Dnes je 23. 10. 2026
Piatok 29. týždňa v Cezročnom období
Meniny má: Alojzia
Čítanie na dnes (296. deň):
Dan 6,1-8,27
1 Kráľovstvo však dostal Dárius Médsky vo veku šesťdesiatich dvoch rokov.
2 Dáriovi sa zapáčilo ustanoviť nad kráľovstvom stodvadsať satrapov, aby boli po celom kráľovstve.
3 A nad nimi troch náčelníkov - z ktorých jeden bol Daniel -, aby im satrapovia vydávali počet a aby kráľ neutrpel škodu.
4 Daniel však prevýšil náčelníkov a satrapov, pretože mal vynikajúceho ducha, takže kráľ zamýšľal postaviť ho nad celé kráľovstvo.
5 Preto náčelníci a satrapovia hľadali proti Danielovi zádrapku vo veci kráľovstva, no nevedeli nájsť nijakú zádrapku ani chybu, pretože bol verný a nijakej viny ani zádrapky na ňom nebolo.
6 Vtedy tí mužovia povedali: "Nenájdeme na tomto Danielovi nijakú zádrapku, ak ju nenájdeme na ňom pre zákon jeho Boha."
7 Preto sa náčelníci a satrapovia zišli ku kráľovi a hovorili. mu: "Kráľ Dárius, ži naveky!
8 Všetci náčelníci tvojho kráľovstva, kniežatá, satrapovia, radcovia a námestníci sa uzniesli, aby vyšlo kráľovské nariadenie a prísny príkaz, že každého, kto by za tridsať dní prosil niečo od akéhokoľvek boha alebo človeka okrem teba, kráľu, hodia do levovej jamy.
9 Preto, kráľu, vydaj rozkaz a podpíš písmo, ktoré podľa zákona Médov a Peržanov, ktorý je nezmeniteľný, nebude možno pozmeniť."
10 A tak kráľ Dárius podpísal písmo so zákazom.
11 Keď sa Daniel dozvedel, že spis je podpísaný, išiel domov - obloky hornej izby mal otvorené smerom k Jeruzalemu - a tri razy denne padal na kolená, modlil sa a oslavoval svojho Boha tak, ako to robieval aj predtým.
12 Vtom vtrhli tí mužovia a našli Daniela, ako sa modlí a prosí svojho Boha.
13 Potom išli ku kráľovi a hovorili o kráľovskom zákaze: "Kráľu, nepodpísal si nariadenie, že každého, kto by za tridsať dní prosil akéhokoľvek boha alebo človeka okrem teba, kráľu, hodia do levovej jamy?" Kráľ odpovedal: "To je isté slovo podľa zákona Médov a Peržanov, ktorý je nezmeniteľný."
14 Nato hovorili kráľovi: "Daniel spomedzi júdskych zajatcov nedbá na teba, kráľu, ani na zákaz, ktorý si podpísal, a tri razy denne sa modlí svoju modlitbu."
15 Keď kráľ počul túto reč, veľmi sa zarmútil a zaumienil si, že Daniela zachráni. Až do západu slnka sa usiloval o jeho záchranu.
16 Vtedy tí mužovia naliehali na kráľa a vraveli mu: "Vedz, kráľu, že u Médov a Peržanov je zákonom, že sa nesmie zmeniť nijaký zákaz alebo nariadenie, ktoré vydal kráľ!
17 Nato kráľ vydal rozkaz, priviedli Daniela a hodili ho do levovej jamy. Kráľ povedal Danielovi: "Nech ťa vyslobodí tvoj Boh, ktorého vytrvalo ctíš!"
18 I priniesli kameň a položili ho na otvor jamy; kráľ zapečatil svojím prsteňom a prsteňmi svojich veľmožov, aby sa Danielovo položenie nezmenilo.
19 Potom kráľ odišiel do svojho paláca, noc strávil o hlade, pokrmy mu nedoniesli a spánok ho obchádzal.
20 Preto kráľ za svitania, keď sa rozvidnievalo, vstal a náhlivo šiel k levovej jame.
21 Ako sa blížil k jame, volal žalostným hlasom Daniela a vravel Danielovi: "Daniel, služobník živého Boha, vládal ťa tvoj Boh, ktorého vytrvalo ctíš, zachrániť od levov?"
22 Daniel odpovedal kráľovi: "Kráľ, ži naveky!
23 Môj Boh poslal svojho anjela a zavrel pysky levom, takže mi neublížili, lebo sa u neho zistila moja nevina; ale ani proti tebe, kráľu, som nespáchal nič zlé."
24 Vtedy sa mu kráľ veľmi zaradoval a rozkázal Daniela vytiahnuť z jamy. Vytiahli teda Daniela z jamy a nenašli na ňom nijaký úraz, lebo dôveroval svojmu Bohu.
25 Na kráľov rozkaz však priviedli mužov čo ohovárali Daniela, a hodili do levovej jamy ich, ich deti a ich ženy a nedopadli ani na dno jamy, keď sa ich levy zmocnili a rozdrúzgali im kosti.
26 Potom kráľ Dárius napísal všetkým národom, kmeňom a nárečiam, ktoré bývali po celej zemi:
27 "Váš, pokoj nech vzrastá! Odo mňa vychádza rozkaz: Nech sa po celom vladárstve môjho kráľovstva trasú a boja pred Danielovým Bohom, lebo je to Boh živý a trvá naveky, jeho kráľovstvo nezahynie, jeho vladárstvo trvá do konca.
28 On zachraňuje a vyslobodzuje, robí znamenia a zázrak na nebi i na zemi. On zachránil Daniela od levov."
29 Danielovi sa však darilo aj za kraľovania Dária, aj za kraľovania Peržana Kýra.
1 V prvom roku babylonského kráľa Baltazára mal Daniel sen, videnie, ktoré mu prešlo hlavou. Potom sen napísal. (Začiatok správy. Hovoril:)
2 Daniel povedal: "Videl som vo svojom nočnom videní a hľa, štyri vetry nebies rozbúrili veľké more
3 a z mora vystúpili štyri veľké zvieratá; boli od seba odlišné.
4 Prvé bolo ako lev a malo orlie krídla. Díval som sa, kým mu vytrhali krídla, postavili ho na dve nohy ako človeka a dali mu ľudské srdce.
5 A hľa, iné zviera, druhé, podobné medveďovi, bolo postavené na jednom boku a malo tri rebrá v pysku. A hovorili mu: "Hore sa, žer veľa mäsa!"
6 Potom som videl iné, ako leopard; toto malo na chrbte štyri vtáčie krídla; zviera malo štyri hlavy a dostalo sa mu vladárstva.
7 Potom som videl v nočných videniach štvrté zviera, hrozné, strašné a nadmieru mocné; malo veľké železné zuby, žralo a drúzgalo, ostatok však pošliapalo nohami. Bolo rozdielne od všetkých prvších zvierat a malo desať rohov.
8 Pozoroval som rohy a hľa, iný roh, malý sa dvíhal medzi nimi. Nato boli tri z prvších rohov pred ním vytrhnuté; a hľa, na tomto rohu boli oči ako ľudské oči a ústa, ktoré hovorili veľké veci.
9 Pozeral som sa kým postavili tróny a zasadol Starec dní; jeho rúcho bolo biele ako sneh a vlasy na jeho hlave boli ako čistučká vlna; jeho trón bol plameň ohňa a jeho kolesá blčiaci oheň.
10 Ohnivá rieka prúdila a vychádzala od neho; tisíce tisícov mu slúžili a desaťtisíce desaťtisícov stáli pred ním: započal súd a otvorili sa knihy.
11 Pozeral som sa pri zvuku veľkých rečí, ktoré hovoril roh; pozeral som sa kým bolo zviera zabité, jeho telo zničené a hodené do blčiaceho ohňa.
12 Aj ostatným zvieratám bola odňatá moc a bola im určená dĺžka života na istý čas.
13 Videl som v nočnom videní a hľa, v oblakoch neba prichádzal ktosi ako Syn človeka; prišiel až k Starcovi dní, priviedli ho pred neho.
14 A jemu bola odovzdaná vláda a kráľovstva, takže jemu slúžili všetky národy, kmene a nárečia; jeho vláda je vláda večná, ktorá nezaniká, a jeho kráľovstvo, ktoré nezahynie.
15 Môj - Danielov - duch ustrnul v schránke a videnia, ktoré mi prešli hlavou, ma podesili.
16 Priblížil som sa k jednému z tých, čo tam stáli, a pýtal som sa ho na istotu o tomto všetkom. I povedal mi a vyložil mi význam vecí:
17 "Tieto štyri veľké zvieratá sú štyria králi, ktorí povstanú zo zeme.
18 Ale kráľovstvo dostanú svätí Najvyššieho a kráľovstvo si udržia naveky a na veky vekov."
19 Potom som chcel istotu o štvrtom zvierati, ktoré bolo odlišné od všetkých, nadmieru hrozné, zuby malo zo železa a pazúry z kovu; žralo a drúzgalo, ostatok však šliapalo nohami.
20 A o desiatich rohoch, ktoré malo na hlave, a o tom zvláštnom, ktorý vyrástol a pred ktorým tri klesli; na tomto rohu boli oči a ústa ktoré hovorili veľké veci, a podľa výzoru bol väčší než ostatné.
21 Díval som sa a tento roh viedol vojnu so svätými a prevládal ich,
22 kým neprišiel Starec dní a dal právo svätým Najvyššieho. A prišiel čas, keď kráľovstvo dostali svätí.
23 Povedal toto: "Štvrté zviera bude štvrté kráľovstvo na zemi, ktoré bude rozdielne od všetkých kráľovstiev, bude zožierať, mlátiť a šliapať celú zem.
24 A desať rohov: z toho kráľovstva povstane desať kráľov, po nich však povstane iný, ten bude rozdielny od prvších a troch kráľov zosadí.
25 Bude hovoriť reči proti Najvyššiemu a bude nivočiť svätých Najvyššieho, bude chcieť zmeniť časy a zákon a budú odovzdaní do jeho ruky na časy a pol času.
26 Ale bude zasadať súd a odníme mu moc, aby ju zničil a zahubil až do konca.
27 Kráľovstvo však, vláda a moc nad kráľovstvami pod celým nebom bude odovzdaná ľudu svätých Najvyššieho; jeho kráľovstvo je večné kráľovstvo a jemu slúžia a poslúchajú ho všetky mocnárstva."
28 (Potiaľto je koniec veci.) Mňa, Daniela, veľmi predesili moje myšlienky, tvár sa mi zmenila, ale vec som zachoval vo svojom srdci."
1 V treťom roku kraľovania kráľa Baltazára zjavilo sa mne, Danielovi, videnie po tom, ktoré sa mi zjavilo na začiatku.
2 Mal som videnie a vo videní som bol v pevnosti Súzy, ktorá je v provincii Elam. Vo videní som videl, že som pri rieke Ulai.
3 Keď som zdvihol oči, videl som barana stáť pri rieke, mal dva rohy; rohy boli vysoké, jeden však bol vyšší ako druhý, ten vyšší vyrástol neskôr.
4 Díval som sa, ako baran klal proti západu, proti severu a proti juhu, neobstálo pred ním nijaké zviera a nik ich nevyslobodil z jeho moci; robil, ako sa mu páčilo, a mohutnel.
5 Ako som to pozoroval, hľa, cap prichádzal od západu nad celým povrchom zeme, ale zeme sa nedotýkal. Cap mal nápadný roh medzi očami.
6 I priblížil sa k dvojrohému baranovi; ktorého som videl stáť pri rieke, a bežal k nemu v návale svojej sily.
7 Videl som ho, ako došiel k baranovi, rozzúril sa naň, preklal barana a dolámal mu oba rohy, a baran nemal sily sprotiviť sa mu. Zhodil ho teda na zem, pošliapal ho a nebolo toho, kto by bol barana vyslobodil z jeho moci.
8 Cap však veľmi vzrástol, a keď zmohutnel, veľký roh sa zlomil a miesto neho vyrástli štyri značné na štyri vetry neba.
9 Potom z jedného z nich vyrástol jeden malý roh a nadmieru zmohutnel proti juhu, proti východu a proti nádhere.
10 I narástol až po nebeské vojsko, zhodil na zem z vojska, z hviezd a pošliapal ich.
11 Narástol až po Knieža vojska, odňal mu ustavičnú obetu a zvrhol miesto jeho svätyne.
12 Hriešnym spôsobom (?) postavil vojsko proti ustavičnej obete a zvrhol pravdu na zem; urobil to a darilo sa mu.
13 Tu som počul hovoriť svätého. Ktorýsi svätý totiž vravel komusi, kto sa pýtal: "Dokedy bude videnie o ustavičnej obete a o hriechu, ktorý pošliapaním zničí svätyňu a vojsko?"
14 Odpovedal mu: "Do dvetisíctristo večerov - rán, potom sa oslobodí svätyňa."
15 Keď som potom ja, Daniel, mal videnie, usiloval som sa porozumieť. Vtom zastal predo mnou ktosi, vyzeral ako muž.
16 I počul som nad Ulaiom ľudský hlas, volal a hovoril: "Gabriel, vysvetli tamtomu videnie!"
17 Nato prišiel k miestu, kde som stál, a ako prichádzal, naľakal som sa a padol som na tvár. On mi však vravel: "Rozumej, syn človeka, lebo videnie sa vzťahuje na konečný čas.
18 A kým so mnou hovoril, omdlený som ležal tvárou na zemi. Potom sa ma dotkol, postavil ma na moje miesto
19 a vravel: "Hľa, ja ti oznámim, čo sa stane na konci hnevu, lebo sa vzťahuje na konečný čas.
20 Dvojrohý baran, ktorého si videl, sú králi: médsky a perzský.
21 Cap je grécky kráľ a veľký roh, ktorý bol medzi očami, to je prvý kráľ.
22 A že sa zlomil a miesto neho vyrástli štyri: štyri kráľovstvá povstanú z národa, nie však v jeho sile.
23 Na konci ich kraľovania, keď hriešnici doplnia mieru, povstane kráľ s bezočivou tvárou ktorý sa vyzná v úkladoch.
24 Vzrastie jeho moc, nie však z vlastnej sily, neuveriteľne bude pustošiť, bude sa mu dariť a urobí to: bude ničiť mocnárov i svätý ľud.
25 Pre jeho rozum budú mať úspech úklady v jeho ruke; vo svojom srdci sa bude vyvyšovať, bezstarostne bude nivočiť mnohých, povstane proti kniežaťu kniežat, bude však zlomený bez (prispenia) ruky.
26 Videnie o večeroch a ránach, o ktorom je reč, je pravda. A ty uzavri videnie, lebo sa vzťahuje na mnohé dni."
27 Ja, Daniel, som však omdlieval a dni som chorľavel. Keď som vstal, konal som službu kráľovi a bol som rozrušený pre videnie, ale nebolo, kto by ho bol vyložil.
2Tim 2,1-26
1 Ty sa teda, syn môj, upevňuj v milosti, ktorá je v Kristovi Ježišovi.
2 A čo si počul odo mňa pred mnohými svedkami, zveruj spoľahlivým ľuďom, ktorí budú schopní učiť aj iných.
3 Trp spolu so mnou ako dobrý vojak Krista Ježiša.
4 Nik z vojakov sa nemieša do záležitostí všedného života, ak sa chce páčiť tomu, kto ho najal.
5 A kto závodí, nedostane veniec, ak nezávodí podľa pravidiel.
6 Roľník, ktorý sa namáha, má prvý dostať podiel na úrode.
7 Uvažuj o tom, čo hovorím. Pán ti dá porozumieť všetkému.
8 Pamätaj na to, že Ježiš Kristus, z Dávidovho rodu, bol vzkriesený z mŕtvych podľa môjho evanjelia,
9 pre ktoré znášam útrapy až po okovy ako nejaký zločinec. Ale Božie slovo nie je spútané!
10 Preto všetko znášam pre vyvolených, aby aj oni dosiahli spásu, ktorá je v Kristovi Ježišovi, a večnú slávu.
11 Spoľahlivé je to slovo: Ak sme s ním zomreli, s ním budeme aj žiť.
12 Ak vytrváme, s ním budeme aj kraľovať. Ak ho zaprieme, aj on zaprie nás.
13 Ak sme neverní, on ostáva verný, lebo seba samého zaprieť nemôže.
14 Toto pripomínaj a zaprisahávaj ich pred Bohom, aby sa nepreli o slová. Nie je to na nič užitočné, len na skazu poslucháčov.
15 Usiluj sa ukázať Bohu ako osvedčený, ako robotník, ktorý sa nemusí hanbiť a správne podáva slovo pravdy.
16 Svetáckym prázdnym rečiam sa vyhýbaj; lebo ešte viac budú postupovať v bezbožnosti
17 a ich reč sa bude šíriť ako rakovina. Takí sú aj Hymeneus a Filetus,
18 ktorí zblúdili od pravdy a hovoria, že vzkriesenie už bolo, a tak rozvracajú vieru niektorých.
19 Ale pevný Boží základ stojí a má túto pečať: Pán pozná svojich a: Nech sa odvráti od neprávosti každý, kto vyznáva meno Pánovo.
20 Vo veľkom dome nie sú len zlaté a strieborné nádoby, ale aj drevené a hlinené; jedny na vznešené ciele, iné na všedné.
21 Kto sa od tohto očistí, bude nádobou na vznešené ciele, posvätenou, užitočnou Pánovi, pripravenou na každé dobré dielo.
22 Chráň sa mladíckych žiadostí a usiluj sa o spravodlivosť, vieru, lásku a pokoj s tými, čo z čistého srdca vzývajú Pána.
23 Hlúpym a neviazaným otázkam sa vyhýbaj, veď vieš, že vyvolávajú len zvady.
24 A Pánov služobník sa nemá vadiť, ale má byť ku každému prívetivý, schopný učiť a byť trpezlivý.
25 Tých, čo odporujú, má mierne karhať; možno im raz Boh dá kajúcnosť, aby poznali pravdu
26 a vymanili sa z osídel diabla, ktorý ich drží v zajatí svojej vôle.
Prís 25,21-26,2
21 Ak je ten, kto ťa nenávidí, hladný, daj mu chleba jesť, ak je smädný, daj mu vody piť;
22 lebo tak mu žeravého uhlia nahrnieš na hlavu a Pán ti odplatí.
23 Severný vietor nosí dážď a potmehúdsky jazyk nahnevanú tvár.
24 Je lepšie bývať v kútiku na streche, ako s hašterivou ženou v jednom dome pospolu.
25 Studená voda pre vyprahnutú dušu (je) dobrá zvesť z ďalekého kraja.
26 Zmútená studnica a prameň skazený (je) spravodlivý (človek), čo sa zakolíše pred bezbožníkom.
27 Jesť veľa medu nie je na osoh, nuž, (priam tak) šetri s pochvalnými slovami!
28 (Sťa) mesto s preboreninami, bez múru, (je) muž, čo nevie svojho ducha držať na uzde.
1 Ako (je nemiestny) sneh v lete a dážď za žatvy, tak nepristane pochábľovi česť.
2 Jak vrabec, ktorý lieta sem a tam, a lastovička, ktorá letí hocikam, je nerozvážna kliatba: nepostihne (nikoho).
