Dnes je 27. 05. 2026
Streda 8. týždňa v Cezročnom období
Meniny má: Iveta
Čítanie na dnes (147. deň):
1Sam 19,1-20,42
1 Šaul hovoril Jonatánovi a všetkým svojim služobníkom, že Dávida treba zabiť Ale Šaulov syn Jonatán mal Dávida veľmi rád.
2 Preto Jonatán oznámil Dávidovi: "Môj otec Šaul ťa chce zabiť. Preto sa naráno maj na pozore, zdržuj sa v úkryte a schovávaj sa!
3 Ja vyjdem, budem stáť vedľa svojho otca na poli, kde budeš ty, ja budem hovoriť otcovi o tebe, uvidím, čo je, a oznámim ti."
4 Jonatán hovoril svojmu otcovi Šaulovi o Dávidovi pochvalne. Vravel mu: "Nech sa kráľ neprehreší proti svojmu služobníkovi Dávidovi. Veď sa neprevinil proti tebe, ba jeho služby sú ti veľmi prospešné!
5 Život si vystavil nebezpečenstvu, porazil Filištínca a Pán tak dopomohol celému Izraelu k veľkému víťazstvu. Videl si to a radoval si sa: Nuž prečo sa chceš prehrešiť proti nevinnej krvi, že chceš Dávida bez príčiny zabiť?"
6 Šaul počúval Jonatánov hlas a Šaul sa zaprisahal: "Ako žije Pán, nebude usmrtený!"
7 Jonatán zavolal Dávida a toto všetko mu rozpovedal. Potom Jonatán zaviedol Dávida k Šaulovi a bol v jeho službe ako predtým.
8 A opäť vypukla vojna. Dávid vytiahol do boja proti Filištíncom a zapríčinil im takú veľkú porážku, že utiekli pred ním.
9 A Šaula napadol zlý duch od Pána práve keď sedel vo svojom dome s kopijou v ruke a Dávid hral rukou na citare.
10 Šaul chcel Dávida kopijou priklincovať k múru, ale on sa uhol Šaulovi, takže kopiju vrazil (len) do múru. Potom Dávid ušiel a zachránil sa. V tú noc
11 poslal Šaul poslov do Dávidovho domu, aby naň striehli a ráno ho zabili. Dávidovi to oznámila jeho žena Michol. Vravela: "Ak si ešte tejto noci nezachrániš život, zajtra ťa zabijú!
12 Potom Michol spustila Dávida cez okno a odišiel; utiekol a zachránil sa.
13 Nato Michol vzala sochu, položila ju na lôžko, na hlavu jej dala sieť z kozej srsti a zakryla ju plášťom.
14 Keď Šaulov poslal poslov aby zajali Dávida, ona povedala: "Je chorý!"
15 Šaul opäť poslal poslov, aby pozreli Dávida, a povedal: "Doneste ho ku mne s posteľou, chcem ho zabiť!"
16 Poslovia prišli a na posteli bola socha; na hlave mala sieť z kozej srsti.
17 Tu povedal Šaul Michol: "Prečo si ma takto podviedla? Vypustila si môjho nepriateľa a zachránil sa." Michol odpovedala Šaulovi: "On mi vravel: Vypusť ma, lebo ťa zabijem!"
18 Dávid ušiel a zachránil sa. Išiel k Samuelovi do Rámy a rozpovedal mu všetko, čo proti nemu podnikol Šaul. Potom išiel so Samuelom a bývali v Najote.
19 Šaulovi oznámili: "Hľa, Dávid je v Najote pri Ráme!"
20 Šaul poslal poslov, aby Dávida zajali. Oni videli zástup prorokov vo vytržení a pri nich stáť Samuela. Vtom na Šaulových poslov zostúpil Pánov duch a aj oni padli do vytrženia.
21 Oznámili to Šaulovi, ktorý poslal iných poslov, ale aj oni padli do vytrženia. Šaul poslal ešte aj tretích poslov, ale aj tí padli do vytrženia.
22 Išiel aj sám do Rámy a došiel k veľkej studni v Sochu. I spytoval sa: "Kde je Samuel a Dávid?" Odpovedali mu: "Sú v Najote pri Ráme!"
23 Išiel do Najotu pri Ráme, ale aj na neho zostúpil Boží duch, takže kráčal vo vytržení, až došiel do Najotu pri Ráme.
24 Aj on si vyzliekol šaty, aj on bol pred Samuelom vo vytržení nahý celý ten deň a celú noc. Preto sa hovorí: "Vari je aj Šaul medzi prorokmi?"
1 A Dávid ušiel z Najotu pri Ráme. Prišiel a hovoril pred Jonatánom: "Čo som urobil? Čo je moja vina a čo je môj hriech proti tvojmu otcovi, že mi číha na život?"
2 Odpovedal mu: "Ani zďaleka! Nezomrieš! Veď môj otec neurobí nič ani veľké, ani malé, aby mi to nezradil! Prečo by môj otec tajil predo mnou túto vec? To nejestvuje!"
3 Ale Dávid znovu prisahal a vravel: "Tvoj otec dobre vie, že som našiel priazeň v tvojich očiach a hovorí si: "Nech Jonatán o tom nevie, aby sa nezarmucoval! Ale ako žije Pán a ako ty žiješ, medzi mnou a medzi smrťou je len krok."
4 Nato Jonatán vravel Dávidovi: "Urobím pre teba, o čokoľvek ma požiadaš."
5 Dávid povedal Jonatánovi: "Hľa, zajtra je novmesiac a ja mám sedieť pri jedle s kráľom. Uvoľni ma, schovám sa na poli až do večera.
6 Ak sa Šaul bude na mňa dopytovať, povieš mu: Dávid sa odo mňa vypýtal, aby mohol zabehnúť do svojho mesta, Betlehema, lebo tam celý rod slávi výročnú obetu.
7 Ak povie: "Dobre," tvoj sluha je v bezpečí. Ak sa však nazlostí, vedz, že sa už odhodlal na zlo.
8 Vtedy preukáž svojmu sluhovi milosrdenstvo, veď si dal svojmu sluhovi uzavrieť so sebou Pánovu zmluvu. Ak je na mne vina, zabi ma ty, načo by si ma vydával svojmu otcovi."
9 Jonatán odpovedal: "Nech je to ďaleko od teba! Lebo ak sa naozaj dozviem, že sa môj otec odhodlal pre zlo voči tebe, azda by som ti to neoznámil?!"
10 Dávid povedal Jonatánovi: "A kto mi oznámi, ak ti otec tvrdo odpovie?"
11 Jonatán vravel Dávidovi: "Poď vyjdime na pole!" I vyšli obaja na pole.
12 Vtedy povedal Jonatán Dávidovi: "Ako žije Pán, Izraelov Boh, zajtra (alebo pozajtra) o tomto čase sa budem dopytovať u svojho otca. A ak to bude pre Dávida priaznivé, či by som neposlal k tebe a neoznámil ti to?
13 Toto nech urobí Pán Jonatánovi a toto nech doloží! Ak sa môjmu otcovi bude páčiť priviesť na teba nešťastie, prezradím ti to, vypravím ťa, aby si odišiel v pokoji. A Pán bude s tebou, ako bol s mojím otcom.
14 Ale ak ja budem ešte žiť, preukáž mi Pánovo milosrdenstvo a ak zomriem,
15 neodopri nikdy svoje milosrdenstvo môjmu domu! A keď Pán vyhubí z povrchu zeme všetkých Dávidových nepriateľov,
16 nech sa z Dávidovho okolia nevyhubí Jonatánovo meno! Ináč bude Pán žiadať počet z Dávidovej ruky."
17 A Jonatán opäť zaprisahal Dávida, lebo ho miloval. Miloval ho, ako miloval svoj život.
18 Jonatán mu povedal: "Zajtra je novmesiac. Budú ťa hľadať, ak tvoje miesto ostane prázdne.
19 Pozajtra ťa budú veľmi hľadať. Vtedy príď na miesto, kde si sa schoval v pracovný deň (?), a zdržuj sa pri tej skale.
20 Ja k nej vystrelím tri šípy, akoby som strieľal do cieľa,
21 a pošlem chlapca: "Choď, nájdi šípy!" - Ak poviem chlapcovi: "Hľa, šípy sú z tejto strany, zober ich!" - vtedy príď, lebo si v bezpečí, nie je nič, ako žije Pán!
22 Ale ak poviem mladíkovi: "Hľa šípy sú ďalej, za tebou!" - choď, lebo Pán ťa posiela preč.
23 Čo sa však týka veci, o ktorej sme sa ja a ty dohovorili, Pán je naveky medzi mnou a tebou!"
24 Dávid sa teda schoval na poli. A keď prišiel novmesiac, sadol si kráľ za stôl k jedlu.
25 Kráľ sedel na svojom obvyklom mieste, na mieste pri stene. Jonatán bol oproti, Abner sedel vedľa kráľa, Dávidovo miesto však bolo prázdne.
26 Tento deň Šaul nepovedal nič, hovoril si totiž: "Je to náhoda; nie je čistý. Hej, nebude čistý!"
27 Nasledujúci, druhý deň po novmesiaci bolo Dávidovo miesto zasa prázdne. Tu sa Šaul pýtal svojho syna Jonatána: "Prečo neprišiel Izaiho syn ani dnes k jedlu?"
28 Jonatán odpovedal Šaulovi: "Dávid sa veľmi pýtal odo mňa do Betlehema.
29 Hovoril mi: "Prepusť ma, prosím, máme v meste rodinnú obetu a môj brat ma sám povolal. Nuž, ak som našiel milosť v tvojich očiach, nech mi je dovolené pozrieť svojich bratov." - Preto neprišiel ku kráľovmu stolu."
30 Nato sa Šaul nazlostil na Jonatána a vravel: "Ty syn odbojnej ženštiny! Azda neviem, že máš rád Izaiho syna na tvoju hanbu a na hanbu nahoty tvojej matere?!
31 Lebo kým žije Izaiho syn na zemi, nebudeš pevný ani ty, ani tvoje kráľovstvo. Preto ho daj priviesť ku mne, lebo je synom smrti!"
32 Ale Jonatán odvetil svojmu otcovi Šaulovi: "Prečo má zomrieť?! Čo urobil?"
33 Vtom Šaul vrhol proti nemu kopiju a Jonatán sa presvedčil, že jeho otec je rozhodnutý Dávida zabiť.
34 Preto Jonatán vstal od stola nahnevaný a nejedol druhý deň mesiaca, lebo mu bolo ľúto Dávida, že mu jeho otec nadával.
35 Ráno potom Jonatán išiel na pole podľa dohovoru s Dávidom a išiel s ním malý chlapec.
36 I povedal svojmu chlapcovi: "Bež, pohľadaj šípy, ktoré som vystrelil." Chlapec bežal a on vystrelil šíp ponad neho.
37 Chlapec došiel na miesto šípa, ktorý Jonatán vystrelil, a Jonatán mu kričal: "Šíp je predsa ďalej za tebou!".
38 Potom Jonatán volal za chlapcom: "Rýchlo, utekaj, nezdržuj sa!" Jonatánov sluha pozbieral šípy a prišiel k svojmu pánovi.
39 Sluha, pravda, nevedel nič, len Jonatán a Dávid vedeli o veci.
40 Jonatán dal svoj výstroj sluhovi a povedal mu: "Choď, zanes to do mesta!"
41 Keď sluha odišiel, vstal Dávid spoza skaly, vrhol sa tvárou na zem a tri razy sa uklonil. Nato sa vzájomne pobozkali a v objatí plakali, nadovšetko Dávid.
42 Jonatán povedal Dávidovi: "Choď v pokoji! Ako sme si obaja prisahali v mene Pánovom, Pán bude medzi mnou a tebou, medzi mojím potomstvom a tvojím potomstvom naveky."
Jn 17,6-26
6 Zjavil som tvoje meno ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta. Tvoji boli a dal si ich mne a oni zachovali tvoje slovo.
7 Teraz poznali, že všetko, čo si mi dal, je od teba,
8 lebo slová, ktoré si ty dal mne, ja som dal im. A oni ich prijali a naozaj spoznali, že som vyšiel od teba, a uverili, že si ma ty poslal.
9 Za nich prosím. Neprosím za svet, ale za tých, ktorých si mi dal, lebo sú tvoji.
10 A všetko, čo je moje, je tvoje, a čo je tvoje, je moje. A v nich som oslávený.
11 Už nie som vo svete, ale oni sú vo svete a ja idem k tebe. Svätý Otče, zachovaj ich vo svojom mene, ktoré si ty dal mne, aby boli jedno ako my.
12 Kým som bol s nimi, ja som ich zachovával v tvojom mene, ktoré si mi dal. Ochránil som ich a nikto z nich sa nestratil, iba syn zatratenia, aby sa splnilo Písmo.
13 Ale teraz idem k tebe a toto hovorím na svete, aby mali v sebe moju radosť - a úplnú.
14 Dal som im tvoje slovo a svet ich znenávidel, lebo nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta.
15 Neprosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich ochránil pred Zlým.
16 Nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta.
17 Posväť ich pravdou; tvoje slovo je pravda.
18 Ako si ty mňa poslal na svet, aj ja som ich poslal do sveta
19 a pre nich sa ja sám posväcujem, aby boli aj oni posvätení v pravde.
20 No neprosím len za nich, ale aj za tých, čo skrze ich slovo uveria vo mňa,
21 aby všetci boli jedno, ako ty, Otče vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás, aby svet uveril, že si ma ty poslal.
22 A slávu, ktorú si ty dal mne, ja som dal im, aby boli jedno, ako sme my jedno -
23 ja v nich a ty vo mne. Nech sú tak dokonale jedno, aby svet spoznal, že si ma ty poslal a že ich miluješ tak, ako miluješ mňa.
24 Otče, chcem, aby aj tí, ktorých si mi dal, boli so mnou tam, kde som ja, aby videli moju slávu ktorú si mi dal, lebo si ma miloval pred stvorením sveta.
25 Spravodlivý Otče, svet ťa nepozná, ale ja ťa poznám. I oni spoznali, že si ma ty poslal.
26 Ohlásil som im tvoje meno a ešte ohlásim, aby láska, ktorou ma miluješ, bola v nich a aby som v nich bol ja."
Ž 68,8-15
8 Bože, keď si kráčal na čele svojho ľudu a prechádzal púšťou,
9 zem sa zatriasla. Pred tvárou Boha zo Sinaja sa rozpršala aj obloha, pred tvárou Boha Izraela.
10 Zoslal si, Bože, zúrodňujúci dážď a vzpružil si svoju ochabnutú krajinu.
11 Prebývajú v nej tvoje tvory, pre chudobného si ju pripravil vo svojej dobrote, Bože.
12 Pán vyslovuje slovo; nesmierny zástup panien ohlasuje dobrú zvesť:
13 "Utekajú králi, utekajú s vojskami a korisť delí krásavica domu.
14 Kým ste vy spali uprostred košiara, striebrom sa zaskveli krídla holubice a jej pierka žltým zlatom.
15 Keď tam Všemohúci rozháňal kráľov, snehom sa zabelel Selmon."
