Dnes je 23. 08. 2026
21. nedeľa v Cezročnom období
Meniny má: Filip
Čítanie na dnes (235. deň):
2Krn 18,28-21,1
28 Kráľ Izraela a júdsky kráľ Jozafat tiahli teda proti Ramotu v Galaáde.
29 Izraelský kráľ povedal Jozafatovi, že sa preoblečie, až pôjde do boja: "Ty sa však obleč do svojho rúcha!" A tak sa izraelský kráľ preobliekol a tak išli do boja.
30 Aramejský kráľ však prikázal svojim veliteľom vozov: "Nebojujte ani s malým, ani s veľkým, ale iba so samým kráľom Izraela!"
31 Keď potom velitelia vozov zazreli Jozafata, povedali si: "To je iste kráľ Izraela!" Obrátili sa a bojovali proti nemu. Ale Jozafat vykríkol a Pán mu pomohol, Boh ich odviedol od neho.
32 A keď velitelia vozov videli, že to nie je izraelský kráľ, obrátili sa preč od neho.
33 Ale akýsi muž nevdojak natiahol luk a zasiahol izraelského kráľa medzi spony panciera. On povedal svojmu kočišovi: "Obráť a vyvez ma z bojišťa, som ranený!"
34 Nakoľko sa však bitka v ten deň stupňovala, ostal kráľ Izraela stáť vo voze proti Aramejčanom až do večera. Zomrel, keď zapadalo slnko.
1 Júdsky kráľ Jozafat sa však šťastne vrátil domov do Jeruzalema.
2 Vyšiel mu v ústrety videc Jehu, Hananiho syn, a povedal kráľovi Jozafatovi: "Rúhačom treba pomáhať? Miluješ tých, ktorí nenávidia Pána? Preto si si zaslúžil Pánov hnev.
3 Zistili sa však u teba aj dobré skutky: že si dal z krajiny vypáliť ašery a že si sa rozhodol v srdci hľadať Pána." -
4 Jozafat ostal teda v Jeruzalema. Potom však opäť vyšiel medzi ľud od Bersabe až po Efraimské pohorie a obrátil ho k Pánovi, Bohu svojich otcov.
5 V krajine ustanovil sudcov, vo všetkých opevnených mestách Júdu, mesto za mestom.
6 A sudcom povedal: "Hľaďte na to, čo robíte, lebo nie za človeka súdite, ale za Pána, ktorý je s vami pri vynášaní rozsudku.
7 Nech vás preniká bázeň pred Pánom! Postupujte opatrne, lebo u Pána, nášho Boha, niet nespravodlivosti ani uprednostňovania, ani úplatkárstva."
8 Jozafat ustanovil aj v Jeruzaleme niektorých z levitov, kňazov a pohlavárov izraelských rodov pre Pánov súd a pre spory tých, čo bývali v Jeruzaleme.
9 A prikázal im: "Tak robte v bázni pred Pánom, spravodlivo a s úprimným srdcom.
10 Pri každom spore, ktorý k vám dôjde od vašich bratov, čo bývajú vo svojich mestách, (či je to spor) medzi krvou a krvou alebo o zákony, príkazy, predpisy a nariadenia, napomeňte ich, aby sa neprehrešovali proti Pánovi a aby nedoľahol na vás a na vašich bratov hnev. Takto robte a nepreviníte sa!
11 Veľkňaz Amariáš je vaším predstaveným vo všetkých Pánových veciach a Izmaelov syn Zabadiáš, knieža v Júdovom dome, vo všetkých veciach kráľa. Ako pisári sú vám k službám leviti. Konajte mužne a Pán nech je s dobrom!"
1 Potom prišli Moabčania, Amončania a s nimi niektorí z Meunejcov do boja proti Jozafatovi.
2 Prišli (ľudia) a oznámili Jozafatovi: "Veľký zástup prišiel proti tebe spoza mora, z Aramejska. Hľa, už sú v Asasontamare!" To je Engadi.
3 Jozafat sa preľakol. Rozhodol sa obrátiť na Pána a vyhlásil v celom Júdsku pôst.
4 Júdovci sa zhromaždili uprosovať Pána. Aj zo všetkých júdskych miest prišli uprosovať Pána.
5 Jozafat stál v zhromaždení Júdovcov a Jeruzalemčanov v Pánovom dome pred novým nádvorím
6 a hovoril: "Pane, Bože našich otcov, nie ty si Boh na nebi a panovník nad všetkými kráľovstvami národov?! V tvojej ruke je sila a moc a nik sa nemôže k tebe postaviť.
7 A nevyhnal si ty, náš Bože, národy tejto krajiny pred svojím ľudom, Izraelom, a nedal si ju navždy potomkom svojho priateľa Abraháma?!
8 Osadili sa v nej a postavili v nej tebe, tvojmu menu, svätyňu s úmyslom:
9 "Ak doľahne na nás nešťastie, trestajúci meč, mor alebo hlad, postavíme sa pred tento dom a pred tvoju tvár - veď v tomto dome je tvoje meno -, budeme vo svojej úzkosti volať k tebe a ty nás vypočuješ a zachrániš."
10 A teraz, hľa, Amončania, Moabčania a horali zo Seiru, cez ktorých si Izraelitom nedovolil prejsť, keď vychádzali z egyptskej krajiny, ale vyhli im, aby ich nezničili,
11 hľa, títo sa nám odplácajú, lebo nás prichádzajú vyhnať z tvojho imania, ktoré si dal nám.
12 Bože náš, nebudeš ich súdiť? Veď my nemáme sily proti tomuto veľkému zástupu, ktorý prichádza proti nám, a sami nevieme, čo si počať, ale iba k tebe obraciame svoj zrak."
13 A všetci Júdovci stáli pred Pánom, aj ich maličkí, ich ženy a synovia.
14 Vtedy na Jahaziela, syna Zachariáša, syna Banaiáša, syna Jehiela, syna Mataniáša, levitu z Asafových synov, zostúpil uprostred zhromaždenia Pánov duch
15 a hovoril: "Dávajte pozor, všetci Júdovci a obyvatelia Jeruzalema, i kráľ Jozafat: Toto vám hovorí Pán: Vy sa nebojte a nestrachujte pred týmto veľkým zástupom, lebo ten boj nie je váš, ale Boží!
16 Zajtra tiahnite dolu proti nim! Oni budú vystupovať po svahu Sis. Stretnete ich na kraji údolia, pred rovinou Jeruel.
17 Vašou úlohou nebude bojovať. Pevne sa postavte a pozerajte sa na pomoc, ktorú vám poskytne Pán. Júda a Jeruzalem, nebojte sa a nestrachujte sa! Zajtra im vyjdite naproti a Pán bude s vami!"
18 Nato sa Jozafat sklonil tvárou na zem a všetci Júdovci a obyvatelia Jeruzalema padli pred Pánom na tvár, aby sa klaňali Pánovi,
19 a leviti z Kaátových synov a z Koreových synov vstali a veľmi veľkým hlasom chválili Pána, Izraelovho Boha.
20 Včasráno vstali a vyšli na púšť Tekue. Keď vychádzali, Jozafat sa postavil a povedal: "Počúvajte, Júdovci a obyvatelia Jeruzalema! Verte v Pána, svojho Boha, a bude sa vám dariť!"
21 Poradil sa s ľudom a rozhodol, aby Pánovi speváci a oslavovatelia kráčali v posvätnej ozdobe pred ozbrojencami a aby hovorili: "Oslavujte Pána, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky."
22 A v čase, keď začali plesať a oslavovať, obrátil Pán proti Amončanom, Moabčanom a horalom zo Seiru postriežky, ktoré išli proti Júdovi, a porazili ich.
23 Amončania a Moabčania sa totiž postavili proti obyvateľom pohoria Seir, aby ich dobili a vyhubili, a keď boli hotoví s obyvateľmi Seiru, pomáhali si vzájomne sa ničiť.
24 Júdovci prišli na miesto, odkiaľ bol výhľad na púšť, obrátili sa smerom k zástupu a videli iba mŕtvoly popadané na zem, nebolo nikoho, kto by sa bol zachránil.
25 Jozafat a jeho ľud išli pobrať korisť a našli tam množstvo majetku, šiat a skvostných nádob. Nabrali si toho toľko, že to nevládali uniesť. Tri dni brali korisť, lebo jej bolo tak veľa.
26 Na štvrtý deň sa zhromaždili v Údolí chvály; - pretože tam chválili Pána, volajú to miesto podnes Údolím chvály.
27 Potom sa všetci Júdovci a Jeruzalemčania s Jozafatom na čele obrátili, aby sa s radosťou vrátili do Jeruzalema, lebo Pán im poprial radosť nad nepriateľmi.
28 S harfami, citarami a trúbami prišli do Jeruzalema, do Pánovho domu.
29 A na všetky kráľovstvá krajín dopadol strach pred Bohom, keď počuli, že Pán bojoval proti nepriateľom Izraela.
30 Jozafatovo kráľovstvo si odpočinulo, lebo jeho Boh mu doprial pokoj zo všetkých strán. -
31 Jozafat kraľoval nad Júdskom. Mal tridsaťpäť rokov, keď začal kraľovať, a dvadsaťpäť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Azuba, dcéra Selaiho.
32 Kráčal po ceste svojho otca Asu a neodklonil sa od nej, robil, čo sa páči Pánovi.
33 Ale výšiny nezmizli a ľud sa nepripútal srdcom k Bohu svojich otcov.
34 Ostatok Jozafatových dejín, prvších i neskorších, je napísaný v Príbehoch Jehuho, Hananiho syna, ktoré sú pojaté do Knihy izraelských kráľov.
35 Potom sa júdsky kráľ Jazafat spolčil s izraelským kráľom Ochoziášom, ktorý konal zločinne.
36 Naviedol ho totiž, aby postavili lode, ktoré by išli do Taršiša. Lode postavili v Asiongaberi.
37 Ale Eliezer, syn Dodaua z Maresy, prorokoval proti Jozafatovi: "Pretože si sa spojil s Ochoziášom Pán zničí tvoje dielo." A lode stroskotali a nemohli ísť do Taršiša.
1 Potom sa Jozafat uložil k svojim otcom a pochovali ho s jeho otcami v Dávidovom meste. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Joram. -
1Kor 15,35-50
35 Ale niekto povie: "Ako vstanú mŕtvi? V akom tele prídu?"
36 Hlupák! Čo ty seješ, neožije, ak prv neodumrie.
37 A čo seješ, neseješ budúce telo, ale holé zrno, či už pšeničné alebo nejaké iné.
38 No Boh mu dáva telo, aké chce, a každému semenu jeho vlastné telo.
39 Nie každé telo je to isté telo, ale iné je ľudské, iné zvieracie telo, iné vtáčie telo a iné rybie.
40 A sú telá nebeské a telá pozemské, ale iná je sláva nebeských a iná pozemských.
41 Iný je jas slnka, iný jas mesiaca a iný jas hviezd; veď hviezda sa od hviezdy líši jasom.
42 Tak je to aj so zmŕtvychvstaním: seje sa porušiteľné, vstáva neporušiteľné;
43 seje sa potupené, vstáva slávne; seje sa slabé, vstáva mocné
44 seje sa telo živočíšne, vstáva telo duchovné. Ak jestvuje živočíšne telo, jestvuje aj duchovné.
45 Tak je aj napísané: "Prvý človek, Adam, sa stal živou bytosťou;" posledný Adam oživujúcim Duchom.
46 Ale nie je prv duchovné lež živočíšne, až potom duchovné
47 Prvý človek zo zeme, je pozemsky; druhý človek je z neba.
48 Aký je ten pozemský, takí sú aj ostatní pozemskí; a aký je nebeský, takí sú aj ostatní nebeskí.
49 A ako sme nosili obraz pozemského, tak budeme nosiť aj obraz nebeského.
50 Hovorím však bratia, že telo a krv nemôžu byť dedičmi Božieho kráľovstva, ani porušiteľnosť nebude dedičom neporušiteľnosti.
Ž 102,13-18
13 Ale ty, Pane, trváš večne a spomienka na teba z pokolenia na pokolenie.
14 Vstaň a zľutuj sa nad Sionom, lebo už je čas, aby si sa nad ním zľutoval, lebo už je tu ten čas.
15 Veď tvoji služobníci milujú jeho kamene a ľútostia nad jeho troskami.
16 Tvojho mena, Pane, budú sa báť pohania a tvojej slávy všetci zemskí králi;
17 lebo Pán vystaví Sion a zjaví sa vo svojej sláve.
18 Zhliadne na modlitbu núdznych a nepohrdne ich prosbami.
