Dnes je 04. 01. 2026
2. nedeľa po narodení Pána
Meniny má: Drahoslav
Čítanie na dnes (4. deň):
Gn 7,1-9,17
1 Potom Pán povedal Noemovi: "Vojdi ty a celá tvoja rodina do korába, lebo som videl, že iba ty si spravodlivý predo mnou v tomto pokolení.
2 Zo všetkých čistých zvierat vezmi po sedem samcov a samíc, zo zvierat, čo sú nečisté, po dvoch, samca a samicu.
3 Aj z nebeského vtáctva vezmi po sedem samcov a samíc, aby sa zachovalo nažive semä na celej zemi.
4 Lebo už len sedem dní a potom dám pršať na zem štyridsať dní a štyridsať nocí a vyhubím z povrchu zeme všetky bytosti, ktoré som urobil.
5 A Noe urobil všetko tak ako mu rozkázal Pán.
6 Noe mal šesťsto rokov, keď bola potopa vôd na zemi.
7 I vošiel Noe a s ním aj jeho synovia, jeho žena a ženy jeho synov pred zátopou vody do korába.
8 Aj z čistých i z nečistých zvierat, z vtáctva a zo všetkého, čo sa hýbe na zemi,
9 vošlo po dvoch, samec a samica, do korába s Noemom, ako mu prikázal Pán.
10 Po siedmich dňoch sa privalili na zem vody potopy.
11 V šesťstom roku Noemovho života, v druhom mesiaci, na sedemnásty deň mesiaca vyvalili sa všetky pramene veľkej hlbočiny a otvorili sa nebeské priepusty.
12 A pršalo na zem štyridsať dní a štyridsať nocí.
13 A práve v ten deň vošiel do korába Noe, jeho synovia: Sem, Cham a Jafet, jeho žena a ženy je ho synov s nimi.
14 Oni a všetky zvieratá podľa svojho druhu i všetky plazy, čo sa plazia po zemi, podľa svojho druhu a všetko vtáctvo podľa svojho druhu všetky operence a okrídlence
15 vošli k Noemovi do korába po páre z každého tela, v ktorom bol dych života.
16 A čo vošlo, bol samec a samica z každého živočícha, ako mu prikázal Boh. A Pán zavrel Noema zvonku.
17 I nastala štyridsaťdenná potopa na zemi: Vody pribúdali a vyzdvihli koráb zo zeme do výšky.
18 Vody veľmi stúpali a zaplavili všetko na zemskom povrchu, koráb však plával na vodách.
19 A vody vzrastali ďalej na zemi, takže zaliali všetky, aj vysoké vrchy, ktoré sú pod šírym nebom.
20 Voda prevyšovala o pätnásť lakťov vrchy, ktoré pokrývala.
21 I zahynulo každé telo, ktoré sa pohybovalo na zemi: vtáctvo, dobytok, zver, plazy, čo sa plazia po zemi, aj všetci ľudia.
22 Všetko čo malo v nozdrách dych života, všetko, čo žilo na suchu, zomrelo.
23 Zahubil všetky bytosti, čo boli na zemi: ľudí aj dobytok, plazy i nebeské vtáctvo, a boli vyhubené zo zeme. Ostal iba Noe a to, čo bolo s ním v korábe.
24 A vody ovládali zem ešte stopäťdesiat dní.
1 Tu si Boh spomenul na Noema a na všetku zver a všetok dobytok, ktorý bol s ním v korábe, a Boh dal zaviať vetru nad zemou a vody upadávali.
2 Zatvorili sa aj žriedla hlbočín a nebeské priepusty a prestal pršať dážď z neba.
3 Vody prúdili a odtekali a vracali sa zo zeme a po stopäťdesiatich dňoch vôd ubudlo.
4 A v siedmom mesiaci, na sedemnásty deň mesiaca koráb zastal na vrchu Ararat.
5 Vody odchádzali a upadávali až do desiateho mesiaca. V prvý deň desiateho mesiaca sa zjavili temená vrchov.
6 A keď uplynulo štyridsať dní Noe otvoril okno korába, ktoré bol urobil,
7 a vypustil krkavca. On odlietal a vracal sa, kým nevyschli vody na zemi.
8 Po ňom vypustil holubicu, aby zvedel, či sa už vody stiahli zo zeme.
9 Ale keď holubica nenašla miesto, kde by spočinula jej noha, vrátila sa späť k nemu do korába, lebo vody boli ešte na povrchu celej zeme. On vystrel ruku, chytil ju a vzal ju k sebe do korába.
10 Potom čakal ďalších sedem dní a opäť vypustil z korába holubicu.
11 A holubica priletela k nemu iba v podvečer a v zobáku mala čerstvú olivovú ratolesť.
12 Tu Noe poznal, že vody zo zeme zmizli. Čakal však ešte ďalších sedem dní a zasa vypustil holubicu, ale tá sa už k nemu nevrátila.
13 V šesťstoprvom roku teda, v prvom mesiaci, v prvý deň mesiaca vyschli vody na zemi.
14 Tu Noe odstránil strechu korába, aby videl, a zemský povrch bol suchý.
15 V druhom mesiaci, na dvadsiaty siedmy deň mesiaca bola zem suchá. Vtedy povedal Boh Noemovi:
16 Vyjdi z korába ty aj tvoja žena, tvoji synovia a ženy tvojich synov s tebou!
17 A vyveď všetky druhy živočíchov, ktoré sú s tebou: vtáctvo, dobytok a všetky plazy, čo sa plazia po zemi, aby sa hemžili na zemi a aby sa množili a napĺňali zem."
18 Vyšiel teda Noe a jeho synovia, jeho žena a ženy jeho synov s ním;
19 všetka zver, všetky plazy a všetko vtáctvo, všetko, čo sa pohybuje na zemi, vyšlo podľa svojich druhov z korába.
20 Tu Noe postavil Pánovi oltár, vzal zo všetkého čistého dobytka a zo všetkých čistých vtákov a priniesol zápalnú obetu na oltári.
1 Potom Boh požehnal Noema a jeho synov a povedal im: "Ploďte a množte sa a naplňte zem!
2 Nech majú pred vami strach a hrôzu všetky zvieratá zeme, všetko vtáctvo neba a všetko, čo sa hýbe na zemi; dostávate do rúk všetky ryby mora.
3 Všetko, čo sa hýbe a žije, nech je vám za pokrm, všetko vám dávam tak, ako zelené byliny.
4 Iba mäso s dušou, ktorá je v krvi, nesmiete jesť.
5 Ale krv vašich duší budem vyhľadávať; budem ju vyhľadávať od každého zvieraťa a od každého človeka, aj keď je to brat, budem vyhľadávať dušu človeka.
6 Kto preleje ľudskú krv, človek nech preleje jeho krv, lebo na Boží obraz som stvoril človeka.
7 Vy sa však ploďte a množte sa, rozšírte sa na zemi a naplňte ju!"
8 Potom Boh povedal Noemovi i jeho synom, čo boli s ním:
9 "Ja uzavriem zmluvu s vami a s vaším potomstvom, čo bude po vás,
10 aj s každou živou bytosťou, čo je s vami: s vtáctvom, s dobytkom a so všetkou zverou, ktorá s vami vyšla z korába, so všetkými zvieratami, čo sú na zemi.
11 Áno, uzavriem s vami zmluvu, že už nikdy nezahynie všetko živé vo vodách potopy a že už nikdy nebude potopa, ktorá by spustošila zem."
12 A Boh hovoril ďalej: "Toto bude znakom zmluvy, ktorú uzavieram na večné pokolenia medzi mnou a vami a všetkými živými bytosťami, čo sú s vami:
13 Svoj oblúk umiestňujem v oblakoch, aby bol znakom zmluvy medzi mnou a zemou.
14 Keď zastriem zem oblakmi a keď sa v oblakoch zjaví moja dúha,
15 vtedy si spomeniem na svoju zmluvu, ktorá je medzi mnou a medzi vami i každou živou bytosťou. Už nikdy nebude vôd potopy, ktorá by zahubila všetky živé tvory.
16 V oblakoch bude oblúk, uvidím ho a spomeniem si na večnú zmluvu, uzavretú medzi Bohom a každou živou dušou všetkých živých tvorov, čo sú na zemi."
17 A Boh povedal Noemovi: "Toto je znak zmluvy, ktorú som uzavrel medzi sebou a medzi všetkými živými tvormi na zemi."
Mt 4,1-22
1 Potom Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby ho diabol pokúšal.
2 A keď sa štyridsať dní a štyridsať nocí postil, napokon vyhladol.
3 Tu pristúpil pokušiteľ a povedal mu: "Ak si Boží Syn, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby."
4 On odvetil: "Napísané je: - Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst."
5 Potom ho diabol vzal do svätého mesta, postavil ho na vrchol chrámu
6 a vravel mu: "Ak si Boží Syn, vrhni sa dolu, veď je napísané: - Svojim anjelom dá príkaz o tebe a vezmú ťa na ruky, aby si si neuderil nohu o kameň."
7 Ježiš mu povedal: "Ale je aj napísané: - Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha."
8 A zasa ho diabol vzal na veľmi vysoký vrch, ukázal mu všetky kráľovstvá sveta a ich slávu
9 a vravel mu: "Toto všetko ti dám, ak padneš predo mnou a budeš sa mi klaňať."
10 Vtedy mu Ježiš povedal: "Odíď satan, lebo je napísané: - Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť."
11 Tu ho diabol opustil a prišli anjeli a posluhovali mu.
12 Keď sa Ježiš dopočul, že Jána uväznili, odobral sa do Galiley.
13 Opustil Nazaret a prišiel bývať do pobrežného mesta Kafarnaum,
14 v končinách Zabulon a Neftali, aby sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš:
15 "Krajina Zabulon a krajina Neftali, na ceste k moru, za Jordánom, Galilea pohanov!
16 Ľud bývajúci v temnotách uvidel veľké svetlo. Svetlo zažiarilo tým, čo sedeli v temnom kraji smrti."
17 Od tej chvíle začal Ježiš hlásať: "Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo."
18 Keď raz kráčal popri Galilejskom mori, videl dvoch bratov, Šimona, ktorý sa volá Peter, a jeho brata Ondreja, ako spúšťajú sieť do mora; boli totiž rybármi.
19 I povedal im: "Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí."
20 Oni hneď zanechali siete a išli za ním.
21 Ako šiel odtiaľ ďalej, videl iných dvoch bratov, Jakuba Zebedejovho a jeho brata Jána, ako na lodi so svojím otcom Zebedejom opravujú siete, aj ich povolal.
22 Oni hneď zanechali loď i svojho otca a išli za ním.
Prís 1,1-7
1 Príslovia Šalamúna syna Dávidovho, kráľa izraelského.
2 (Hodia sa) na poznanie múdrosti a náuky, (uschopňujú) porozumieť reči rozumné,
3 (Pomáhajú) dosiahnuť cvik, chápavosť, spravodlivosť, právo a statočnosť,
4 dávajú neskúseným rozvážnosť, mladíkom um a dômysel.
5 Obohacujú vedomosti, (keď ich) múdry počuje, a rozumný si nadobúda zručnosť
6 v chápaní príslovia a dôvtipného výroku, slov mudrcov a tiež ich hádaniek.
7 Základom poznania je bázeň pred Pánom, (len) blázni pohŕdajú múdrosťou a nácvikom.
