Dnes je 09. 06. 2026
Utorok 10. týždňa v Cezročnom období
Meniny má: Stanislava
Čítanie na dnes (160. deň):
2Sam 14,1-15,12
1 Joab, syn Sarvie, sa dozvedel, že kráľovo srdce sa kloní k Absolónovi.
2 Preto Joab poslal do Tekuy, dal odtiaľ priviesť múdru ženu a povedal jej: "Predstieraj smútok, obleč sa do smútočných šiat a nepomaž sa olejom, aby si vyzerala ako žena, ktorá už dlhý čas smúti za mŕtvym!
3 Potom pôjdeš ku kráľovi a budeš mu takto hovoriť " A Joab jej vložil do úst slová.
4 Žena z Tekuy išla ku kráľovi, vrhla sa tvárou na zem, klaňala sa a povedala: "Pomôž, kráľu!"
5 Kráľ sa jej spýtal: "Čo ti je?" Odpovedala: "Ach, som vdova, muž mi zomrel.
6 Tvoja služobnica mala dvoch synov. Tí dvaja sa povadili na poli a keďže nebolo nikoho, kto by bol medzi nimi zakročil, zrazil jeden toho druhého a usmrtil ho.
7 A hľa, povstal celý rod proti tvojej služobnici. Hovoria: "Vydaj toho, čo si zabil brata, nech ho zabijeme za život jeho brata, ktorého zabil, a vyhladíme aj dediča!" Chcú vyhasiť uhlík, ktorý mi ostal, aby po mojom mužovi neostalo meno ani potomstvo na zemi."
8 Nato kráľ povedal žene: "Choď domov, ja vydám rozkaz v tvoj prospech."
9 Ale žena z Tekuy povedala kráľovi: "Môj kráľovský pane, na mne bude vina a na dome môjho otca, kráľ však a jeho dom je nevinný."
10 Kráľ povedal: "Ak ti, niekto niečo povie, doveď ho ku mne a viac sa ťa nedotkne!"
11 Odpovedala: "Nech si kráľ spomenie na Pána, svojho Boha, aby pomstiteľov krvi, ktorí chcú zabíjať, nebolo priveľa a aby nezabili môjho syna!" Odpovedal: "Ako žije Pán, tvojmu synovi nepadne ani vlások na zem!"
12 Vtedy žena vravela: "Môže tvoja služobnica povedať svojmu pánovi slovo?" Odpovedal: "Vrav!"
13 Žena povedala: "Prečo si myslíš niečo podobné proti ľudu Božiemu? A keď kráľ vypovedal to slovo, je to priam hriech, lebo kráľ nedovoľuje, aby sa vrátil jeho vyhnanec!
14 Lebo isto zomrieme a sme ako voda vyliata na zem, ktorú nemožno pozbierať. Ale Boh neberie život a myslí na to, aby vyhnanca neodohnal od seba.
15 Nuž teraz som prišla, aby som toto povedala svojmu kráľovskému pánovi. Lebo ľudia ma nastrašili. Preto si tvoja služobnica myslela: Budem hovoriť s kráľom, azda kráľ vypočuje reč svojej slúžky.
16 Lebo kráľ vyslyší a vyslobodí svoju slúžku z ruky človeka, ktorý chce z Božieho dedičstva vyhubiť naraz mňa i môjho syna.
17 Tvoja služobnica si povedala: Nech mi slovo kráľa, môjho pána, slúži na uspokojenie. Veď je môj kráľovský pán ako Boží anjel, počúva dobré i zlé. A Pán, tvoj Boh, nech je s tebou!"
18 Vtedy kráľ povedal žene: "Nezataj predo mnou nič, čo sa ťa spýtam!" Žena odpovedala: "Nech hovorí môj kráľovský pán!"
19 A kráľ povedal: "Nie je s tebou v tomto celom Joabova ruka?" Žena vravela: "Ako žiješ, môj kráľovský pane, nik nemôže uhnúť ani napravo, ani naľavo od ničoho, čo vravel môj kráľovský pán. Lebo tvoj sluha Joab ma poveril a on dal do úst tvojej slúžky všetky tieto slová.
20 Tvoj sluha Joab to urobil, aby dal veci iný výzor. Ale môj pán je taký múdry, ako je múdry Boží anjel, a vie všetko, čo je na zemi."
21 Potom kráľ hovoril Joabovi: "Hľa, splním túto vec! Nuž choď a doveď naspäť chlapca Absolóna!"
22 Joab padol tvárou na zem, holdoval a žehnal kráľovi. A Joab povedal: "Dnes poznal tvoj sluha, že som našiel milosť v tvojich očiach, môj kráľovský pane, pretože kráľ splnil túto prosbu svojho sluhu."
23 Potom Joab vstal, išiel do Gesuru a priviedol Absolóna do Jeruzalema.
24 Vtedy kráľ povedal: "Nech sa vráti do svojho domu, ale moju tvár neuvidí!" Absolón sa teda vrátil do svojho domu, ale kráľovu tvár nevidel.
25 V celom Izraeli však nebolo takého krásneho muža, ako bol Absolón. Veľmi ho vychvaľovali. Od chodidla nohy až po temä nebolo na ňom chyby.
26 A keď sa ostrihal - strihal sa na konci každého roku, musel sa strihať, lebo mu boli ťažké vlasy -, vlasy z jeho hlavy vážili dvesto šeklov podľa kráľovskej váhy.
27 Absolónovi sa narodili traja synovia a jedna dcéra, volala sa Tamar. Bola to žena pekného vzhľadu.
28 Absolón býval v Jeruzaleme dva roky a kráľovu tvár nevidel.
29 Preto Absolón poslal po Joaba, chcel ho poslať ku kráľovi, ale nechcel k nemu prísť. Poslal poň aj druhý raz, a nechcel prísť.
30 Vtedy povedal sluhom: "Pozrite Joabov ostredok pri mojom! Má tam jačmeň, choďte, podpáľte ho!" A Absolónovi sluhovia roľu podpálili. (Joabovi sluhovia prišli s roztrhnutým rúchom a vraveli: "Absolónovi sluhovia podpálili ostredok.")
31 Nato sa Joab vybral a išiel k Absolónovi do domu a spýtal sa ho: "Prečo podpálili tvoji sluhovia môj ostredok?"
32 Absolón odpovedal Joabovi: "Hľa, poslal som po teba s odkazom: Príď sem, chcem ťa poslať ku kráľovi s odkazom: Načo som prišiel z Gesuru? Lepšie by mi bolo, keby som bol ešte tam! - Ale teraz chcem vidieť kráľovu tvár a ak je na mne vina, nech ma zabije!"
33 Joab išiel ku kráľovi a oznámil mu to. On zavolal Absolóna, ktorý prišiel ku kráľovi a uklonil sa pred kráľom až po zem. A kráľ Absolóna pobozkal.
1 Po tomto si Absolón zaobstaral voz, kone a päťdesiat mužov, ktorí bežali pred ním.
2 Absolón vstával včasráno a postavil sa vedľa cesty do brány. Každého, kto mal nejaký spor a prichádzal ku kráľovi po rozhodnutie, zavolal Absolón k sebe a vravel: "Z ktorého si mesta?" On odpovedal: "Tvoj sluha je z toho a toho izraelského kmeňa."
3 Nato mu Absolón povedal: "Pozri tvoja vec je dobrá a spravodlivá, ale od kráľa tu niet nikoho, kto by ťa vypočul."
4 A Absolón hovoril: "Keby som bol ja ustanovený za sudcu v krajine, prišiel by ku mne každý, kto má spor a pravotu, a ja by som mu zjednal právo."
5 A keď sa niekto približoval a chcel sa mu pokloniť, vystrel ruku, chytil ho a pobozkal.
6 Podobne sa Absolón správal ku všetkým Izraelitom, ktorí prichádzali ku kráľovi po rozhodnutie. Tak Absolón ukradol srdce izraelských mužov.
7 Po uplynutí štyridsiatich rokov povedal Absolón kráľovi: "Pôjdem a splním v Hebrone sľub, ktorý som urobil Pánovi.
8 Lebo keď býval tvoj sluha v Gesure v Aramejsku, urobil takýto sľub: Ak mi Pán popraje vrátiť sa do Jeruzalema, preukážem Pánovi úctu."
9 Kráľ mu odpovedal: "Choď v pokoji!" On vstal a išiel do Hebronu.
10 Potom Absolón poslal vyzvedačov ku všetkým izraelským kmeňom s odkazom: "Keď počujete zvuk trúby, vyhláste: Absolón je kráľom v Hebrone!"
11 Z Jeruzalema išlo s Absolónom dvesto mužov, ktorí boli povolaní a išli dobromyseľne, nevedeli o ničom.
12 Absolón dal zavolať aj Dávidovho poradcu, gilonského Achitofela, z jeho mesta, z Gila, keď prinášal obety. Tak sprisahanie silnelo a ľud išiel v čoraz väčšom počte s Absolónom. -
Sk 5,12-43
12 Rukami apoštolov sa dialo množstvo znamení a divov medzi ľudom. Všetci svorne zotrvávali v Šalamúnovom stĺporadí.
13 Ale nik iný sa k nim neodvážil, pripojiť, no ľud ich velebil
14 a čím ďalej, tým viac pribúdalo veriacich Pánovi; veľké množstvo mužov a žien.
15 Ešte aj na ulice vynášali chorých a kládli ich na postele a lôžka, aby aspoň Petrova tôňa padla na niektorého z nich, keď tade pôjde.
16 Aj z miest okolo Jeruzalema sa zbiehalo množstvo ľudu, prinášali chorých a trápených nečistými duchmi a všetci sa uzdravovali.
17 Tu vystúpil veľkňaz a všetci, čo boli s ním - teda sekta saducejov - a plní žiarlivosti
18 položili na apoštolov ruky a vrhli ich do mestského väzenia.
19 Ale Pánov anjel otvoril v noci dvere väzenia, vyviedol ich a povedal:
20 "Choďte, staňte si v chráme a hlásajte ľudu všetky slová tohoto života!"
21 Oni počúvli, zavčas rána vošli do chrámu a učili. Keď prišiel veľkňaz a tí, čo boli s ním, zvolali veľradu a všetkých starších zo synov Izraela a poslali do väzenia, aby ich priviedli.
22 A keď ta sluhovia prišli, vo väzení ich nenašli. Vrátili sa teda a hlásili:
23 "Väzenie sme našli dôkladne zatvorené a strážnici stáli pri dverách; no keď sme otvorili, vnútri sme nenašli nikoho."
24 Keď veliteľ chrámovej stráže a veľkňazi počuli tieto slová, boli v pomykove, čo sa to vlastne stalo.
25 Tu ktosi prišiel a oznámil im: "Muži, ktorých ste vrhli do žalára, stoja v chráme a učia ľud."
26 Veliteľ stráže hneď odišiel so sluhami a priviedol ich - ale nie násilne, lebo sa báli ľudu, aby ich neukameňoval.
27 Keď ich priviedli, postavili ich pred veľradu a veľkňaz sa ich opýtal:
28 "Nezakázali sme vám prísne učiť v tom mene?! A vy ste naplnili Jeruzalem svojím učením a chcete na nás uvaliť krv toho človeka."
29 Peter a apoštoli odpovedali: "Boha treba viac poslúchať ako ľudí.
30 Boh našich otcov vzkriesil Ježiša, ktorého ste vy zavesili na drevo a zavraždili.
31 Jeho Boh svojou pravicou povýšil za Vládcu a Spasiteľa, aby daroval Izraelu pokánie a odpustenie hriechov.
32 A my sme toho svedkami aj Duch Svätý, ktorého Boh dal tým, čo ho poslúchajú."
33 Keď to počuli, pukali od zlosti a chceli ich zabiť.
34 Tu vstal vo veľrade istý farizej, menom Gamaliel, učiteľ zákona, ktorého si vážil všetok ľud. Rozkázal tých ľudí vyviesť na chvíľu von
35 a im povedal: "Mužovia, Izraeliti, dobre si rozmyslite, čo chcete urobiť s týmito ľuďmi.
36 Lebo prednedávnom povstal Teudas a hovoril, že on je niekým, a pridalo sa k nemu okolo štyristo mužov. No zabili ho a všetci, čo mu verili, boli rozprášení a zničení.
37 Po ňom v dňoch súpisu povstal Júda Galilejský a strhol za sebou ľud. Aj on zahynul a všetci jeho stúpenci sa rozpŕchli.
38 Preto vám teraz hovorím: Nechajte týchto ľudí a prepustite ich, lebo ak je tento zámer alebo toto dielo od ľudí, rozpadne sa,
39 ale ak je od Boha, nebudete ich môcť rozvrátiť. Aby ste sa neocitli v boji proti Bohu!" I súhlasili s ním.
40 Zavolali apoštolov, dali ich zbičovať, prikázali im, že nesmú hovoriť v Ježišovom mene, a prepustili ich.
41 A oni odchádzali z veľrady natešení, že boli uznaní za hodných znášať potupu pre toto meno.
42 A neprestávali deň čo deň učiť v chráme i po domoch a zvestovať Krista, Ježiša.
Prís 14,15-24
15 Prostomyseľný (človek) verí v každé slovíčko, skúsený človek si však dáva pozor na svoj krok.
16 Múdry sa úzkostlivo chráni zla, pochabý sa však bezstarostne vrhá doň.
17 Prchký sa dopúšťa bláznovstva a ľstivý padne do nenávisti.
18 Prostomyseľní dedia bláznovstvo, bystrí sa však ovenčia poznaním.
19 Zlí sa budú skláňať pred dobrými a bezbožní predo dvermi spravodlivého.
20 Chudobný (človek) je aj svojmu priateľovi odporný, bohatý má však milovníkov nadostač.
21 Prehrešuje sa (človek), ktorý svojím blížnym pohŕda, lež súcitiaci s úbožiakmi budú blažení.
22 Či neblúdia tí, ktorí snujú zlé? Lásku a vernosť však zožínajú tí, čo (pamätajú na) dobré.
23 Pri každej tvrdej práci býva zisk, no prázdny štebot privádza len k žobráctvu.
24 Korunou múdrych je ich skúsenosť a vencom pochábľov (je ich) bláznovstvo.
