Dnes je 04. 09. 2026
Piatok 22. týždňa v Cezročnom období
Meniny má: Rozália
Čítanie na dnes (247. deň):
Iz 11,10-14,32
10 V ten deň bude koreň Jesseho stáť ako zástava národov, budú ho vyhľadávať kmene a jeho príbytok bude slávny.
11 V ten deň Pán zase zdvihne ruku, aby získal zvyšok ľudu, ušetrený Asýrskom, Egyptom, Patrosom, Kušom, Elamom, Sineárom, Ematom a ostrovmi mora.
12 Zdvihne zástavu k národom, zhromaždí vysťahovalcov Izraela a Júdových roztratených pozbiera zo štyroch strán sveta.
13 Zmizne žiarlivosť Efraima a nepriatelia Júdu budú vyhubení. Efraim nebude žiarliť na Júdu a Júda nebude utláčať Efraima.
14 Lež zaletia na svah Filištíncov k západu a spolu olúpia synov Východu. Edom a Moab bude ziskom ich rúk a synovia Amona budú ich poslúchať.
15 Pán vysuší jazyk Egyptského mora svojím dychom horúcim a vztiahne ruku nad Rieku, rozbije ju na sedem potokov a umožní ju prekročiť v obuvi.
16 I bude mať cestu zvyšok ľudu, čo bude ušetrený Asýrskom, ako ju mal Izrael v deň, keď vychádzal z egyptskej krajiny.
1 V ten deň povieš: "Chválim ťa, Pane, že si sa hneval na mňa, ale tvoj hnev sa odvrátil a potešil si ma.
2 Hľa, Boh mojej spásy, dúfam a nebojím sa, veď moja sila a môj chválospev je Pán, on sa mi stal spásou."
3 I budete čerpať vodu s radosťou z prameňov spásy
4 a poviete v ten deň: "Oslavujte Pána, vzývajte jeho meno, oznámte jeho skutky národom, rozhlasujte, že je slávne jeho meno.
5 Ospevujte Pána, veď veľkolepo konal, nech je to známe po celej zemi.
6 Plesaj a jasaj obyvateľka Siona, lebo veľkým uprostred teba je Svätý Izraela!
1 Výrok nad Babylonom, ktorý videl Izaiáš, syn Amosov.
2 Na holom vrchu zdvihnite zástavu, volajte im hlasno, kývajte rukou,nech vojdú do brán kniežat!
3 Ja som dal rozkaz svojim zasvätencom, zavolal som (pre svoj hnev) svojich hrdinov, tých, čo hrdo jasajú pre moju slávu.
4 Čuj! Hluk na vrchoch, ako množstva ľudí. Čuj! Lomoz kráľovstiev zhromaždených národov. To Pán vojsk prehliada bojovné vojsko.
5 Idú z ďalekej krajiny, od končín nebies: Pán a nástroje jeho hnevu, aby zničili celú zem. Hrozný deň Pánov nad Babylonom
6 Kvíľte, lebo blízko je deň Pána, príde ako pohroma od Všemohúceho.
7 Preto sklesnú všetky ruky a každé ľudské srdce ochabne.
8 I podesia sa, kŕče a bôle dostanú, budú sa zvíjať ako rodička, s hrôzou budú hľadieť jeden na druhého: tvár im bude horieť plameňom.
9 Hľa, ide deň Pána ukrutný, rozhnevaný a rozpálený, aby urobil zo zeme púšť a jej hriešnikov z nej vyhubil!
10 Veď hviezdy nebies a ich súhvezdia nezaskvejú sa svojím leskom, slnko sa zatmie, len čo vyjde, a mesiac sa nerozžiari svetlom.
11 Strescem zločin na svete a na zločincoch ich vinu a spravím koniec nadutosti pyšných a hrdosť násilníkov pokorím.
12 Mužov spravím vzácnejšími než zlato a ľudí nad zlato ofírske.
13 Preto otrasiem nebesami a zem sa vyšinie zo svojho miesta pre rozhorčenosť Pána zástupov v ten deň, keď vzplanie jeho hnev.
14 Vtedy ako splašená gazela a ako ovce, ktoré nik nestráži, obráti sa každý k vlastnému národu a každý pobeží do svojej krajiny.
15 Každý dopadnutý bude prebodnutý a každý dochytený padne mečom.
16 Pred ich očami rozdrvia im deti, vyplienia im domy a sprznia im ženy.
17 Hľa, ja vzbudím proti nim Médov, ktorí si nevážia striebra a v zlate nemajú záľubu.
18 Ich kuše rozdrvia mladíkov a neušetria plod života, nad synčekmi sa nezľutuje ich oko.
19 A Babylon, ozdoba kráľovstiev, pyšná okrasa Chaldejcov, bude, ako keď Boh rozvrátil Sodomu a Gomoru.
20 Neobývaný bude naveky, neosídlený na všetky pokolenia; Arab si tam nepostaví stan a pastieri tam nebudú košiariť.
21 Ale bude tam sídliť zver púšte, sovy naplnia ich domy, budú tam bývať pštrosy a capy tam budú poskakovať.
22 Hyeny budú skučať v jeho kaštieľoch a šakaly v palácoch rozkoše. Už čoskoro príde jeho čas, neodtiahnu sa už jeho dni.
1 Lebo Pán sa zmiluje nad Jakubom a znovu si vyvolí Izrael a dá im spočinúť vo vlastnej krajine. Vtedy sa pridružia k nim cudzinci a pripoja sa k Jakubovmu domu.
2 Národy ich pojmú a privedú na ich miesto, dom Jakubov si ich však prisvojí v Pánovej krajine za sluhov a za slúžky; zajmú tých, čo ich zajali, a podrobia si svojich utláčateľov.
3 V ten deň, keď ti Boh dá odpočinúť si od únavy a zmietania a ukrutného otroctva, ktorým ťa zotročil,
4 zložíš toto porekadlo proti babylonskému kráľovi a povieš: "Hľa, ako skončil tyran, skončilo násilie!"
5 Pán zlámal prút pohanov, palicu vladárov,
6 čo zlostne bila ľudstvo údermi neprestajnými, podmaňovala v hneve národy sužovaním neľútostným.
7 Oddychuje, odpočíva celá zem, prepukáva jasotom.
8 Aj cyprusy a cédre Libanonu sa ti tešia: "Odkedy ležíš, nevystúpi rubač k nám."
9 Podsvetie zdola sa pre teba rozruší v ústrety tvojmu príchodu; vzbudzuje pre teba tiene, všetkých mocnárov zeme vyzdvihuje z ich trónov, všetkých kráľov národov.
10 Títo všetci sa ozvú, prehovoria k tebe: "I ty si omdlel ako my, nám si sa stal rovným?
11 Do pekla je zvrhnutá tvoja sláva, zunenie tvojich hárf. Pod tebou je rozostretá chrobač a červy sú tvojou prikrývkou."
12 Ako si padla z neba, žiarivá zornička! Zrazený si k zemi, čo si vládol nad národmi.
13 Veď v srdci si si hovoril: "Do nebies vystúpim, až nad Božie hviezdy vyvýšim svoj trón, sídliť chcem na vrchu zhromaždenia, na stráňach severu.
14 Vystúpim do výšin oblakov, prirovnám sa Najvyššiemu."
15 Lenže do podsvetia si zvrhnutý, na stráne priepasti.
16 Čo ťa uzrú, obzrú si ťa, hútať budú o tebe: "Či toto je muž, čo rozbúril zem, zatriasol ríšami,
17 čo svet obrátil na pustatinu, jeho mestá zrúcal a jeho väzňom nepootváral dom väznenia?"
18 Králi národov všetci spočívajú v sláve, každý vo svojom dome.
19 Ty však si vyhodený bez hrobu ako odporná vetva - pokrytý zabitými, ktorých meč prebodal - 19f ako pošliapaná mŕtvola. 19e K tým, čo zostúpia do kamenných hrobov,
20 nepridružíš sa pri pohrebe, lebo si zničil vlastnú krajinu, svoj vlastný ľud vyvraždil. Nikdy nik nespomenie semeno zločincov.
21 Postavte popravisko jeho synom pre zločin ich otcov, aby nepovstali a nepodmanili si zem a nezaplnili svet mestami
22 Povstanem proti nim - hovorí Pán zástupov - a vyhubím z Babylonu meno a zvyšok, rod a potomstvo - hovorí Pán -
23 a obrátim ho na príbytok ježa a na mláky vôd a vymetiem ho ničiacou metlou - hovorí Pán zástupov.
24 Takto prisahal Pán zástupov: "Veru, ako som zamýšľal, tak bude a ako som ustanovil, tak sa stane,
25 že zlomím Asýrsko vo svojej krajine na svojich vrchoch ho pošliapem, takže sa vzdiali od nich jeho jarmo stratí sa z ich ramien jeho bremeno."
26 To je ustanovenie, ustanovené nad celou zemou, a to je ruka, vystretá nad všetky národy.
27 Veď Pán zástupov rozhodol, ktože to zlomí? Jeho ruka je vystretá, ktože ju odstráni?
28 V roku smrti kráľa Achaza odznel tento výrok:
29 Neteš sa ty, Filištínsko celé, že prút toho, čo ťa bil, je zlomený, bo z koreňa hada vyjde vretenica a jej plodom bude okrídlený drak.
30 I budú sa pásť prvorodení biednych a chudobní budú sídliť v bezpečí, tvoj koreň však hladom usmrtím a tvojich pozostalých zabijem.
31 Kvíľ, brána, plač, mesto, des sa, Filištínsko celé, lebo od severu prichádza dym a nik neodchádza od svojich čiat."
32 A čo sa odpovie poslom pohanov? Že Pán založil Sion a na ňom sa ukryjú biedni jeho ľudu.
2Kor 7,1-16
1 Keď máme takéto prisľúbenia; milovaní, očisťme sa od každej poškvrny tela i ducha a posväcujme sa v Božej bázni.
2 Majte miesto pre nás! Nikomu sme neublížili, nikoho sme neskazili, nikoho neoklamali.
3 Nehovorím to, aby som vás odsúdil. Veď som už povedal, že ste tak v našich srdciach, že s nami umierate aj žijete.
4 Veľmi vám dôverujem a vera sa vami chválim; napĺňa ma potecha a prekypujem radosťou pri všetkom našom súžení.
5 Lebo aj keď sme prišli do Macedónska, naše telo nemalo nijaký odpočinok, ale zo všetkých strán samé súženie: zvonka boje, vnútri úzkosti.
6 Ale Boh, ktorý potešuje ponížených, potešil nás Títovým príchodom.
7 A nielen jeho príchodom, ale aj útechou, na ktorej mal u vás účasť. Rozprával nám, ako túžite, ako plačete a ako horlíte za mňa, takže som sa ešte viac radoval.
8 A tak ak som vás v liste aj zarmútil, neľutujem to. A ak som aj ľutoval - lebo vidím, že vás ten list, čo i len nakrátko, zarmútil -,
9 teraz sa radujem nie preto, že ste sa zarmútili, ale že vás ten zármutok pohol na pokánie. Bol to zármutok podľa Božej vôle, aby ste v ničom neutrpeli škodu našou vinou.
10 Veď zármutok podľa Božej vôle spôsobuje pokánie na trvalú spásu; zármutok sveta spôsobí smrť.
11 Pozrite, čo znamená zarmútiť sa podľa Božej vôle: akú starosť to vo vás vyvolalo, akú obranu, aké rozhorčenie, akú bázeň, akú túžbu, akú horlivosť, aké potrestanie! Tým všetkým ste ukázali, že ste čistí v tej veci.
12 A ak som vám písal, tak nie kvôli tomu, čo sa dopustil krivdy, ani kvôli tomu, čo ju znášal, ale preto, aby vynikla vaša starosť, ktorú máte pred Bohom o nás.
13 A to nás potešilo. Ale popri tejto radosti nás ešte väčšmi potešila Títova radosť; že pookrial na duchu zásluhou vás všetkých.
14 Neostal som v hanbe, keď som sa vami pred ním chválil; ale ako sa všetko, čo sme vám hovorili, zakladalo na pravde, tak sa aj naša chvála pred Títom ukázala pravdivá.
15 A jeho srdce je vám ešte viac naklonené, keď si spomína na poslušnosť vás všetkých, ako ste ho s bázňou a chvením prijali.
16 Radujem sa, že vám môžem vo všetkom dôverovať.
Ž 105,23-36
23 I prišiel Izrael do Egypta a Jakub sa stal hosťom v Chámovej krajine.
24 Boh tam svoj národ rýchlo rozmnožil a zdatnejším ho urobil od jeho nepriateľov.
25 Prevrátil im srdcia, že znenávideli jeho ľud a ľstivo zaobchodili s jeho sluhami.
26 Poslal svojho sluhu Mojžiša a Árona, ktorého si vyvolil.
27 A oni medzi nimi ohlasovali jeho znamenia a zázraky v Chámovej krajine.
28 Zoslal temnoty a zahalil ich, lež oni sa jeho slovám spriečili.
29 Ich vody na krv premenil a pozabíjal ich ryby.
30 Ich krajina sa zahemžila žabami, vnikli až do paláca kráľovho.
31 Rozkázal a prileteli roje múch, všetky končiny zaplavili komáre.
32 Namiesto dažďa im zoslal kamenec, žeravý oheň do ich krajiny.
33 A zbil im révu i figovník, dolámal stromy na ich území.
34 Rozkázal a prileteli kobylky, nespočetné množstvo sarančí.
35 Zožrali všetku zeleň v krajine, zožrali všetku zemskú úrodu.
36 A pobil všetko prvorodené v Egypte, prvotiny všetkej ich mužnej sily.
