Ročný plán čítania Biblie

Dnes je 01. 06. 2026


Svätého Justína, mučeníka
Meniny má: Žaneta

Čítanie na dnes (152. deň):

2Sam 1,1-2,7


1 Po Šaulovej smrti, keď sa Dávid vrátil po víťazstve nad Amalekitmi, ostal Dávid dva dni v Sikelegu.

2 Na tretí deň prišiel zo Šaulovho tábora človek, odev mal roztrhnutý a na hlave mal zem. Keď vkročil k Dávidovi, padol na zem a poklonil sa.

3 Dávid sa ho spýtal: "Odkiaľ prichádzaš?" Odpovedal mu: "Z tábora Izraelitov som ušiel."

4 Dávid sa ho opýtal: "Ako sa vec stala? Rozpovedz mi!" Odpovedal: "Tak, že ľud utiekol z boja. Mnohí z ľudu aj padli a zomreli. Zomrel aj Šaul a jeho syn Jonatán."

5 Dávid sa spýtal mladíka, ktorý mu to rozprával: "Ako vieš, že Šaul a jeho syn Jonatán zomrel?"

6 Mladík, ktorý mu to rozprával, odpovedal: "Náhodou som prišiel na vrch Gelboe a hľa, Šaul sa opieral o svoju kopiju, ale vozy a jazdci ho doháňali.

7 Vtedy sa obrátil nazad, uvidel ma a zavolal na mňa. Odpovedal som: "Tu som."

8 Opýtal sa ma: "Kto si?" Povedal som mu: "Som Amalekita!"

9 I povedal mi: "Staň si ku mne a zabi ma, lebo sa ma zmocnil závrat ale život je vo mne celý."

10 Preto som sa postavil k nemu a zabil som ho. Veď som vedel, že neprežije svoj pád! Potom som vzal korunu, ktorú mal na hlave, a obrúčku ktorú mal na ramene, a doniesol som ich svojmu pánovi. Hľa, tu sú!"

11 Nato Dávid chytil svoj odev a roztrhol ho, podobne všetci mužovia, ktorí boli pri ňom.

12 Nariekali, plakali a postili sa až do večera za Šaulom a jeho synom Jonatánom, za Pánovým ľudom a za domom Izraela, pretože padli pod mečom.

13 Potom sa Dávid opýtal mládenca, ktorý mu doniesol správu: "Odkiaľ si?" Odpovedal: "Som syn chránenca Amalekitu."

14 A Dávid mu povedal: "Ako to, že si sa nebál vztiahnuť ruku a zabiť Pánovho pomazaného?"

15 Vtom privolal Dávid jedného zo sluhov a povedal: "Pristúp a vrhni sa naňho!" On ho zrazil tak, že zomrel.

16 A Dávid mu hovoril: "Tvoja krv nech je na tvojej hlave, veď ťa vlastné ústa usvedčili, keď vraveli: "Ja som zabil Pánovho pomazaného."

17 A Dávid spieval tento žalospev za Šaulom a Jonatánom.

18 A hovoril, že ho treba naučiť synov Júdu. Je napísaný v Knihe spravodlivých:

19 Izrael! Ozdoba na tvojich vŕškoch je zabitá! Ako padli hrdinovia!

20 Neoznámte to v Géte, na uliciach Askalona nehláste, nech sa dcéry Filištíncov netešia, nech nejasajú dcéry pohanov.

21 Vrchy Gelboe, nech nie je na vás dážď ani rosa, ani polia prvotín! Veď tam poškvrnený bol štít hrdinov. Šaulov štít, ten nebol pomazaný olejom,

22 (lež) krvou prebodnutých, tukom hrdinov. Jonatánov luk sa nevrátil nazad a Šaulov meč sa nevrátil naprázdno.

23 Šaul a Jonatán, milí, spanilí, nerozišli sa v živote ani v smrti. Boli rýchlejší ako orly, udatnejší než levy.

24 Dcéry Izraela, zaplačte nad Šaulom, veď vás skvostne do purpuru obliekal, na šat pripínal vám zlaté ozdoby!

25 Ako padli hrdinovia uprostred boja! Jonatán na tvojich kopcoch zabitý!

26 Krušno mi pre teba, brat môj Jonatán, veľmi si mi bol milý. Tvoja láska bývala mi vzácnejšia ako láska žien. (Ako matka jedináčka miluje, tak som ja miloval teba.)

27 Ako padli hrdinovia, zahynuli nástroje boja!

1 Po tomto sa Dávid pýtal Pána: "Mám vtiahnuť do niektorého z júdskych miest?" Pán mu odpovedal: "Vtiahni!" Dávid sa pýtal: "Kam mám vtiahnuť?" Odpovedal: "Do Hebronu."

2 Dávid teda vtiahol ta, podobne aj jeho dve ženy, Jezraelitka Achinoam a manželka karmelského Nábala Abigail.

3 Aj mužov, ktorí boli s ním, vyviedol Dávid, každého s jeho rodinou, a usadili sa v mestách Hebronu.

4 Vtedy prišli mužovia Júdska a pomazali tam Dávida za kráľa nad domom Júdu. Keď Dávidovi oznámili, že obyvatelia Galaádskeho Jábesu pochovali Šaula,

5 poslal Dávid poslov k obyvateľom Galaádskeho Jábesu s odkazom: "Nech vás požehná Pán za to, že ste svojmu pánovi, Šaulovi, preukázali túto milosť a pochovali ste ho!

6 Preto nech teraz Pán preukáže milosť a vernosť vám! Ale aj ja vám chcem preukázať dobro, pretože ste urobili túto vec.

7 Nuž majte teraz pevné ruky a buďte udatní! Veď váš pán, Šaul, zomrel a dom Júdu mňa pomazal za kráľa nad sebou." -

Jn 20,11-31


11 Ale Mária stála vonku pri hrobe a plakala. Ako tak plakala, nahla sa do hrobu

12 a videla dvoch anjelov v bielom sedieť tam, kde bolo predtým uložené Ježišovo telo, jedného pri hlave, druhého pri nohách.

13 Oni sa jej opýtali: "Žena, prečo plačeš?" Vravela im: "Odniesli môjho Pána a neviem, kde ho položili."

14 Keď to povedala, obrátila sa a videla tam stáť Ježiša; no nevedela, že je to Ježiš.

15 Ježiš sa jej opýtal: "Žena, prečo plačeš? Koho hľadáš?" Ona mu v domnení, že je to záhradník, povedala: "Pane, ak si ho ty odniesol, povedz mi, kde si ho položil, a ja si ho vezmem."

16 Ježiš ju oslovil: "Mária!" Ona sa obrátila a po hebrejsky mu povedala: "Rabbuni," čo znamená Učiteľ.

17 Ježiš jej povedal: "Už ma nedrž, veď som ešte nevystúpil k Otcovi; ale choď k mojim bratom a povedz im: Vystupujem k môjmu Otcovi a vášmu Otcovi, k môjmu Bohu a vášmu Bohu."

18 Mária Magdaléna išla a zvestovala učeníkom: "Videla som Pána," a že jej toto povedal.

19 Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: "Pokoj vám!"

20 Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána.

21 A znova im povedal: "Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás."

22 Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: "Prijmite Ducha Svätého.

23 Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané."

24 Tomáš, jeden z Dvanástich nazývaný Didymus, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš.

25 Ostatní učeníci mu hovorili: "Videli sme Pána." Ale on im povedal: "Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím."

26 O osem dní boli jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, stal si doprostred a povedal: "Pokoj vám!"

27 Potom povedal Tomášovi: "Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci ale veriaci!"

28 Tomáš mu odpovedal: "Pán môj a Boh môj!"

29 Ježiš mu povedal: "Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili."

30 Ježiš urobil pred očami svojich učeníkov ešte mnoho iných znamení, ktoré nie sú zapísané v tejto knihe.

31 Ale toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, a aby ste vierou mali život v jeho mene.

Prís 13,20-14,4


20 Kto chodí s múdrymi, ten zmúdrie (popri nich), druhovi bláznov sa však plano povodí.

21 Hriešnikov stíha nešťastie, spravodlivých však odmeňuje dobrým (Pán).

22 Dobrý (človek) porúča detným deťom dedičstvo, no hriešnikov majetok sa uschová spravodlivému.

23 Je veľa chleba na prielohu chudobných, bohatstvo sa však tratí nespravodlivosťou.

24 Kto ľutuje svoj prút, ten nemá svojho syna rád, kto ho však miluje, ten ho priúča na trestanie zavčasu.

25 Spravodlivý sa môže najesť dosýta, lež brucho bezbožných biedu trie.

1 Múdrosť žien buduje si dom, hlúposť však vlastnými rukami ho búra.

2 Kto chodí svojou rovnou (cestou), Pána ctí, ten však, kto chodí nerovnými cestami, ním pohŕda.

3 V bláznových ústach je prút na chrbát, pery múdrych sú zas pre nich (samých) ochranou.

4 Kde nieto volov, (tam) niet obilia, bohatý výnos je však (tam, kde) namáha sa býk.