Dnes je 10. 06. 2026
Streda 10. týždňa v Cezročnom období
Meniny má: Margaréta
Čítanie na dnes (161. deň):
2Sam 15,13-16,23
13 Tu prišiel k Dávidovi posol so zvesťou: "Srdce Izraelitov sa pridalo k Absolónovi."
14 Vtedy povedal Dávid všetkým svojim sluhom ktorí boli s ním v Jeruzaleme: "Poďte, ujdeme, lebo pred Absolónom niet pre nás záchrany. Poďte rýchlo, lebo sa bude ponáhľať, dochytí nás, privalí na nás nešťastie a mesto porazí ostrím meča."
15 Kráľovi sluhovia povedali kráľovi: "Všetko, ako si praješ, náš kráľovský pán! Sme tvoji sluhovia!"
16 Kráľ odišiel a za ním celý jeho dom. Desať svojich vedľajších žien kráľ zanechal strážiť dom.
17 Kráľ odišiel a všetok ľud za ním. Pri poslednom dome zastali.
18 Všetko jeho mužstvo prešlo popri ňom; všetci Kereťania, všetci Feleťania a všetci Gétejci, šesťsto mužov, ktorí prišli za ním z Gétu, prešli popred kráľa.
19 Vtedy hovoril kráľ Gétejcovi Etaimu: "Prečo ideš s nami aj ty? Vráť sa, ostaň s kráľom! Veď si cudzinec a ubehlík zo svojho domova!
20 Včera si prišiel a dnes ťa mám nechať blúdiť s nami? Ja pôjdem (ta), kam pôjdem; vráť sa a vezmi naspäť so sebou aj svojich bratov! Milosrdenstvo a spravodlivosť!"
21 Ale Etai sa ozval a povedal kráľovi: "Ako žije Pán a ako žije môj kráľovský pán, na tom mieste, kde bude môj kráľovský pán - či na život a či na smrť -, tam bude aj tvoj sluha."
22 A Dávid povedal Etaimu: "Choď prejdi!" Gétejec Etai teda prešiel, aj celé jeho mužstvo a celá rodina, ktorá bola s ním.
23 Celá krajina hlasito plakala, kým všetok ľud prechádzal. Kráľ stál pri potoku Kedron a všetok ľud prešiel popri ňom smerom na rovinu.
24 Bol tu aj Sadok a s ním všetci leviti, ktorí niesli Božiu archu zmluvy. Božiu archu položili a Abiatar priniesol obetu, kým nevyšiel všetok ľud z mesta.
25 Vtedy kráľ povedal Sadokovi: "Zanes Božiu archu späť do mesta! Ak som našiel milosť v Pánových očiach, privedie ma späť a dá mi uvidieť ju aj svoj príbytok.
26 Ale ak povie: "Nepáčiš sa mi," tu som, nech urobí, ako sa páči jemu!"
27 Potom kráľ povedal kňazovi Sadokovi: "Videc, ty sa vráť v pokoji do mesta! Tvoj syn Achimás a Abiatarov syn Jonatán, vaši dvaja synovia nech sú s vami!
28 Pozrite, ja budem vyčkávať pri brodoch na rovine, kým nepríde od vás odkaz, ktorý mi podá správu.
29 Sadok a Abiatar potom zaniesli Božiu archu späť do Jeruzalema a ostali tam.
30 Dávid však vystupoval na Olivovú horu a stále plakal. Hlavu mal zahalenú a išiel bosý. A z ľudu všetci, ktorí boli s ním, mali zahalenú hlavu, kráčali nahor a stále plakali.
31 Keď Dávidovi zvestovali: "Achitofel je medzi sprisahancami s Absolónom, Dávid povedal: "Urob, Pane, hlúpou Achitofelovu radu!"
32 Keď Dávid došiel na hrebeň, kde sa klaniavali Bohu, hľa, išiel mu v ústrety Arachita Chusai s roztrhnutým odevom a so zemou na hlave.
33 Dávid mu povedal: "Ak pôjdeš so mnou, budeš mi na ťarchu!
34 Ale ak sa vrátiš do mesta a povieš Absolónovi: "Som tvoj sluha, kráľu; bol som sluhom tvojho otca, ale odteraz som tvojím sluhom," tak mi môžeš zmariť Achitofelovu radu.
35 Veď tam budú s tebou kňazi Sadok a Abiatar. Všetko, čo počuješ v kráľovom dome, oznámiš kňazom Sadokovi a Abiatarovi.
36 S nimi sú tam ich dvaja synovia, Sadokov Achimás a Abiatarov Jonatán. Po nich mi odkážte všetko, čo počujete!"
37 Takto prišiel Dávidov priateľ Chusai do mesta, keď Absolón vtiahol do Jeruzalema.
1 Keď Dávid zašiel trocha za kopec, išiel mu naproti Mifibosetov sluha Siba s párom osedlaných oslov, na ktorých bolo dvesto chlebov, sto hrozienkových koláčov, sto fíg a mech vína.
2 Kráľ sa opýtal Sibu: "Čo s týmto chceš?" Siba odpovedal: "Osly sú pre kráľovskú rodinu na jazdenie, chlieb a figy sú jedlo pre služobníkov a víno bude nápoj pre tých, čo ustanú na púšti."
3 Kráľ sa spýtal: "Kde je syn tvojho pána?" Siba odpovedal Dávidovi: "Sedí v Jeruzaleme, lebo hovorí: "Dnes mi Izraelov dom vráti kráľovstvo môjho otca."
4 A kráľ povedal Sibovi: "Všetko, čo mal Mifiboset, je tvoje." Siba odpovedal: "Klaniam sa! Našiel som milosť v očiach svojho kráľovského pána."
5 Keď kráľ došiel až k Bahurim; práve vychádzal odtiaľ muž z príbuzenstva Šaulovho domu, Gérov syn menom Semei. Kadiaľ išiel, tade preklínal
6 a hádzal kamene do Dávida a do sluhov kráľa Dávida, hoci mu všetok ľud a všetci hrdinovia išli po pravej i ľavej strane.
7 Semei hovoril takto, keď preklínal: "Von, von, krvavý muž, muž beliálov!
8 Pán vrátil na teba všetku krv Šaulovho domu, miesto ktorého kraľuješ, a kráľovstvo dal do ruky tvojho syna Absolóna. Teraz si v nešťastí, lebo si krvavý muž."
9 Nato Abisai, syn Sarvie, vravel kráľovi: "Čo má tento zdochnutý pes preklínať môjho kráľovského pána?! Prejdem a zrazím mu hlavu!"
10 Ale Dávid povedal: "Nestarajte sa do toho, synovia Sarvie! Nech preklína! Lebo ak mu Pán povedal: "Preklínaj Dávida!", kto mu povie: "Prečo to robíš?!"
11 Potom povedal Dávid Abisaiovi a všetkým svojim sluhom: "Hľa, môj syn, ktorý vyšiel z mojich útrob, číha mi na život, nuž o čo skôr to môže tento Benjamínec! Nechajte ho preklínať, lebo mu to Pán prikázal!
12 Azda zhliadne na moju biedu a odplatí mi dobrým za dnešné preklínanie."
13 Potom išiel kráľ a jeho sluhovia po ceste, Semei však išiel vedľa neho po úbočí vrchu, neprestajne preklínal, hádzal doň kamene a metal prach.
14 Kráľ a všetok ľud, ktorý bol s ním, došiel unavený (k Jordánu), a tam sa občerstvil. -
15 Absolón a všetci izraelskí mužovia došli do Jeruzalema. Aj Achitofel bol s nimi.
16 Keď prišiel Dávidov priateľ Arachita Chusai k Absolónovi, vravel Chusai Absolónovi: "Nech žije kráľ! Nech žije kráľ!"
17 Absolón povedal Chusaimu: "Toto je tvoja láska k priateľovi? Prečo si nešiel so svojím priateľom?"
18 Chusai povedal Absolónovi:" Nie! Patrím tomu a s tým chcem ostať, koho si vyvolil Pán, tento ľud a všetci Izraeliti.
19 A po druhé: Komuže ja budem slúžiť? Či nie jeho synovi. Ako som slúžil tvojmu otcovi, tak budem slúžiť tebe."
20 Potom povedal Absolón Achitofelovi: "Predložte svoju radu! Čo máme robiť?"
21 Achitofel povedal Absolónovi: "Vojdi k vedľajším ženám svojho otca, ktoré zanechal strážiť palác! Keď celý Izrael uvidí, že si sa zošklivil svojmu otcovi, dostanú smelosť všetci, čo sú s tebou."
22 Nato postavili Absolónovi na streche stan a Absolón vošiel pred očami celého Izraela k vedľajším ženám svojho otca.
23 Achitofelova rada, ktorú v tie dni dával, bola totiž, ako keď sa niekto dopytuje Boha: tak platila Achitofelova rada aj u Dávida, aj u Absolóna.
Sk 6,1-7,19
1 V tých dňoch, keď počet učeníkov rástol, Helenisti začali šomrať na Hebrejov, že pri každodennom obsluhovaní zanedbávajú ich vdovy.
2 Preto Dvanásti zvolali zhromaždenie učeníkov a povedali: "Nie je správne, aby sme my zanedbávali Božie slovo a obsluhovali pri stoloch.
3 Preto si, bratia, vyhliadnite spomedzi seba sedem osvedčených mužov, plných Ducha a múdrosti, a na túto úlohu ustanovíme ich.
4 My sa budeme celkom venovať modlitbe a službe slova."
5 Táto reč sa páčila celému zhromaždeniu a vyvolili si Štefana, muža plného viery a Ducha Svätého, ďalej Filipa, Prochora, Nikanora, Timona, Parmenáša a Mikuláša, prozelytu z Antiochie.
6 Postavili ich pred apoštolov a oni sa modlili a vložili na nich ruky.
7 Božie slovo sa šírilo a počet učeníkov v Jeruzaleme veľmi rástol. Aj veľa kňazov poslušne prijalo vieru.
8 Štefan plný milosti a sily, robil veľké divy a znamenia medzi ľudom.
9 Tu vstali niektorí z takzvanej synagógy Libertíncov, Cyrénčanov a Alexandrijčanov a z tých, čo boli z Cilície a Ázie, a hádali sa so Štefanom.
10 Ale neboli schopní čeliť múdrosti a Duchu, ktorým hovoril.
11 Podstrčili teda mužov, ktorí hovorili: "Počuli sme, že hovoril rúhavé slová proti Mojžišovi a proti Bohu."
12 Pobúrili ľud, starších a zákonníkov, zbehli sa, zdrapli ho a zaviedli pred veľradu.
13 Tu postavili falošných svedkov, ktorí hovorili: "Tento človek neprestáva hovoriť proti svätému miestu a proti Zákonu.
14 Počuli sme, ako hovoril, že Ježiš, ten Nazaretský, zborí toto miesto a zmení obyčaje, ktoré nám odovzdal Mojžiš."
15 Všetci, čo sedeli vo veľrade, uprene naňho hľadeli a videli, že jeho tvár je ako tvár anjela.
1 Veľkňaz sa opýtal: "Je to naozaj tak?"
2 On vravel: "Bratia a otcovia, počúvajte! Boh slávy sa zjavil nášmu otcovi Abrahámovi, keď bol ešte v Mezopotámii prv, ako býval v Charrane,
4 I odišiel z chaldejskej krajiny a býval v Charrane. A keď mu zomrel otec, presťahoval ho odtiaľ do tejto krajiny, v ktorej teraz vy bývate.
5 Nedal mu v nej ani na stopu nohy dedičstva, ale sľúbil, že mu ju dá do vlastníctva a po ňom jeho potomstvu; hoci nemal syna.
6 Boh to povedal takto: "Jeho potomstvo bude bývať v cudzej krajine; zotročia ho a štyristo rokov budú s nim zle zachádzať.
7 Ale ja budem súdiť národ, ktorému budú otročiť; povedal Boh, a potom vyjdú a budú mi slúžiť na tomto mieste."
8 A uzavrel s ním zmluvu obriezky. A tak, keď sa mu narodil Izák, na ôsmy deň ho obrezal, aj Izák Jakuba a Jakub dvanástich praotcov.
9 Praotcovia žiarlili na Jozefa a predali ho do Egypta. Ale Boh bol s ním
10 a vyslobodil ho zo všetkých jeho útrap. Dal mu milosť i múdrosť v očiach faraóna, egyptského kráľa a ustanovil ho za správcu Egypta a celého svojho domu.
11 Potom na celý Egypt a Kanaán prišiel hlad a veľké súženie a naši otcovia nemali čo jesť.
12 Keď sa Jakub dopočul, že v Egypte majú obilie, poslal tam našich otcov prvý raz.
13 Druhý raz sa dal Jozef poznať svojim bratom a faraón spoznal Jozefov rod.
14 Vtedy dal Jozef zavolať svojho otca Jakuba i celé príbuzenstvo, spolu sedemdesiatpäť osôb,
15 a Jakub zostúpil do Egypta. Tam zomrel on aj naši otcovia.
16 Preniesli ich do Sichemu a uložili ich v hrobe, ktorý kúpil Abrahám od Hemorových synov v Sicheme a zaplatil striebrom.
17 Ako sa blížil čas prisľúbenia, ktoré dal Boh Abrahámovi, ľud v Egypte vzrastal a množil sa,
18 kým nenastúpil v Egypte iný kráľ, ktorý Jozefa nepoznal.
19 On zaskočil náš rod a tak trápil otcov, že museli odhadzovať svoje nemluvňatá, aby nezostali nažive.
Ž 71,19-24
19 a tvoja spravodlivosť, Bože, siaha až po nebo, ty si stvoril veľkolepé diela: Bože, kto sa ti vyrovná?
20 Aké a koľké i trpké súženia dopustil si na mňa; ale znova si ma oživil a z hlbín zeme si ma opäť vyviedol.
21 Zveľadíš moju česť, prídeš a mňa potešíš.
22 Lebo i ja teba oslávim, tvoju vernosť budem chváliť na harfe, Bože môj, na citare ti zahrám, Svätý Izraela.
23 Jasať budú moje pery, keď ti zaspievam, i moja duša, ktorú si vykúpil.
24 Ba i môj jazyk bude rozprávať o tvojej spravodlivosti deň čo deň, keď potupa i hanba stihne tých, čo mi chystajú zlo.
