Dnes je 03. 04. 2026
Piatok utrpenia Pána (Veľký piatok) - slávenie utrpenia a smrti Pána
Meniny má: Richard
Čítanie na dnes (93. deň):
Nm 35,1-36,13
1 Pán hovoril Mojžišovi na Moabských stepiach pri Jordáne naproti Jerichu:
2 "Prikáž Izraelitom, aby dali zo svojho dedičného pozemku levitom na bývanie mestá a aby dali levitom aj pastviny okolo miest.
3 Mestá budú pre nich na bývanie a pastviny budú pre ich dobytok a stáda, pre všetky ich zvieratá.
4 Pastviny miest, ktoré dáte levitom, budú siahať od mestských hradieb zvonka tisíc lakťov dookola.
5 Von z mesta odmeriate na východnú stranu dvetisíc lakťov, takisto na stranu južnú, na západnú a na severnú stranu tak, že mesto bude uprostred; toto im bude patriť pri mestách ako pastviny.
6 Čo sa týka miest, ktoré dáte levitom, šesť z nich bude miestami útočišťa, ktoré určíte na to, aby tam mohol ujsť ten, kto niekoho zabil. Okrem toho im dáte ešte štyridsaťdva miest.
7 Úhrnný počet miest, ktoré dáte levitom, bude štyridsaťosem miest spolu s ich pastvinami.
8 A miest, ktoré dáte z izraelských pozemkov, bude od väčšieho (kmeňa) viac, od menšieho menej. Každý (kmeň) dá niekoľko zo svojich miest levitom podľa rozlohy svojho dedičného podielu, ktorý mu pripadne do vlastníctva." -
9 Pán hovoril Mojžišovi:
10 "Hovor Izraelitom a povedz im: Keď prídete cez Jordán do krajiny Kanaán,
11 vyvoľte si príhodné mestá, ktoré budú pre vás mestami útočišťa. Tam utečie ten, kto zapríčinil smrť, kto neúmyselne zabil človeka.
12 Tieto mestá vám budú útočišťom pred pomstiteľom krvi, aby usmrtiteľ nebol usmrtený prv, ako sa dostaví pred súd pospolitosti.
13 Miest útočišťa, čo takto oddelíte, bude šesť.
14 Tri mestá určíte za Jordánom a tri mestá určíte v krajine Kanaán. Ony budú pre vás mestami útočišťa.
15 Ony budú útočišťom tak Izraelitom ako i cudzincom a prišelcom, aby ta mohol ujsť každý, kto by neúmyselne zabil človeka. -
16 Ak niekto udrie dakoho železným predmetom a on zomrie, je vrahom a vrah musí zomrieť.
17 Ak ho zasiahne kameňom, ktorý mal v ruke a ktorým možno zabiť, a on zomrie, je vrahom a vrah musí zomrieť.
18 Ak ho udrie dreveným predmetom, ktorý mal v ruke a ktorým možno zabiť, a on zomrie, je vrahom a vrah musí zomrieť.
19 Pomstiteľ krvi vraha zabije. Zabije ho, kto ho dostihne.
20 Ak niekto niekoho udrie z nenávisti alebo doň niečo úmyselne hodí a on zomrie,
21 alebo ak ho udrie z nepriateľstva päsťou tak, že zomrie, toho, kto ho udrel, treba potrestať smrťou, lebo je vrah. Pomstiteľ krvi ho zabije, keď ho dochytí.
22 Ak ho (smrteľne) udrie len náhodou a nie z nepriateľstva, alebo ak naň neúmyselne hodí nejaký predmet,
23 alebo ak naň zrúti - bez toho, žeby ho videl - nejaký kameň, ktorý môže zapríčiniť smrť, a on zomrie, hoci nebol proti nemu nepriateľsky naladený a nechcel mu urobiť zle,
24 nech pospolitosť rozhodne medzi usmrtiteľom a pomstiteľom podľa týchto ustanovení:
25 Pospolitosť vyslobodí usmrtiteľa z rúk pomstiteľa krvi. Pospolitosť ho zasa zavedie späť do mesta útočišťa, kde sa ukryl. Tam bude bývať až do smrti veľkňaza, ktorý bol pomazaný posvätným olejom.
26 Lež ak usmrtiteľ opustí obvod mesta útočišťa, do ktorého utiekol,
27 a keď ho pomstiteľ krvi dostihne mimo obvodu mesta útočišťa, a keď pomstiteľ usmrtiteľa zabije, nebude na ňom nijaká vina krvi.
28 Preto má každý ostať vo svojom meste útočišťa až do veľkňazovej smrti. Až po veľkňazovej smrti sa môže usmrtiteľ vrátiť na svoj pozemok, ktorý mu patrí ako dedičný majetok.
29 Tieto nariadenia sú pre vás záväzné z pokolenia na pokolenie vo všetkých vašich bydliskách. -
30 Ak niekto usmrtí človeka, tak vraha zabijú len na výpoveď svedkov. Výpoveď jedného svedka však nestačí, aby niekoho odsúdili na smrť.
31 Neprijímajte výkupné za život nijakého vraha, ktorý je zodpovedný za smrť, ale musí zomrieť.
32 Takisto neprijímajte výkupné od toho, kto sa utiahol do mesta útočišťa a chcel by sa vrátiť a bývať niekde v krajine ešte pred smrťou veľkňaza.
33 Nesmiete znesvätiť krajinu, v ktorej bývate. Lebo krv znesvätí krajinu a krajinu možno uzmieriť za krv, čo bola v nej vyliata, iba krvou toho, kto ju vylial.
34 Nepoškvrňujte teda krajinu, v ktorej bývate, veď v nej bývam ja! Lebo ja, Pán, bývam uprostred Izraelových synov!"
1 Predstúpili rodoví náčelníci rodu synov Galaáda, syna Machira, Manassesovho syna z rodu Jozefových synov, predstúpili a predniesli Mojžišovi i kniežatám a náčelníkom kmeňov túto vec:
2 "Pane, Pán ti prikázal žrebom rozdeliť Izraelitom krajinu na dedičné vlastníctvo a takisto ti, pane, Pán nariadil, aby si pridelil dedičný majetok nášho súkmeňovca Salfáda jeho dcéram.
3 Ak sa však vydajú za príslušníka iného izraelského kmeňa, náš majetok dedičnej otcovizne sa nám odníme a pripojí sa k dedičnému majetku kmeňa, za príslušníka ktorého by sa vydali. Takto sa naše dedičné vlastníctvo umenší.
4 A keď potom nastane pre Izraelitov jubilejný rok, ich dedičný majetok sa spojí s dedičným majetkom kmeňa, za príslušníka ktorého sa vydajú, a dedičné vlastníctvo nášho otcovského kmeňa bude ich dedičným vlastníctvom."
5 Tu Mojžiš na Pánov rozkaz nariadil Izraelitom: "Kmeň Jozefových synov má pravdu.
6 Pán nariaďuje o Salfádových dcérach toto: Ak chcú, môžu sa vydať, ale musia sa vydať za príslušníka rodu ich otcovského kmeňa,
7 aby izraelské dedičné vlastníctvo neprešlo z jedného kmeňa na druhý, ale aby si všetci Izraeliti zachovali dedičný majetok svojho otcovského kmeňa.
8 Preto všetky devy, ktoré dostanú dedičný majetok v niektorom izraelskom kmeni, musia sa vydať za príslušníka rodu svojho otcovského kmeňa, aby si Izraeliti takto zachovali svoje otcovské dedičné vlastníctvo
9 a aby nijaký dedičný majetok neprešiel z jedného kmeňa na druhý, ale aby si všetky izraelské kmene podržali svoje dedičné vlastníctvo."
10 A Salfádove dcéry urobili, ako Pán prikázal Mojžišovi.
11 Salfádove dcéry Maála, Tersa, Hegla, Melcha i Noa sa vydali za synov svojho strýka.
12 Vydali sa teda za mužov z rodu synov Manassesa, Jozefovho syna, a tak ich dedičný majetok ostal pri čeľadi, ktorá patrila ku kmeňu ich otca.
13 To sú príkazy a ustanovenia, ktoré dal Pán Izraelitom prostredníctvom Mojžiša na Moabských stepiach pri Jordáne, naproti Jerichu.
Lk 9,28-56
28 Asi o osem dní po týchto slovách vzal so sebou Petra, Jána a Jakuba a vystúpil na vrch modliť sa.
29 Ako sa modlil, zmenil sa vzhľad jeho tváre a jeho odev zažiaril belobou.
30 A hľa, rozprávali sa s ním dvaja mužovia - boli to Mojžiš a Eliáš.
31 Zjavili sa v sláve a hovorili o jeho odchode, ktorý sa mal uskutočniť v Jeruzaleme.
32 Petra a tých, čo boli s ním, premohol spánok. A keď sa prebudili, videli jeho slávu a tých dvoch mužov, čo s ním stáli.
33 Keď od neho odchádzali, povedal Peter Ježišovi: "Učiteľ, dobre je nám tu. Urobme tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi." Nevedel, čo hovorí.
34 Kým toto hovoril, utvoril sa oblak a zahalil ich. Keď vstúpili do oblaku, zmocnil sa ich strach.
35 A z oblaku zaznel hlas: "Toto je môj vyvolený Syn, počúvajte ho!"
36 A kým hlas doznel, ostal Ježiš sám. Oni zmĺkli a v tých dňoch nehovorili nikomu o tom, čo videli.
37 Keď na druhý deň zostúpili z vrchu, išiel mu v ústrety veľký zástup.
38 Tu vykríkol akýsi muž zo zástupu: "Učiteľ, prosím ťa, pozri sa na môjho syna, je to moje jediné dieťa!
39 Hľa, zmocňuje sa ho duch, z ničoho nič kričí, hádže ním, až mu ide pena; ťažko ho opúšťa a týra ho.
40 Prosil som tvojich učeníkov, aby ho vyhnali, ale nemohli."
41 Ježiš povedal: "Neveriace a skazené pokolenie, dokedy mám byť ešte s vami a trpieť vás? Priveď sem svojho syna."
42 Ako prichádzal, zlý duch ho zhodil a zmietal ním. Ježiš nečistému duchu pohrozil, chlapca uzdravil a vrátil ho jeho otcovi.
43 A všetci stŕpli nad veľkou Božou mocou. Keď sa všetci divili všetkému, čo robil, povedal svojim učeníkom:
44 "Dobre počúvajte a zapamätajte si, čo vám poviem: Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí."
45 Lenže oni nechápali toto slovo. Bolo im zahalené, aby mu nerozumeli, ale báli sa ho opýtať na to slovo.
46 Napadla im myšlienka, kto z nich je väčší.
47 Ale Ježiš poznal zmýšľanie ich srdca, vzal dieťa, postavil ho vedľa seba
48 a povedal im: "Kto prijme toto dieťa v mojom mene, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, prijíma toho, ktorý ma poslal. Lebo kto je medzi vami najmenší, ten je veľký."
49 Vtedy povedal Ján: "Učiteľ, videli sme kohosi, ako v tvojom mene vyháňa zlých duchov. Bránili sme mu to, veď nechodí s nami.
50 Ježiš mu vravel: "Nebráňte mu, lebo kto nie je proti vám, je za vás!"
51 Keď sa napĺňali dni, v ktoré mal byť vzatý zo sveta, pevne sa rozhodol ísť do Jeruzalema
52 a poslal pred sebou poslov. Oni sa vydali na cestu a prišli do istej samarijskej dediny, aby mu pripravili nocľah.
53 Ale neprijali ho, lebo mal namierené do Jeruzalema.
54 Keď to videli učeníci Jakub a Ján, povedali: "Pane, máme povedať, aby zostúpil oheň z neba a zničil ich?"
55 On sa obrátil a pokarhal ich.
56 A odišli do inej dediny.
Ž 40,10-18
10 Ohlasujem tvoju spravodlivosť vo veľkom zhromaždení; svojim perám hovoriť nebránim, Pane, ty to vieš.
11 Tvoju spravodlivosť si v srdci neskrývam, rozprávam o tvojej vernosti a o tvojej spáse. Neskrývam tvoju milosť a pravdu pred veľkým zhromaždením.
12 Ale ty, Pane, neodnímaj mi svoje milosrdenstvo, tvoja milosť a tvoja pravda nech, mi vždy pomáhajú.
13 Zo všetkých strán sa na mňa kopia nespočetné pohromy, opantalo ma toľko hriechov, že nemám o nich prehľadu. A je ich viac, než mám vlasov na hlave, až mi z toho srdce zamiera.
14 Pane, ráč ma zachrániť, príď mi čím skôr na pomoc.
15 Nech sa hanbia a červenajú všetci dovedna, čo mi číhajú na život a čo mi ho chcú zničiť. Nech sú zavrátení a nech sa hanbia tí, čo mi chcú zle.
16 Nech zmeravejú hanbou tí, čo mi hovoria: "Tak mu treba!"
17 No nech jasajú a nech sa v tebe tešia všetci, čo ťa hľadajú. A tí, čo túžia po tvojej pomoci, nech stále hovoria: "Nech je zvelebený Pán!"
18 Ja som síce biedny a úbohý, no Pán sa stará o mňa. Ty si moja pomoc a môj osloboditeľ Bože môj, nemeškaj.
