Dnes je 10. 07. 2026
Piatok 14. týždňa v Cezročnom období
Meniny má: Amália
Čítanie na dnes (191. deň):
2Kr 19,14-20,21
14 Ezechiáš vzal písmo z rúk poslov a prečítal ho, potom vystúpil do Pánovho domu a Ezechiáš ho rozprestrel pred Pánom.
15 Potom sa Ezechiáš modlil pred Pánom: "Pane zástupov, Bože Izraela, ktorý tróniš nad cherubmi! Ty jediný si Bohom všetkých kráľovstiev zeme; ty si urobil nebesá i zem.
16 Nakloň, Pane, svoje ucho a počuj, otvor, Pane, svoje oči a viď! Počuj Sennacheribove slová, ktoré odkázal, aby sa rúhal živému Bohu.
17 Je pravda, Pane, asýrski králi znivočili národy a ich krajiny.
18 Ich bohov však dali na oheň, lebo to nie sú bohovia, ale iba dielo ľudských rúk, drevo a kameň; preto ich zničili.
19 Teraz však, Pane, náš Bože, vysloboď nás z jeho ruky, nech poznajú všetky kráľovstvá zeme, že ty, Pane, si jediný Boh!"
20 Vtedy Amosov syn Izaiáš poslal Ezechiášovi odkaz: "Toto hovorí Pán, Boh Izraela: Za čo si sa modlil ku mne o asýrskom kráľovi Sennacheribovi, (som počul).
21 Toto je slovo, ktoré o ňom prehovoril Pán: Pohŕda tebou a vysmieva sa ti, panenská dcéra Siona, pokyvuje hlavou za tebou, dcéra Jeruzalema.
22 Komu si sa rúhal a posmieval, proti komu si povyšoval hlas a pyšne dvíhal oči? Proti Izraelovmu Svätému!
23 Prostredníctvom poslov si tupil Pána a hovoril si: "S množstvom svojich vozov vystúpil som na hrebene vrchov, na stráne Libanonu a vyťal som jeho cédre vysoké, jeho vyberané cyprusy; vyšiel som na jeho vrchol najvyšší, do húštiny hájov.
24 Ja som kopal a pil cudziu vodu a krokom svojich nôh vysuším všetky rieky Egypta.
25 Nepočul si o tom? Pripravoval som to oddávna, chystal som to od dní pravekých a teraz som to priviedol: premeníš na pusté sutiny opevnené mestá.
26 A ich obyvateľstvo bezmocné triaslo sa a hanbilo, ostalo sťa poľná tráva, sťa zeleň lúk, ako zelina na streche, spálenina nerozvinutá.
27 Ja viem, či sedíš, či ideš a či prídeš, i ako si zúril proti mne.
28 Pretože tvoje zúrenie proti mne a tvoja nadutosť dostali sa mi do uší, vtiahnem ti do nosa svoju obrúčku a svoju uzdu ti vložím do perí a zavediem ťa späť cestou, ktorou si prišiel.
29 Tebe však toto bude znamením: Jedz tento rok samorodé a druhý rok samorastlé, tretí rok však sejte a žnite, saďte vinice a jedzte ich ovocie.
30 A zvyšok Júdovho domu, ktorý pozostal, zapustí korene nadol a hore prinesie ovocie.
31 Lebo z Jeruzalema vyjde zvyšok a pozostatok z vrchu Sion; horlivosť Pána zástupov to urobí.
32 Preto toto hovorí Pán o asýrskom kráľovi: Nevkročí do tohoto mesta, ani šíp ta nevystrelí; ani štítom naň nezaútočí, ani násypom ho neobkolesí.
33 Vráti sa cestou, ktorou prišiel a do tohoto mesta nevkročí, hovorí Pán.
34 Budem kryť toto mesto, aby som ho zachránil kvôli sebe a kvôli Dávidovi, svojmu služobníkovi."
35 V tú noc vyšiel Pánov anjel a zabil v asýrskom tábore stoosemdesiatpäťtisíc. Keď ráno vstali, hľa, samé mŕtve telá!
36 Nato odtiahol a odišiel. A tak sa asýrsky kráľ Sennacherib vrátil a býval v Ninive.
37 A keď sa raz klaňal v dome svojho boha Nesrocha, vlastní synovia Adramelech a Sarasár ho zabili mečom a sami utiekli do krajiny Ararat. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Asarhadon.
1 V tých dňoch Ezechiáš ochorel na smrť. I prišiel k nemu prorok Izaiáš, Amosov syn, a povedal mu: "Toto hovorí Pán: Usporiadaj si dom, lebo zomrieš a nebudeš žiť!"
2 Nato sa Ezechiáš obrátil tvárou k stene a modlil sa k Pánovi.
3 "Ach, Pane, spomeňže si, ako som putoval pred tvojou tvárou verne a s celým srdcom a robil som, čo je v tvojich očiach dobré." A Ezechiáš sa nahlas rozplakal.
4 Izaiáš ešte nevyšiel z prostredného nádvoria, keď ho Pán oslovil:
5 "Vráť sa a povedz Ezechiášovi, kniežaťu môjho ľudu: Toto hovorí Pán, Boh tvojho otca Dávida: Počul som tvoju modlitbu, videl som tvoje slzy; hľa, uzdravím ťa, na tretí deň pôjdeš do Pánovho chrámu.
6 K tvojmu veku pridám pätnásť rokov a vyslobodím teba i toto mesto z rúk asýrskeho kráľa a budem zastávať toto mesto kvôli sebe a kvôli svojmu služobníkovi Dávidovi."
7 Izaiáš povedal: "Vezmite figovú náplasť!" Keď ju vzali a položili na vred, ožil.
8 A Ezechiáš sa spýtal Izaiáša: "Čo bude znamením, že ma Pán uzdraví a že na tretí deň pôjdem hore do Pánovho chrámu?"
9 Izaiáš odpovedal: "Toto ti bude znamením od Pána, že Pán splní, čo prisľúbil: Má ísť tôňa napred o desať stupňov, alebo sa má o desať stupňov vrátiť?"
10 Ezechiáš povedal: "Ľahko je tôni ísť napred o desať stupňov! Nie! Nech sa tôňa vráti o desať stupňov nazad!"
11 Vtedy prorok Izaiáš volal k Pánovi a on vrátil tôňu na stupňoch, po ktorých zostúpila - na Achazových stupňoch -, o desať stupňov. -
12 V tom čase poslal babylonský kráľ Merodach Baladan, syn Baladana, písmo a dary Ezechiášovi. Dopočul sa totiž, že Ezechiáš bol chorý.
13 Ezechiáš sa im zaradoval a ukázal im svoju klenotnicu, striebro, zlato, voňavky, jemný olej a celú svoju zbrojnicu, všetko, čo sa nachádzalo v jeho pokladniciach. Nebolo ničoho, čo by im Ezechiáš nebol ukázal vo svojom dome a v celom svojom kráľovstve.
14 Nato prišiel ku kráľovi Ezechiášovi prorok Izaiáš a povedal mu: "Čo hovorili títo mužovia a odkiaľ prišli k tebe?" Ezechiáš odpovedal: "Z ďalekej krajiny prišli ku mne, z Babylonu."
15 Vravel: "Čo videli v tvojom dome?" Ezechiáš odpovedal: "Videli všetko, čo je v mojom dome, niet ničoho, čo by som im nebol ukázal vo svojich pokladniciach."
16 Izaiáš povedal Ezechiášovi: "Čuj slovo Pánovo:
17 Hľa, prídu dni a všetko, čo je v tvojom dome, čo až do tohoto dňa nazhromaždili tvoji otcovia, odnesú do Babylonu, nič neostane, hovorí Pán.
18 A vezmú aj z tvojich synov, ktorí budú pochádzať od teba, ktorých splodíš, a budú komorníkmi v paláci babylonského kráľa."
19 Ezechiáš povedal Izaiášovi: "Dobré je slovo Pánovo, ktoré si hovoril." A ešte povedal: "Veď za mojich dní bude pokoj a istota."
20 Ostatok Ezechiášových dejín, celá jeho chrabrosť a ako urobil rybník a vodovod a priviedol vodu do mesta, je opísané v Knihe letopisov júdskych kráľov.
21 Potom sa Ezechiáš uložil k svojim otcom a namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Manasses.
Sk 27,33-28,15
33 A kým nezačalo svitať, Pavol vyzýval všetkých, aby si zajedli. Vravel: "Dnes už štrnásty deň čakáte hladní a nič nejete.
34 Preto vás prosím, zajedzte si; je to na vašu záchranu. Nikomu z vás sa ani vlas z hlavy nestratí."
36 Všetci sa upokojili a prijali pokrm.
37 Všetkých nás bolo na lodi dvestosedemdesiatšesť.
38 Keď sa najedli, vyhadzovali do mora pšenicu, aby odľahčili loď.
39 Keď sa rozodnilo, nevedeli, aká je to krajina, videli iba zátoku s miernym pobrežím a chceli naň zahnať loď, ak to bude možné.
40 Odsekli kotvy a nechali ich v mori; uvoľnili aj povrazy na kormidlách, napli pred ňu plachtu a v priaznivom vánku mierili na pobrežie.
41 Dostali sa však na plytčinu a narazili. Predok lode sa zaboril a zostal nehybný, no zadná časť sa pod náporom vĺn rozpadala.
42 Vojaci chceli väzňov pozabíjať, aby niektorý neušiel, ak sa mu podarí vyplávať.
43 Ale stotník chcel zachrániť Pavla, preto prekazil ich úmysel. Dal rozkaz, aby tí, čo vedia plávať, prví zoskočili a vyšli na breh,
44 ostatní na doskách alebo na zvyškoch lode. A tak sa všetci dostali na pevninu.
1 Keď sme sa zachránili, dozvedeli sme sa, že ostrov sa volá Malta.
2 Domorodci boli k nám neobyčajne ľudskí. Rozložili vatru a všetkých nás prijali, lebo sa blížil dážď a bolo zima.
3 Keď Pavol nazbieral hŕbu raždia a prikladal na oheň, hodila sa mu na ruku vretenica, ktorá unikala pred horúčavou.
4 Keď domorodci videli zviera, ako mu visí na ruke, hovorili si: "Tento človek je určite vrah; hoci sa zachránil z mora, pomsta mu nedovolila žiť."
5 Ale on striasol zviera do ohňa a nič zlé sa mu nestalo.
6 Oni čakali, že opuchne, alebo naraz padne a umrie. Ale keď už dlho čakali a videli, že sa s ním nič zlé nedeje, zmenili mienku a hovorili, že je boh.
7 V tých miestach mal pozemky náčelník ostrova, menom Publius. Ten nás prijal a tri dni sa láskavo o nás staral ako o hostí.
8 Publiov otec práve ležal v horúčke a trápila ho úplavica. Pavol k nemu vošiel, pomodlil sa, vložil naň ruky a uzdravil ho.
9 A potom prichádzali aj ostatní chorí z ostrova a uzdravovali sa.
10 Tí si nás veľmi uctili, a keď sme odchádzali, dali nám, čo sme potrebovali.
11 Po troch mesiacoch sme vyplávali na alexaridrijskej lodi, čo zimovala na ostrove a mala v znaku Blížence.
12 Prišli sme do Syrakúz a zostali sme tam tri dni.
13 Potom sme stade odrazili a dostali sme sa do Régia. Na druhý deň začal viať južný vietor a za dva dni sme došli do Puteol.
14 Tam sme našli bratov, ktorí nás prosili, aby sme u nich zostali sedem dní. A tak sme prišli do Ríma.
15 Dopočuli sa o nás tamojší bratia a prišli nám naproti až po Appiovo Fórum a k Trom Tabernám. Keď ich Pavol zazrel, vzdával Bohu vďaky a nadobudol úfnosť.
Ž 83,1-19
1 Pieseň. Asafov žalm.
2 Bože, neodpočívaj a nemlč, nebuď ticho, Bože,
3 lebo, hľa, tvoji nepriatelia zúria a dvíhajú hlavu tí, čo ťa nenávidia.
4 Spriadajú úskočné plány proti tvojmu ľudu a radia sa proti tým, ktorých ty chrániš.
5 Hovoria si: "Poďte, vyhubme ich aby neboli národom, aby sa meno Izraela už ani nespomenulo."
6 Tak sa jednomyseľne dohovorili, proti tebe uzavreli zmluvu:
7 stany Edomu a Izraelčania, Moab a Agarénčania,
8 Gebal, Amon a Amalek, Filištínsko s obyvateľmi Týru.
9 Ba aj Asýrsko sa k nim pridalo; stali sa pomocou synom Lotovým.
10 Urob im to, čo Madiánčanom a Sisarovi, čo Jabinovi pri potoku Kišon;
11 pohynuli pri Endore a stali sa hnojivom zeme.
12 S ich kniežatami nalož ako s Orebom a Zebom a so všetkými ich vojvodcami ako so Zebeeom a Salmanom,
13 ktorí povedali: "Zaujmime dedične Božie pastviny!"
14 Bože môj, daj, nech sú ako páperie, ako plevy vo vetre,
15 ako požiar, čo lesy spaľuje, a ako plameň stravujúci hory;
16 tak ich prenasleduj svojou búrkou a vydes ich svojou víchricou.
17 Hanbou im prikry tvár a budú hľadať tvoje meno, Pane.
18 Nech sa hanbia a desia na veky vekov, nech sa hanbia a hynú.
19 Nech poznajú, že tvoje meno je Pán, že ty jediný si Najvyšší nad celou zemou.
