Dnes je 11. 06. 2026
Svätého Barnabáša, apoštola
Meniny má: Dobroslava
Čítanie na dnes (162. deň):
2Sam 17,1-18,18
1 Vtedy Achitofel povedal Absolónovi: "Vyberiem si dvanásťtisíc mužov a zoberiem sa (ešte) tejto noci prenasledovať Dávida.
2 Napadnem ho - veď je ustatý a skleslý - a podesím ho, takže sa všetok ľud, ktorý je s ním, rozuteká. Potom osamelého kráľa zabijem
3 a privediem späť k tebe celé mužstvo, ako sa vracia jediný muž. Veď ty hľadáš jedného človeka, potom bude celý ľud v pokoji."
4 Absolónovi sa reč páčila, aj všetkým starším Izraela.
5 Absolón však povedal: "Zavolajte aj Arachitu Chusaiho, chceme počuť aj to, čo má on na ústach."
6 Chusai prišiel k Absolónovi a Absolón mu povedal: "Takto hovorí Achitofel. Máme previesť jeho návrh? Ak nie, hovor ty!"
7 A Chusai povedal Absolónovi: "Nie je dobrá rada, ktorú dal Achitofel v tomto prípade."
8 A Chusai hovoril (ďalej): "Ty vieš, že tvoj otec a jeho ľudia sú hrdinovia a že majú rozhorčenú dušu ako mláďat zbavená medvedica na poli. Veď tvoj otec je bojovník, ktorý nenechá svojich ľudí spať!
9 Isto sa teraz schoval v niektorej trhline alebo na nejakom (inom) mieste a ak hneď na začiatku niekto padne, ten, kto o tom počuje, bude hovoriť: "Ľud, ktorý ide za Absolónom, utrpel veľkú porážku."
10 Vtedy by iste ochabol aj taký, kto je zmužilý, ktorého srdce je ako srdce leva. Veď celý Izrael vie, že tvoj otec je hrdina a že tí, čo sú s ním, sú smelí ľudia.
11 Radím teda: Nech sa k tebe zhromaždí celý Izrael od Danu až po Bersabe ako piesok pri mori a ty budeš tiahnuť v ich strede.
12 A keď dorazíme k nemu na niektorom mieste, kde ho nájdeme, napadneme ho, ako padá rosa na pôdu a neostane ani on a ani jediný z celého jeho mužstva.
13 A ak sa utiahne do niektorého mesta, obtiahne celý Izrael okolo toho mesta povrazy a stiahneme ho do riek že tam neostane ani kamienka."
14 Vtedy Absolón a všetci izraelskí mužovia hovorili: "Rada Arachitu Chusaiho je lepšia ako Achitofelova rada." Pán totiž prikázal znemožniť dobrú Achitofelovu radu, lebo Pán chcel Absolóna vrhnúť do nešťastia. -
15 Nato Chusai povedal kňazovi Sadokovi a Abiatarovi: "Takto a takto radil Achitofel Absolónovi a starším Izraela, toto a toto som radil ja.
16 Teraz teda pošlite rýchlo a oznámte Dávidovi: "Neostaň cez noc pri brodoch na rovine, ale prejdi hneď, aby nezničili kráľa a ľud, ktorý je s ním!"
17 Jonatán a Achimás stáli pri prameni RogeI. I prišla slúžka a podala im správu, oni to zas mali ísť oznámiť Dávidovi. Nemohli sa totiž ukázať a vojsť do mesta.
18 Ale videl ich akýsi chlapec a oznámil to Absolónovi. Obaja rýchlo odišli a vošli v Bahurime do domu človeka, ktorý mal na dvore studňu, a spustili sa do nej.
19 Žena vzala prikrývku, rozostrela ju nad studňu a nasypala na ňu zrna, takže nebolo nič poznať.
20 Absolónovi sluhovia prišli k žene do domu a pýtali sa: "Kde je Achimás a Jonatán Žena im odpovedala: "Odišli odtiaľto k vode." Hľadali (ich), ale nenašli a vrátili sa do Jeruzalema.
21 Keď (tí) odišli, vyliezli zo studne, išli a podali kráľovi Dávidovi správu. Povedali Dávidovi: "Vstaňte a prejdite rýchlo cez vodu, lebo takto radil proti vám Achitofel!
22 Nato Dávid a všetok ľud, ktorý bol s ním, vstal a prešiel cez Jordán. Kým sa ráno rozvidnilo, nechýbal ani jeden, ktorý by nebol prešiel cez Jordán.
23 Keď Achitofel videl, že nekonajú podľa jeho rady, osedlal osla, zobral sa a šiel domov do svojho mesta, porobil v dome poriadky a obesil sa. Tam zomrel a pochovali ho v otcovskom hrobe.
24 Dávid prišiel do Mahanaimu, Absolón (on a všetci muži Izraela s ním) prešiel cez Jordán.
25 Absolón postavil nad vojsko Amasu namiesto Joaba. Amasa bol synom muža menom Jetra Izmaelitu, ktorý mal pomer s Izaiho dcérou Abigalou, sestrou Joabovej matky Sarvie.
26 Izraeliti a Absolón táborili v krajine Galaád.
27 Keď Dávid prišiel do Mahanaimu, Sóbi, syn Naása z Raby Amončanov, Machir, syn Amiela z Lodabaru, a Galaádčan Berzelai z Rogelimu
28 doniesli prikrývky, čaše, hlinené nádoby, pšenicu, jačmeň, múku, pražené zrno, fazuľu, šošovicu,
29 med, maslo, ovce a kravský syr, aby mal čo jesť Dávid a ľud, ktorý bol s ním. Lebo si hovorili: "Ľud na púšti vyhladol, ustal a dostal smäd."
1 Dávid konal prehliadku vojska, ktoré bolo s ním, a ustanovil nad ním plukovníkov a stotníkov.
2 Tretinu vojska odovzdal Dávid do ruky Joaba, tretinu do ruky Joabovho brata Abisaiho, syna Sarvie, a tretinu do ruky Gétejca Etaiho. Kráľ hovoril ľudu: "Aj ja pôjdem s vami."
3 Ale ľud vravel: "Nesmieš ísť! Lebo ak budeme musieť utekať, nás si nevšimnú. A ak polovica z nás umrie, nás si nevšimnú. Ale ty si ako desaťtisíc z nás, preto bude lepšie keď nám ostaneš v meste na pomoc."
4 Kráľ im povedal: "Urobím, ako uznáte za dobré." Potom sa kráľ postavil k bráne a celé vojsko vytiahlo po stovkách a tisíckach.
5 A kráľ prikázal Joabovi, Abisaimu a Etaimu: "Buďte mierni k chlapcovi, k Absolónovi." A všetok ľud počul, ako prikazoval kráľ všetkým vojvodcom o Absolónovi.
6 Vojsko vytiahlo proti Izraelitom do poľa a bitka bola v Efraimskom lese.
7 Tam utrpel izraelský ľud porážku od Dávidových sluhov. Bola to tam v ten deň veľká porážka, dvadsaťtisíc mužov.
8 Bitka sa tam rozprestierala na celý kraj a v ten deň viac z ľudu pohltil les, ako pohltil meč.
9 Absolón sa náhodou dostal pred oči Dávidových sluhov. Absolón jazdil na mulici a keď mulica prišla pod húštinu veľkého duba, zachytil sa hlavou na dub, takže visel medzi nebom a medzi zemou; mulica, ktorú mal pod sebou, prešla.
10 Akýsi muž to videl a oznámil Joabovi. Povedal: "Hľa, videl som Absolóna visieť na dube!"
11 Joab povedal mužovi, ktorý mu to oznámil: "Keď si ho videl, prečo si ho tam nepribodol k zemi? Mojou vecou by bolo dať ti desať strieborných a jeden opasok."
12 Ale ten človek povedal Joabovi: "Ani keby som si bol mohol ťažkať na dlaniach tisíc strieborných, nevystrel by som ruku na kráľovho syna. Lebo sme počuli ako kráľ prikazoval tebe, Abisaimu a Etaimu: "Zachovajte mi chlapca Absolóna!"
13 Aj keby som bol konal proti svojmu životu zákerne, kráľovi nemožno nič zatajiť, a ty by si stál stranou."
14 Joab odpovedal: "Nie tak! Ja (ho) prebodnem pred tebou." Vtom vzal do ruky tri kopije a vrazil ich do Absolónovho srdca. A keďže bol ešte na dube živý,
15 prišli traja mládenci, Joabovi zbrojnoši, dobili Absolóna a usmrtili ho.
16 Potom Joab zatrúbil na trúbu a ľud prestal prenasledovať Izraelitov, lebo Joab zadržal ľud.
17 Absolóna vzali, hodili ho v lese do veľkej jamy a nakopili naň veľkú hŕbu skál. Celý Izrael však utekal, každý do svojho stanu.
18 Absolón si ešte zaživa vzal a postavil pomník v kráľovskom údolí, lebo si povedal: "Nemám syna, ktorý by udržal pamiatku môjho mena." Preto nazval pomník svojím menom a volajú ho podnes Absolónov pomník. -
Sk 7,20-43
20 V tom čase sa narodil Mojžiš a bol krásny pred Bohom. Tri mesiace ho chovali v otcovskom dome.
21 Keď ho vyložili, ujala sa ho faraónova dcéra a vychovala si ho ako syna.
22 Tak Mojžiša vyučili vo všetkej egyptskej múdrosti a bol mocný v slovách i vo svojich činoch.
23 Ale keď dovŕšil štyridsať rokov, zatúžil v srdci navštíviť svojich bratov, synov Izraela.
24 A keď videl, ako ktorémusi krivdia, zastal sa ho a pomstil utláčaného tak, že Egypťana zabil.
25 Myslel si, že bratia pochopia, že ich Boh chce zachrániť jeho rukou, ale oni to nepochopili.
26 Na druhý deň sa zasa zjavil medzi nimi, práve keď sa hádali, a presviedčal ich, aby sa zmierili: "Mužovia, ste bratia, prečo blížite jeden druhému?"
27 Ale ten, čo krivdil blížnemu, odbil ho slovami: "Kto ťa ustanovil za knieža a sudcu nad nami?!
28 Vari chceš zabiť aj mňa, ako si včera zabil toho Egypťana?"
29 Pre toto slovo Mojžiš ušiel a býval ako cudzinec v madiánskej krajine, kde sa mu narodili dvaja synovia.
30 Keď uplynulo štyridsať rokov, zjavil sa mu na púšti pri vrchu Sinaj anjel v plameni horiaceho krika.
31 Keď to Mojžiš zbadal, divil sa tomu, čo videl. A keď prišiel bližšie, aby sa na to pozrel, zaznel Pánov hlas:
32 "Ja som Boh tvojich otcov, Boh Abraháma, Izáka a Jakuba." Mojžiš sa chvel a neodvážil sa pozrieť.
33 Pán mu povedal: "Zobuj si obuv z nôh, lebo miesto, na ktorom stojíš, je zem svätá.
34 Dobre som videl, ako trpí môj ľud v Egypte a počul som ich vzdychanie; preto som zostúpil vyslobodiť ich. A teraz poď, pošlem tá do Egypta!"
35 Tohoto Mojžiša, ktorého odmietli, keď povedali: "Kto ťa ustanovil za knieža a sudcu?!", toho Boh poslal ako knieža a vysloboditeľa s mocou anjela, čo sa mu zjavil v kríku.
36 On ich vyviedol a robil divy a znamenia v egyptskej krajine a na Červenom mori a štyridsať rokov na púšti.
37 To je ten Mojžiš, ktorý povedal synom Izraela: "Proroka vám vzbudí Boh z vašich bratov ako mňa."
38 To on bol pri zhromaždení ľudu na púšti s anjelom, čo sa s ním rozprával na vrchu Sinaj, i s našimi otcami; on dostal živé slová, aby nám ich odovzdal.
39 Ale naši otcovia ho nechceli poslúchať, odmietli ho a v srdciach sa im zacnelo po Egypte.
40 Áronovi vraveli: "Urob nám bohov, ktorí pôjdu pred nami, lebo nevieme, čo sa stalo s tým Mojžišom, čo nás vyviedol z egyptskej krajiny."
41 I urobili si v tých dňoch teľa, priniesli modle obetu a kochali sa v diele svojich rúk.
42 Ale Boh sa odvrátil a vydal ich, aby slúžili nebeským zástupom, ako sa píše v knihe Prorokov: "Dom Izraela, vari ste mne prinášali krvavé a nekrvavé obety štyridsať rokov na púšti?
43 Veď ste so sebou nosili stánok Molocha a hviezdu svojho boha Refana, podoby, čo ste si urobili, aby ste sa im klaňali. Preto vás presídlim až za Babylon."
Ž 72,1-19
1 Od Šalamúna. Bože, zver svoju právomoc kráľovi, kráľovmu synovi svoju spravodlivosť,
2 aby spravodlivo vládol nad tvojím ľudom a podľa práva nad tvojimi chudobnými.
3 Vrchy nech ľudu prinesú pokoj a pahorky spravodlivosť.
4 Prisúdi právo ľuďom úbohým, poskytne pomoc deťom bedára a krivditeľa pokorí.
5 Dlho ako slnko, dlhšie ako luna bude kraľovať z pokolenia na pokolenie.
6 Ako dážď spadne na trávu a ako voda, čo zem zavlažuje.
7 V jeho dňoch bude prekvitať spravodlivosť a plnosť pokoja, kým mesiac nezhasne.
8 A bude panovať od mora až k moru a od Rieky až na kraj zeme.
9 Obyvatelia púšte pred ním pokľaknú a jeho nepriatelia budú lízať prach.
10 Králi Taršišu a ostrovov prinesú mu dary, oddajú mu dane králi Arabov aj zo Sáby.
11 Budú sa mu klaňať všetci králi, slúžiť mu budú všetky národy.
12 On vyslobodí bedára, čo volá k nemu, i chudobného, ktorému nik nepomáha.
13 Zmiluje sa nad chudobným a bedárom, zachráni život úbožiakom.
14 A vyslobodí ich z útlaku a násilia, lebo v jeho očiach je vzácna ich krv.
15 Bude žiť a z Arábie zlato dostávať, stále sa budú modliť za neho a dobrorečiť mu každý deň.
16 Na zemi bude hojnosť obilia, bude sa vlniť až po temená hôr. Jeho ovocie bude ako Libanon a mestá rozkvitnú ako poľná tráva.
17 Jeho meno nech je velebené naveky; kým bude svietiť slnko, jeho meno potrvá. V ňom budú požehnané všetky kmene zeme, zvelebovať ho budú všetky národy.
18 Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, čo jediný koná zázraky.
19 Jeho vznešené meno nech je velebené naveky a jeho velebou nech sa naplní celá zem. Staň sa! Amen!
