Dnes je 07. 06. 2026
10. nedeľa v Cezročnom období
Meniny má: Róbert
Čítanie na dnes (158. deň):
2Sam 11,1-12,31
1 Keď uplynul rok, v čase, keď králi vychádzajú (do vojny), vyslal Dávid Joaba a s ním svojich sluhov i celý Izrael. Spustošili Amončanov a obliehali Rabu. Dávid však ostal v Jeruzaleme.
2 V ktorýsi večer Dávid vstal zo svojho lôžka, a prechádzal sa na streche kráľovského domu. Vtom uvidel zo strechy kúpať sa ženu. Žena bola na pohľad veľmi pekná.
3 Dávid sa dal o žene dopytovať a povedali mu: "To je Eliamova dcéra Betsabe, žena Hetejca Uriáša!"
4 Nato poslal Dávid poslov, dal ju priviesť, a keď prišla, obcoval s ňou. Ona sa potom očistila od svojej nečistoty a vrátila sa domov.
5 Žena počala a odkázala Dávidovi: "Som ťarchavá."
6 Nato Dávid poslal za Joabom: "Pošli ku mne Hetejca Uriáša!" A Joab poslal Uriáša k Dávidovi.
7 Keď Uriáš došiel k nemu, Dávid sa vypytoval, ako sa má Joab, ako sa vedie mužstvu a ako beží vojna.
8 Potom Dávid povedal Uriášovi: "Choď do, svojho domu a umy si nohy!" Uriáš odišiel z kráľovského domu a nasledoval ho kráľovský dar.
9 Ale Uriáš spal pri vchode kráľovského domu s ostatnými sluhami svojho pána; do svojho domu nezišiel.
10 Dávidovi oznámili: "Uriáš nešiel do svojho domu." Dávid sa opýtal Uriáša: "Neprichádzaš z cesty? Prečo si nešiel do svojho domu?"
11 Uriáš odpovedal Dávidovi: "Archa, Izrael a Júda, bývajú v stanoch, môj pán Joab a sluhovia môjho pána táboria na poli a ja mám ísť do svojho domu jesť, piť a spať so svojou ženou? Ako žije Pán a ako žiješ ty, takú vec neurobím!"
12 Dávid povedal Uriášovi: "Dnes ostaň ešte tu, zajtra ťa prepustím." Uriáš teda ostal ten deň v Jeruzaleme. Na druhý deň
13 ho Dávid zavolal, aby s ním jedol a pil. Ale večer odišiel spať na svoje lôžko so sluhami svojho pána; do svojho domu nešiel.
14 Ráno napísal Dávid Joabovi list a poslal ho po Uriášovi.
15 V liste písal toto: "Postavte Uriáša napred, kde najviac zúri boj, a potom sa stiahnite od neho späť, nech ho zasiahnu a nech zomrie!"
16 A keď Joab obliehal mesto, postavil Uriáša na miesto, o ktorom vedel, že sú tam mocní chlapi.
17 Mužovia z mesta urobili výpad a bojovali s Joabom. I padli poniektorí z mužstva z Dávidových sluhov a zomrel aj Hetejec Uriáš.
18 Joab potom dal Dávidovi oznámiť celý priebeh boja.
19 Poslovi však prikázal: "Ak vtedy, keď kráľovi dopovieš celý priebeh boja,
20 vzkypí v kráľovi hnev a povie ti: "Prečo ste išli bojovať tak blízo k mestu? Nevedeli ste, že z múrov strieľajú? !
21 Ktože zabil Abimelecha, Jerobálovho syna?! Či nie žena zhodila naň z múru mlynský kameň, takže zomrel v Tebese? Prečo ste sa priblížili k múru?" - povieš: "Aj tvoj sluha, Hetejec Uriáš zomrel."
22 Posol odišiel a keď došiel, oznámil Dávidovi všetko, čo po ňom odkázal Joab.
23 Posol hovoril Dávidovi: "Tí mužovia boli mocnejší ako my, urobili výpad proti nám do poľa, ale my sme ich odrazili až po vchod do brány.
24 Vtedy z múru strieľali strelci na tvojich sluhov a niektorí z kráľových sluhov zomreli; aj tvoj sluha, Hetejec Uriáš zomrel."
25 Nato Dávid povedal poslovi: "Toto povedz Joabovi: "Nech ťa tá vec netrápi! Veď meč zožiera raz tak, raz inak. Vytrvaj pevne vo svojom boji proti mestu a zrúcaj ho!" Takto ho posmeľuj!"
26 Keď sa Uriášova manželka dopočula, že jej muž Uriáš zomrel, nariekala za svojím pánom.
27 Keď však pominul smútok, dal ju Dávid doviesť do svojho domu. Stala sa mu ženou a porodila mu syna. Ale čo Dávid urobil, nepáčilo sa Pánovi.
1 Preto Pán poslal k Dávidovi Nátana. On šiel k nemu a povedal mu: "V ktoromsi meste boli dvaja mužovia, jeden bohatý a jeden chudobný.
2 Bohatý mal veľké množstvo oviec a dobytka.
3 Chudobný zas nemal nič, len malú ovečku, ktorú si kúpil a vychoval. Rástla spolu s ním a s jeho deťmi. Jedla z jeho smidky, pila z jeho pohára, spala v jeho lone a bola mu ako dcéra.
4 Tu prišiel k bohatému mužovi pocestný a jemu bolo ľúto vziať zo svojich oviec a zo svojho dobytka a pripraviť to pocestnému, ktorý k nemu prišiel, preto vzal ovečku chudobného muža a pripravil ju mužovi, ktorý k nemu prišiel.
5 Dávid sa veľmi rozhneval na toho človeka a povedal Nátanovi: "Ako žije Pán, človek, ktorý to urobil, je synom smrti.
6 A ovečku vynahradí štvornásobne, pretože sa dopustil tejto veci a nemal zľutovanie."
7 Nátan povedal Dávidovi: "Ty si ten muž! Toto hovorí Pán, Boh Izraela: Ja som ťa pomazal za kráľa nad Izraelom a ja som ťa vyslobodil zo Šaulovej ruky.
8 Dal som ti dom tvojho pána a ženy tvojho pána do lona a dal som ti dom Izraela a dom Júdu a ak je to málo, doložím ti to i ono.
9 Prečo si opovrhol Pánovým slovom, že si urobil, čo sa mu nepáči?! Hetejca Uriáša si zabil mečom a jeho manželku si si vzal za ženu: Zabil si ho mečom Amončanov.
10 Preto od tvojho domu nikdy neodstúpi meč, lebo si opovrhol mnou a vzal si si manželku Hetejca Uriáša, aby bola tvojou ženou.
11 Toto hovorí Pán: Hľa, ja z tvojho vlastného domu dopustím na teba nešťastie; pred tvojimi očami vezmem tvoje ženy a dám ich inému. On bude spať s tvojimi ženami pred očami tohoto slnka.
12 Lebo ty si to urobil potajomky, ale ja urobím túto vec pred celým Izraelom a pred slnkom."
13 Dávid povedal Nátanovi: "Zhrešil som proti Pánovi!" A Nátan vravel Dávidovi: "Aj Pán ti odpustil hriech, nezomrieš!
14 Že si však touto vecou zavinil rúhanie u Pánových nepriateľov, syn, ktorý sa ti narodí, iste zomrie!"
15 Potom Nátan odišiel domov. Pán však udrel dieťa, ktoré Dávidovi porodila Uriášova manželka, a ochorelo.
16 Dávid prosil Boha za chlapca, Dávid sa prísne postil a keď prišiel (domov), ležal celú noc na zemi.
17 Starší jeho domu pristúpili k nemu a chceli ho zdvihnúť zo zeme. Ale nechcel, ani s nimi nejedol.
18 Na siedmy deň chlapec zomrel. A Dávidovi sluhovia sa báli oznámiť mu, že dieťa zomrelo. Vraveli si: "Kým chlapec ešte žil, prihovárali sme sa mu, a nepočúval na náš hlas. Akože mu povieme: "Chlapec umrel."?! Veď porobí zle!"
19 Dávid videl, že si jeho sluhovia pošuškávajú. Dávid pochopil, že chlapec zomrel. A Dávid sa spýtal svojich sluhov: "Zomrel chlapec?" Odpovedali: "Zomrel."
20 Tu Dávid vstal zo zeme, umyl sa a pomazal, vzal si iné šaty, išiel do Pánovho domu a klaňal sa. Potom šiel domov, žiadal, aby mu predložili pokrm, a jedol.
21 Jeho sluhovia sa ho pýtali: "Čo to znamená, čo robíš? Kým bol chlapec živý, postil si sa a plakal si a keď chlapec zomrel, vstávaš a ješ!"
22 Odpovedal: "Kým chlapec žil, postil som sa a plakal som, lebo som si vravel: Ktovie, azda sa Pán zmiluje a chlapec ostane nažive.
23 Teraz je však mŕtvy, načo by som sa postil? Môžem ho vari ešte vrátiť späť? Ja pôjdem za ním, ale on sa ku mne nevráti."
24 Potom Dávid tešil svoju ženu Betsabe, vošiel k nej a spal s ňou. I porodila syna, ktorého nazval Šalamúnom: Pán ho miloval.
25 A Pán ho prostredníctvom proroka Nátana dal s ohľadom na Pána nazvať Jedidjá. -
26 Joab však bojoval pri Rabe Amončanov a zaujal kráľovské mesto.
27 Joab poslal k Dávidovi poslov so správou: "Bojoval som proti Rabe a Vodné mesto som aj zaujal.
28 Preto teraz zhromaždi ostatok mužstva, obliehaj mesto a doby ho, aby som nedobyl mesto ja, lebo by sa nazvalo mojím menom."
29 Nato Dávid pozbieral všetko mužstvo, išiel k Rabe, bojoval proti nej a dobyl ju.
30 Vzal korunu ich kráľa z jeho hlavy, ktorá vážila hrivnu zlata a bol na nej drahokam, ktorý sa dostal na Dávidovu hlavu. Z mesta odniesli veľké množstvo koristi.
31 A ľud, ktorý v ňom bol, vyviedol, roztrhal pílami, železnými mláťačkami a železnými sekerami a pohádzal ich do tehliarskej pece. Podobne naložil so všetkými mestami Amončanov. Potom sa Dávid a celé vojsko vrátilo do Jeruzalema.
Sk 4,1-22
1 Kým hovorili k ľudu, prepadli ich kňazi, veliteľ chrámovej stráže a saduceji
2 a zazlievali im, že učia ľud a ohlasujú zmŕtvychvstanie v Ježišovi.
3 Položili na nich ruky a do rána ich dali do väzenia, lebo už bol večer.
4 Ale mnohí z tých, čo vypočuli slovo, uveril, a vzrástol počet mužov na päťtisíc.
5 Na druhý deň sa v Jeruzaleme zhromaždili poprední muži, starší a zákonníci,
6 veľkňazi Annáš a Kajfáš, Ján a Alexander a všetci, čo boli z veľkňazského rodu,
7 postavili ich do stredu a pýtali sa ich: "Akou mocou alebo v mene koho ste to urobili?"
8 Vtedy im Peter, naplnený Duchom Svätým, povedal: "Vodcovia ľudu a starší!
9 Ak nás dnes vyšetrujete pre dobrý skutok, vykonaný na chorom človekovi, ako sa tento uzdravil,
10 nech je známe vám všetkým a všetkému izraelskému ľudu, že v mene Ježiša Krista Nazaretského, ktorého ste vy ukrižovali, ale Boh ho vzkriesil z mŕtvych, stojí tento človek pred vami zdravý!
11 On je kameň, ktorý ste vy, stavitelia, zavrhli, a on sa stal kameňom uholným.
12 A v nikom inom niet spásy, lebo niet pod nebom iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení."
13 Keď videli Petrovu a Jánovu odvahu a zbadali, že sú to ľudia neučení a prostí, veľmi sa čudovali; spoznali ich, že boli s Ježišom.
14 A keď videli, že uzdravený človek stojí s nimi, nemohli nič namietať.
15 Preto im rozkázali, aby vyšli von z veľrady, a radili sa:
16 "Čo robiť s týmito ľuďmi? Všetci obyvatelia Jeruzalema vedia, že sa skrze nich stalo očividné znamenie a nemôžeme to poprieť.
17 Ale aby sa to nešírilo ďalej medzi ľud, pohrozme im, nech už nikomu nehovoria v tomto mene."
18 Zavolali ich teda a prikázali im že nesmú vôbec hovoriť ani učiť v Ježišovom mene.
19 Ale Peter a Ján im odpovedali: "Posúďte, či je správne pred Bohom vás poslúchať viac ako Boha;
20 lebo my nemôžeme nehovoriť o tom, čo sme videli a počuli."
21 Ale oni im znova pohrozili a prepustili ich, lebo nenašli, ako ich potrestať, a to pre ľud, pretože všetci oslavovali Boha za to, čo sa stalo.
22 Človek, na ktorom sa stalo toto znamenie uzdravenia, mal totiž vyše štyridsať rokov.
Ž 71,1-7
1 V teba, Pane, som dúfal; nebudem zahanbený naveky.
2 Vo svojej spravodlivosti ma vysloboď a zachráň, nakloň ku mne svoj sluch a pomôž mi.
3 Buď mi ochrannou skalou a opevneným hradom na moju záchranu; veď ty si moja opora a moje útočište.
4 Bože môj, vytrhni ma z ruky hriešnika, z ruky svojvoľníka a ničomníka.
5 Lebo ja, Pane, túžim za tebou, ty, Pane, si moja nádej od mojej mladosti.
6 Od matkinho lona mám v tebe oporu, od života matky si mojím ochrancom; tebe vždy patrí môj chválospev.
7 Som ako zázrak pre mnohých a ty mi mocne pomáhaš.
