Dnes je 15. 01. 2026
Štvrtok 1. týždňa v Cezročnom období
Meniny má: Dobroslav
Čítanie na dnes (15. deň):
Gn 31,1-54
1 I začul reč Labanových synov, ako vraveli: "Pobral Jakub všetko, čo mal náš otec, a z toho, čo patrilo nášmu otcovi, získal všetko toto bohatstvo."
2 Aj na Labanovej tvári vybadal, že nebol k nemu taký prívetivý ako predtým.
3 Vtedy Pán povedal Jakubovi: "Vráť sa späť do krajiny svojich otcov a k svojim príbuzným! Ja budem s tebou."
4 Preto si Jakub dal zavolať Ráchel a Liu na pole
5 a povedal im: " Ja vidím na tvári vášho otca, že nie je ku mne taký prívetivý ako predtým, hoci Boh môjho otca bol so mnou.
6 Vy samy viete, že som z celej sily slúžil vášmu otcovi.
7 Váš otec ma však oklamal a desať ráz zmenil moju odmenu. No Boh nedal, aby mi uškodil:
8 Keď povedal: "Bodkasté budú tvojou odmenou," všetky ovce donášali strakaté, keď zasa povedal: "Pruhované budú tvojou odmenou," všetky ovce donášali pruhované.
9 Boh vzal stáda vášmu otcovi a dal ich mne.
10 V čase, keď sa behávali stáda, zdvihol som oči a vo sne som videl, že capy, ktoré skákali na samice, boli pruhované, bodkasté a strakaté.
11 A Boží anjel mi vo sne hovoril: "Jakub!" Ja som odpovedal: "Tu som!"
12 Vtedy mi povedal: "Pozdvihni oči a pozeraj. Všetky capy, čo skáču na samice, sú pruhované, bodkasté a strakaté. Ja som videl všetko, čo ti Laban vykonal.
13 Ja som Boh z Betelu, kde si ty pomazal pomník a kde si mi urobil sľub. Teraz sa len zober, odíď z tejto krajiny a vráť sa do svojej rodnej krajiny!"
14 Ráchel a Lia mu vraveli: "Máme my ešte podiel alebo dedičstvo v dome nášho otca?!
15 Neboli sme preň ako cudzinky? Veď nás predal a čo utŕžil, načisto premárnil.
16 Ozaj všetko bohatstvo, ktoré Boh odňal nášmu otcovi, patrí nám a našim deťom. Preto teda urob všetko, čo ti káže Boh!"
17 Jakub sa teda pobral, posadil svoje deti a svoje ženy na ťavy,
18 vzal so sebou všetok svoj statok a všetok svoj majetok, ktorý získal v Mezopotámii, totižto statok, ktorý mu patril, čo si nadobudol, a šiel k svojmu otcovi Izákovi do krajiny Kanaán.
19 Laban odišiel strihať ovce a Ráchel zatiaľ ukradla svojmu otcovi domácich bôžikov.
20 Jakub klamal Aramejčana Labana, lebo utajoval pred ním, že chce ujsť.
21 A tak sa dal na útek so všetkým, čo mu patrilo, rýchlo prebrodil rieku a dal sa smerom ku Galaádskym vrchom.
22 Na tretí deň oznámili Labanovi, že Jakub utiekol.
23 Vtedy Laban zobral so sebou svojich príbuzných, hnal sa za ním sedem dní cesty a dostihol ho na Galaádskych vrchoch.
24 Ale Boh prišiel k Aramejčanovi Labanovi za noci vo sne a povedal mu: "Chráň sa namiesto dobré zle hovoriť s Jakubom!"
25 Laban dohonil Jakuba, keď Jakub rozložil svoj stan na vrchu. Aj Laban sa so svojimi príbuznými utáboril na vrchu Galaád.
26 Tu Laban povedal Jakubovi: "Čo si to urobil? Oklamal si ma a odviedol si mi dcéry, akoby vo vojne zajaté!
27 Prečo si potajomky utiekol a okradol si ma? Neoznámil si mi to, aby som ťa mohol vyprevadiť s jasotom a spevmi, s bubnami a citarami!
28 Nedovolil si mi pobozkať mojich vnukov a dcéry! Ozaj, nerozumne si konal!
29 V mojich rukách bolo urobiť vám zlo, ale Boh tvojho otca mi minulej noci povedal: "Chráň sa namiesto dobre zle hovoriť s Jakubom!"
30 No keď si sa už raz vybral na cestu lebo si veľmi túžil po dome svojho otca -, prečo si ukradol mojich bôžikov?!"
31 Jakub vravel Labanovi: "Áno, bál som sa, lebo som si myslel, že by si mi bol násilím vzal svoje dcéry.
32 U koho však nájdeš svojich bohov, ten neostane nažive! V prítomnosti našich príbuzných poprezeraj, čo mám so sebou, a ber si to!" Jakub totiž nevedel, že ich Ráchel ukradla.
33 Nato Laban vošiel do Jakubovho stanu a do Liinho stanu i do stanu oboch slúžok, ale nič nenašiel. Keď vyšiel z Liinho stanu, vošiel do Ráchelinho stanu.
34 Ráchel však bôžikov vzala, skryla ich do ťavieho sedla a sadla si naň. Laban prezrel celý stan, ale nič nenašiel.
35 Povedala totiž svojmu otcovi: "Nech sa nehnevá môj pán, že nemôžem vstať pred tebou. Prihodilo sa mi, čo sa stáva ženám." Nuž hľadal, ale domácich bôžikov nenašiel.
36 Vtedy sa Jakub nahneval a vyčitoval Labanovi. A podráždený Jakub hovoril Labanovi: "Čím som sa previnil a v čom som sa prehrešil, že ma tak nástojčivo prenasleduješ
37 a prekutávaš moje? Čo si našiel zo všetkých vecí svojho domu?! Polož to tu pred oči mojich a tvojich príbuzných! Nech oni rozhodnú, kto z nás dvoch je v práve!
38 Je tomu práve dvadsať rokov, čo som bol u teba! Tvoje ovce a kozy nikdy nezvrhli a ja som nejedol nikdy barany z tvojho stáda.
39 Roztrhané som ti nikdy nedoniesol, ja som to vždy nahrádzal. Odo mňa si to vždy požadoval, či skapalo vo dne alebo v noci.
40 Za dňa som hynul od horúčavy, za noci od zimy a spánok mi odchádzal od očí.
41 Teraz je tomu dvadsať rokov, čo som v tvojom dome. Štrnásť rokov som ti slúžil za obe tvoje dcéry a šesť rokov za tvoje stáda, ale desať ráz si mi pozmenil odmenu!
42 Keby nebol býval so mnou Boh môjho otca, Boh Abraháma a ten, ktorého sa boji Izák, tak teraz by si ma bol prepustil naprázdno! To však, čo som pretrpel a čo robievali moje ruky, videl Boh, a preto ťa včerajšej noci varoval."
43 Laban odpovedal Jakubovi: "Moje sú dcéry, moje sú deti a moje sú stáda i všetko, čo vidíš, je moje! Ale čo môžem pre svoje dcéry a pre ich deti, ktoré porodili, teraz urobiť?
44 Nuž poď teraz, uzavrieme zmluvu, ty a ja! Nech je to svedectvom medzi mnou a tebou!"
45 Vtedy Jakub vzal kameň a postavil ho ako pamätník.
46 Potom povedal Jakub svojim príbuzným: "Nazbierajte kameňov!" I nabrali kameňov a urobili hromadu a na nej potom jedli.
47 Laban ju nazval Jegar sahaduta a Jakub ju nazval Galaád.
48 Nato Laban povedal: "Táto hromada je dnes svedkom medzi mnou a tebou." Preto ju nazval Galaád
49 a Masfa (stráž), lebo vravel: "Nech Pán stráži nad nami, keď sa rozlúčime!"
50 Nesmieš zle zaobchodiť s mojimi dcérami, ani si (nesmieš) vziať iné ženy k mojim dcéram! Aj keď nie je pri nás nik, hľa, Boh je svedkom medzi mnou a tebou!"
51 Laban ešte hovoril Jakubovi: "Hľa, táto hromada a tento pamätník, ktorý som postavil, je medzi mnou a tebou!
52 Táto hromada je svedkom a svedkom je i tento pamätník, že ja neprekročím za túto hromadu k tebe, ani ty neprekročíš za túto hromadu a za tento pamätník ku mne, aby sme si škodili!
53 Boh Abraháma a Boh Nachora nech súdia medzi mnou a tebou!" A Jakub prisahal na strach svojho otca Izáka a potom Jakub obetoval na vrchu krvavú obetu a zavolal svojich príbuzných na hostinu. Po hostine prenocovali na vrchu.
Mt 12,1-21
1 V tom čase išiel Ježiš v sobotu cez obilné pole. Jeho učeníci boli hladní a začali trhať klasy a jesť.
2 Keď to videli farizeji, povedali mu: "Pozri, tvoji učeníci robia, čo neslobodno robiť v sobotu."
3 On im povedal: "Nečítali ste, čo urobil Dávid, keď bol hladný on i jeho družina.
4 Ako vošiel do Božieho domu a jedol obetované chleby, ktoré nesmel jesť ani on ani tí, čo boli s ním ale iba kňazi?"
5 A v Zákone ste nečítali, že kňazi v sobotu porušujú v chráme sobotu, a predsa sú bez viny?
6 No hovorím vám: Tu je niekto väčší než chrám.
7 Keby ste vedeli, čo to znamená: "Milosrdenstvo chcem, a nie obetu," neboli by ste odsúdili nevinných.
8 Syn človeka je pánom aj nad sobotou."
9 Keď odtiaľ odišiel, vošiel do ich synagógy.
10 Tam bol človek s vyschnutou rukou. Oni sa ho pýtali: "Slobodno v sobotu uzdraviť?" Chceli ho totiž obžalovať.
11 On im povedal: "Nájde sa medzi vami človek, ktorý by svoju jedinú ovcu nechytil a nevytiahol z jamy, keby mu do nej padla, hoc aj v sobotu?"
12 A o koľko viac je človek ako ovca! Teda v sobotu slobodno dobre robiť."
13 Potom povedal človekovi: "Vystri ruku!" On ju vystrel a bola zasa zdravá ako druhá.
14 Farizeji vyšli von a radili sa o ňom, ako ho zahubiť.
15 Ježiš to vedel, preto odtiaľ odišiel. Mnohí šli za ním a on ich všetkých uzdravil,
16 len im pohrozil, aby ho neprezradili.
17 Tak sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš:
18 "Hľa, môj služobník, ktorého som si vyvolil, môj miláčik, v ktorom mám zaľúbenie. Vložím na neho svojho Ducha a oznámi právo národom.
19 Nebude sa škriepiť, nebude kričať, nik nebude počuť na ulici jeho hlas.
20 Nalomenú trsť nedolomí, hasnúci knôtik nedohasí, kým neprivedie právo k víťazstvu.
21 V jeho meno budú dúfať národy."
Ž 9,14-21
14 Zmiluj sa, Pane, nado mnou, pozri, ako ma nepriatelia sužujú, vytrhni ma z brán ríše smrti,
15 aby som v bránach dcéry sionskej hlásal všetky tvoje skutky preslávne a plesal, že si mi pomohol.
16 Pohania padli do jamy, ktorú kopali, a v tom osídle, čo nastrojili, chytila sa im vlastná noha.
17 Pán sa zjavil a konal súd. Hriešnik sa zamotal do diela svojich rúk.
18 Do pekla pôjdu hriešnici, všetci pohania, čo zabúdajú na Boha.
19 Lež na úbožiaka on nezabudne naveky, ani nádej úbožiakov navždy márna nebude.
20 Povstaň, Pane, nech sa nevyvyšuje človek; a národy si na súd predvolaj.
21 Pane, hrôzou ich zasiahni; nech pohania pochopia, že sú iba ľuďmi.
