Dnes je 30. 09. 2026
Svätého Hieronyma, kňaza a učiteľa Cirkvi
Meniny má: Jarolím
Čítanie na dnes (273. deň):
Jer 46,1-48,47
1 Slovo, ktoré Pán prehovoril k prorokovi Jeremiášovi proti národom. -
2 O Egypte. Proti vojsku egyptského kráľa, faraóna Nechaa, ktoré bolo pri rieke Eufrat a ktoré porazil babylonský kráľ Nabuchodonozor vo štvrtom roku júdskeho kráľa Joakima, syna Joziášovho.
3 "Chystajte pancier a štít a pochodujte do boja!
4 Kantáre na kone! Sadajte, jazdci, nastúpte v prilbách, ostrite kopije, oblečte pancier!
5 Čože to vidím? Veď zakolísali, ustupujú nazad. Ich siláci sú porazení, utekajú behom a neobrátia sa. Hrôza zôkol-vôkol! - hovorí Pán.
6 Neutečie rýchlobežec, neunikne silák! Na severe, pri brehu rieky Eufrat zaváhali, klesajú.
7 Kto to vystupuje ako Níl, ako rieky mu hučia vody?
8 Egypt vystupuje ako Níl, ako rieky hučia jeho vody a vraví: Vystúpim, zaplavím zem, zničím mesto i jeho občanov.
10 Nuž ten deň je pre Pána, Jahveho zástupov, dňom pomsty, aby sa vyvŕšil na svojich nepriateľoch. Meč bude hltať a nasýti sa, opojí sa ich krvou. Veď obetu bude mať Pán, Jahve zástupov, v severnej krajine pri rieke Eufrat.
12 Národy sa dozvedia tvoju hanbu, tvojím krikom sa preplní zem, veď silák sa potkýna o siláka a padnú naraz obaja."
13 Slovo, ktoré Pán prehovoril k prorokovi Jeremiášovi o tom, že babylonský kráľ Nabuchodonozor pôjde poraziť egyptskú krajinu.
14 "Ohláste v Egypte, oznámte v Magdole, povedzte v Nofe a Tafnese, povedzte: "Nastupuj, chystaj sa, veď meč hlce okolo teba!"
15 Prečože je zvrhnutý tvoj silák? Neobstál, lebo ho zrútil Pán,
16 akolísal sa veľmi a padol. Druh hovorí druhovi: Hore! Vráťme sa k svojmu národu, do svojej rodnej krajiny pred pustošiacim mečom.
17 Nazvite faraóna, egyptského kráľa: "Zúrenie, ktoré premeškalo čas."
18 Ako žijem - hovorí Kráľ, ktorý sa volá Pánom zástupov. Ako Tábor medzi vrchmi a ako Karmel pri mori, príde!
19 Prichystaj si výstroj do zajatia, obyvateľka, dcéra Egypta, lebo Nóf bude pustatinou, vyhorí, nebude mať občanov.
20 Nádhernou jalovicou bol Egypt, prepadol ju ovad zo severu.
21 V jeho strede boli aj žoldnieri ako tučné jalovice, lež aj ti sa obrátili, utiekli zaraz, nezastali, lebo prišiel na nich čas ich biedy, doba ich navštívenia.
22 Čuj, ide ako had; áno, idú v sile, sekerami ho prepadajú ako drevorubači.
23 Stínajú jeho les, hovorí Pán, lebo ním nemožno preniknúť. Veď ich je viac ako kobyliek, nemajú konca-kraja.
24 Potupená je dcéra Egypta, dostala sa do rúk severného národa."
25 Pán zástupov Boh Izraela, hovorí: "Hľa, navštívim Amona z No aj Faraóna, (aj Egypt, aj jeho bohov, aj jeho kráľov, aj faraóna), i všetkých, čo sa naň spoliehajú.
26 A vydám ich do ruky tých, čo im striehnu na život, do ruky babylonského kráľa Nabuchodonozora a do ruky jeho služobníkov. Potom však bude zasa obývaný ako za dávnych čias, hovorí Pán.
27 Ty sa však neboj, sluha môj, Jakub, nestrachuj sa, Izrael, lebo, hľa, ja ťa zachránim z diaľky a tvoje potomstvo z krajiny zajatia; i vráti sa Jakub a odpočinie si, v bezpečí bude, nezastraší ho nik.
28 Ty sa neboj, sluha môj, Jakub, hovorí Pán, veď som s tebou ja; áno, zničím všetky národy, medzi ktoré som ťa roztratil, iba teba nezničím, ale budem ťa karhať spravodlivo a bez trestu ťa nenechám."
1 Slovo, ktoré Pán prehovoril k prorokovi Jeremiášovi o Filištíncoch skôr, než faraón porazil Gazu.
2 Toto hovorí Pán: "Hľa, vystupujú vody od severu, stávajú sa rozvodneným potokom, zaplavujú zem a všetko, čo je na nej, mesto i jeho obyvateľov. A ľudia volajú, kvília všetci obyvatelia zeme
3 od dupotu kopýt jeho žrebcov, od lomozu vozov, od hrkotu kolies. Otcovia sa neobrátia k deťom, lebo im klesajú ruky
4 pre deň, ktorý prišiel zničiť všetkých Filištíncov a vyhubiť Týru a Sidonu posledné zvyšky spojencov. Áno, Pán zničí Filištíncov, zvyšky ostrova Kaftor.
5 Na Gazu príde plešivosť, Askalon je znivočený; pozostatky Enakovcov, dokedyže sa budete zraňovať?
6 Ó, Pánov meč, dokedy nebudeš mať odpočinku? Vráť sa do svojej pošvy, oddýchni si a prestaň!
7 Akože si odpočinie, keď mu Pán dal rozkaz? Proti Askalonu a brehu mora, kam ho postavil."
1 O Moabe. Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Beda Nebu, veď je zničené, potupený a podmanený je Kiriataim, potupený je hrad a zrúcaný.
2 Slávy Moabu už niet. V Hesebone mu stroja nešťastie: Poďme, zničme ho, nech nie je národom. Aj ty, Madmen, zamĺkneš, príde za tebou meč.
3 Čuj krik z Horonaimu, veľké pustošenie a rúcanie.
4 Zlomený je Moab, kričia, že ich počuť až do Segoru.
5 Áno, hore svahom Luitu vystupujú v plači. Áno, na svahu Horonaimu počuť krik pre skazu.
6 Bežte a zachráňte si život a buďte ako tamariška na púšti.
7 Pretože si dúfal v svoje diela a poklady, aj teba podmania! Kamoš pôjde do zajatia, jeho kňazi a kniežatá tiež.
8 A ničiteľ vnikne do každého mesta, ani len jediné mesto sa nezachráni; zhynie údolie a skazu vezme pláň, ako riekol Pán.
9 Dajte krídla Moabu, nech letom unikne! Jeho mestá obrátia sa na púšť, že nebude v nich obyvateľov.
10 Zlorečený, kto koná Pánovo dielo nedbalo, zlorečený, kto si odťahuje meč od krvi!
11 Moab bol nerušený od mladosti, spočíval na svojich kvasniciach, neprelieval sa z nádoby do nádoby a do zajatia nešiel, preto trvala jeho chuť a vôňa sa mu nezmenila.
12 Preto veru prídu dni, hovorí Pán, keď pošlem prelievačov a nachýlia ho, vyprázdnia jeho nádoby a krčahy mu porozbíjajú.
13 Moab ostane v hanbe pre Kamoša, ako Izraelov dom ostal v hanbe pre Betel, svoju nádej.
14 Čo vravíte: "Hrdinovia sme a mocní chlapi do boja"?
15 Moab bude zničený, vystupujú do jeho miest jeho vybraná mlaď zostupuje na jatku, hovorí Kráľ, volá sa Pán zástupov.
16 Blíži sa skaza Moabu, jeho nešťastie sa veľmi ponáhľa.
17 Ľutujte ho všetci z jeho okolia a všetci, čo poznáte jeho meno, vravte: "Ako sa len zlomila silná palica, berla okrasná."
18 Dolu z nádhery, seď o smäde, obyvateľka, dcéra Dibonu, veď ničiteľ Moabu útočí na teba, zrúca tvoje pevnosti!
19 Postav sa na cestu a vyzeraj, obyvateľka Aroeru, pýtaj sa bežcov a utečencov. Povedz: "Čo sa stalo?"
20 V hanbe je Moab, áno, podlomil sa, kvíľte a volajte, zvestujte pri Arnone, že Moab je zničený.
21 Príde súd na krajiny roviny, na Helon, na Jasu, na Mefaat,
22 na Dibon, na Nebo, na Bet-Debelaim,
23 na Kiriataim, na Bet-Gamul, na Bet-Maon,
24 na Kariot, na Bozru a na všetky mestá moabskej krajiny, či sú ďaleko blízko.
25 Odrazený je roh Moabu a jeho rameno je zlomené, hovorí Pán.
26 Opojte ho, veď sa dvíhal nad Pána, nech sa Moab váľa v tom, čo vydávil, nech je aj on na posmech.
27 A či ti Izrael nebol na posmech? Či ho dochytili medzi zlodejmi, že si vždy pokyvoval hlavou, keď si s ním hovoril?
28 Opustite mestá a bývajte v bralách, obyvatelia Moabu, buďte ako holub, ktorý hniezdi na okraji dier.
29 Počuli sme o pýche Moabu, veľmi pyšný je, o jeho namyslenosti, pýche, nadutosti, povýšenosti srdca.
30 Ja poznám - hovorí Pán - jeho prchkosť; má nezmyselné reči, nezmyselné činy.
31 Preto kvílim pre Moab, pre celý Moab volám, pre ľudí z Kir Cheresu vzdychám.
32 Viac ako Jazer oplakávam vinohrad Sabamy. Tvoje výhonky prekračovali more, siahali až k (moru) Jazeru: do tvojej oberačky a tvojho vinobrania vpadol ničiteľ.
33 I zmizla radosť a plesanie zo záhrad a z krajiny moabskej. Urobím koniec vínu v lisoch, šliapač nešliape, ujúkanie nie je ujúkaním.
34 Krik znie od Hesebonu k Eleále, až k Jase vydávajú hlas. Od Segoru až k Horonaimu, k tretiemu Eglatu; veď aj vody Nimrimu sa na púšť obrátia.
35 A urobím v Moabe koniec - hovorí Pán, tým, čo vystupujú na výšinu a okiadzajú bôžikov.
36 Preto moje vnútro vzlyká pre Moaba ako flauta, moje srdce pre ľud z Kír Cheresu ako flauta vzlyká, lebo stratili svoje zvyšky.
37 Veď každá hlava je plešivá a každá brada oholená, na každej ruke zárezy a na každých bedrách vrecovina.
38 Na všetkých strechách Moabu i na jeho uliciach všetko narieka, lebo som zlomil Moab ako odpornú nádobu - hovorí Pán.
39 Ako je zničený! Kvíľte! Ako Moab obrátil s hanbou šiju! Moab bude posmechom a hrôzou všetkým, ktorých má vôkol seba.
40 Lebo toto hovorí Pán: Pozri, letí ako orol, rozprestiera krídla nad Moabom.
41 Podmanené sú mestá a zaujaté pevnosti. Srdce hrdinov Moabska však ten deň bude ako srdce ženy, ktorá rodí.
42 Moab bude zničený, nebude národom, pretože sa vyvyšoval nad Pána.
43 Strach, jama a osídlo pre teba, obyvateľ Moabu - hovorí Pán.
44 Kto unikne hrôze, padne do jamy, a kto vystúpi z jamy, chytí sa do osídla; áno, toto dopustím na Moab v roku jeho navštívenia - hovorí Pán.
45 V tieni Hesebonu zastanú utečenci bez moci. Veď z Hesebonu vyšľahne oheň a plameň z domu Sehona i strávi sluchy Moabu a temä zúrivcov.
46 Beda ti, Moab, zahynul ľud Kamoša, veď ti synov odviedli do zajatia a tvoje dcéry do vyhnanstva.
47 Ale obrátim osud Moabu na konci dní," hovorí Pán. Potiaľto je súd nad Moabom.
Flp 1,27-2,11
27 Len žite tak, aby to zodpovedalo Kristovmu evanjeliu, aby som - či už prídem a uvidím vás, alebo budem vzdialený - počul o vás, že pevne stojíte v jednom Duchu a svorne bojujete za vieru evanjelia
28 a v ničom sa nedáte zastrašiť protivníkmi, čo je pre nich znamením zatratenia, ale pre vás spásy, a to od Boha.
29 Veď vy ste dostali milosť nielen v Krista veriť, ale aj trpieť pre neho
30 tým, že vediete ten istý zápas, ktorý ste videli na mne a teraz o mne počúvate. Flp
1 Ak teda jestvuje nejaké potešenie v Kristovi, ak jestvuje nejaká útecha z lásky, nejaké spoločenstvo ducha, nejaké srdce a zľutovanie,
2 dovŕšte moju radosť: zmýšľajte rovnako, rovnako milujte, buďte jedna duša a jedna myseľ!
3 Nerobte nič z nevraživosti ani pre márnu slávu, ale v pokore pokladajte jeden druhého za vyššieho.
4 Nech nik nehľadí iba na svoje vlastné záujmy, ale aj na záujmy iných.
5 Zmýšľajte tak ako Kristus Ježiš:
6 On, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom,
7 ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľuďom; a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka.
8 Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži.
9 Preto ho Boh nad všetko povýšil a dal mu meno, ktoré je nad každé iné meno,
10 aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno v nebi, na zemi i v podsvetí
11 a aby každý jazyk vyznával: "Ježiš Kristus je Pán!" na slávu Boha Otca.
Ž 115,1-11
1 Nie nás, Pane, nie nás, ale svoje meno osláv pre svoje milosrdenstvo a pre svoju vernosť.
2 Prečo majú hovoriť pohania: "Kdeže je ten ich Boh?"
3 Veď náš Boh je v nebi a stvoril všetko, čo chcel.
4 Pohanské modly, hoc sú zo striebra a zo zlata, sú dielom ľudských rúk.
5 Majú ústa, ale nehovoria, majú oči, a nevidia.
6 Majú uši, ale nepočujú, majú nozdry, a nečuchajú.
7 Majú ruky, ale nehmatajú; majú nohy, a nechodia, z hrdla nevydajú hlas.
8 Im budú podobní ich tvorcovia a všetci, čo v ne veria.
9 Dom Izraelov dúfa v Pána, on je ich pomoc a záštita.
10 Dom Áronov dúfa v Pána, on je ich pomoc a záštita.
11 Všetci bohabojní dúfajú v Pána, on je ich pomoc a záštita.
