Kenezejcov, Kadmoncov,
20 Hetejcov, Ferezejcov a Refaimcov,
21 Amonitov, Kanaánčanov, Gergezejčanov a Jebuzejcov."
1 Abramova žena Sarai neporodila mu dieťa. Mala však ona aj egyptskú slúžku menom Agar.
2 Sarai povedala Abramovi: "Pozri, Pán ma uzavrel, že nemôžem porodiť. Vojdi teda k mojej slúžke! Možno, že aspoň z nej dostanem synov." Abram počúvol jej radu.
3 I vzala Abramova žena Sarai svoju služobnicu, Egypťanku Agar - Abram vtedy býval už desať rokov v kanaánskej krajine -, a dala ju za ženu svojmu mužovi Abramovi.
4 On k nej vošiel a ona počala. Keď však spozorovala, že počala, s opovrhnutím sa dívala na svoju paniu.
5 Vtedy povedala Sarai Abramovi: "Na mojej krivde máš aj ty účasť. Ja sama som dala svoju slúžku do tvojho lona a teraz, keď vidí, že počala, pozerá na mňa s opovrhnutím. Nech Pán súdi medzi mnou a tebou.
6 Abram odvetil Sarai: "Veď je tvoja slúžka v tvojej moci! Nalož s ňou ako uznáš za dobré!" Sarai však s ňou nakladala tvrdo, takže ona od nej utiekla.
7 Pánov anjel ju však našiel pri prameni vody na púšti, na ceste do Suru,
8 a povedal jej: "Odkiaľ ideš, Agar, Saraina slúžka a kam sa uberáš?" A ona odpovedala: "Utekám pred svojou paňou Sarai."
9 Tu jej Pánov anjel povedal: "Vráť sa k svojej panej a podrob sa jej moci!"
10 Pánov anjel jej hovoril ďalej: "Tak veľmi rozmnožím tvoje potomstvo, že sa pre množstvo nedá ani spočítať."
11 A ešte jej Pánov anjel hovoril: "Hľa, počala si a porodíš syna a nazveš ho menom Izmael, lebo Pán vypočul tvoje vzdychy;
12 bude to človek ako divý osol, jeho ruka bude proti všetkým a ruky všetkých proti nemu a bude bývať nablízku všetkých svojich bratov."
13 Potom nazvala Pána, ktorý k nej hovoril: "Ty si Boh, ktorý si ma videl, lebo" povedala "či som azda nevidela toho, ktorý sa na mňa díval?"
14 Preto studňu nazvala studňou Lachaj roi (studňa Živého, ktorý ma vidí). To je tá medzi Kádešom a Baradom.
15 Potom Agar porodila Abramovi syna a Abram nazval syna, ktorého mu porodila Agar, Izmael.
16 Abram mal osemdesiatšesť rokov, keď mu Agar porodila Izmaela.
Mt 5,43-6,24
43 Počuli ste, že bolo povedané: "Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa."
44 Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú,
45 aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je na nebesiach. Veď on dáva slnku vychádzať nad zlých i dobrých a posiela dážď na spravodlivých i nespravodlivých.
46 Lebo ak milujete tých, ktorí vás milujú, akú odmenu môžete čakať? Vari to nerobia aj mýtnici?
47 A ak pozdravujete iba svojich bratov, čo zvláštne robíte? Nerobia to aj pohania?
48 Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.
1 Dajte si pozor a nekonajte svoje dobré skutky pred ľuďmi, aby vás obdivovali, lebo nebudete mať odmenu u svojho Otca, ktorý je na nebesiach.
2 Keď teda dávaš almužnu, nevytrubuj pred sebou, ako to robia pokrytci v synagógach a po uliciach, aby ich ľudia chválili. Veru, hovorím vám: Už dostali svoju odmenu.
3 Ale keď ty dávaš almužnu, nech nevie tvoja ľavá ruka, čo robí pravá,
4 aby tvoja almužna zostala skrytá. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti.
5 A keď sa modlíte, nebuďte ako pokrytci, ktorí sa radi postojačky modlievajú v synagógach a na rohoch ulíc, aby ich ľudia videli. Veru, hovorím vám: Už dostali svoju odmenu.
6 Ale keď sa ty ideš modliť, vojdi do svojej izby, zatvor za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti.
7 Keď sa modlíte, nehovorte veľa ako pohania. Myslia si, že budú vypočutí pre svoju mnohovravnosť.
8 Nenapodobňujte ich; veď váš Otec vie, čo potrebujete, prv, ako by ste ho prosili.
9 Vy sa budete modliť takto: Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa tvoje meno,
10 príď tvoje kráľovstvo, buď tvoja vôľa, ako v nebi tak i na zemi.
11 Chlieb náš každodenný daj nám dnes
12 A odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom.
13 A neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého.
14 Lebo ak vy odpustíte ľudom ich poklesky, aj váš nebeský Otec vám odpustí.
15 Ale ak vy neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vaše hriechy.
16 A keď sa postíte, nebuďte zamračení ako pokrytci. Znetvorujú si tvár, aby ľudia videli, že sa postia. Veru, hovorím vám: Už dostali svoju odmenu.
17 Keď sa ty postíš, pomaž si hlavu a umy si tvár,
18 aby nie ľudia zbadali, že sa postíš, ale tvoj Otec, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti.
19 Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde ich moľ a hrdza ničia a kde sa zlodeji dobýjajú a kradnú.
20 V nebi si zhromažďujte poklady; tam ich neničí ani moľ ani hrdza a tam sa zlodeji nedobýjajú a nekradnú.
21 Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce.
22 Lampou tela je oko. Ak bude tvoje oko čisté, bude celé tvoje telo vo svetle.
23 Ale ak sa tvoje oko zakalí, bude celé tvoje telo vo tme. A keď už svetlo, čo je v tebe, je tmou, aká bude potom tma sama?!
24 Nik nemôže slúžiť dvom pánom; pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať. Nemôžete slúžiť aj Bohu aj mamone.
Ž 6,1-11
1 Zbormajstrovi. Na osemstrunový nástroj. Dávidov žalm.
2 Pane, nekarhaj ma v svojom hneve, netrestaj ma v svojom rozhorčení.
3 Zľutuj sa, Pane, nado mnou, lebo som nevládny, uzdrav ma, Pane, lebo sa mi kosti chvejú.
4 Aj dušu mám už celkom zdesenú. Ale ty, Pane, dokedy...?
5 Obráť sa, Pane, zachráň mi dušu. Spas ma, veď si milosrdný.
6 Veď medzi mŕtvymi nik nemyslí na teba. A kto ťa môže chváliť v podsvetí?
7 Už ma vyčerpalo vzlykanie, lôžko mi noc čo noc vlhne od plaču, slzami máčam svoju posteľ.
8 Od náreku sa mi oko zahmlilo a uprostred všetkých mojich nepriateľov som zostarol.
9 Odíďte odo mňa, všetci, čo páchate neprávosť, lebo Pán vyslyšal môj hlasný plač.
10 Pán moju prosbu vyslyšal, Pán prijal moju modlitbu.
11 Všetci moji nepriatelia nech sa zahanbia a nech sa zdesia náramne a zahanbení nech sa ihneď stratia.
