Dnes je 11. 09. 2026
Piatok 23. týždňa v Cezročnom období
Meniny má: Bystrík
Čítanie na dnes (254. deň):
Iz 42,1-44,23
1 "Hľa, môj služobník priviniem si ho, vyvolený môj, mám v ňom zaľúbenie. Svojho ducha som vložil na neho, prinesie právo národom.
2 Nebude kričať ani hlučne volať, nedá na ulici počuť svoj hlas.
3 Nalomenú trsť nedolomí, hasnúci knôtik nedohasí, podľa pravdy bude vynášať právo.
4 Neomdlie a nepodlomí sa, kým nezaloží na zemi právo, na jeho náuku čakajú ostrovy."
5 Tak hovorí Boh, Pán, ktorý stvoril nebesá a rozostrel ich, ktorý upevnil zem a jej rastlinstvo, ktorý na nej dáva dych ľudu a vzduch tým, čo po nej chodia:
6 "Ja, Jahve, som ťa povolal v spravodlivosti vzal som ťa za ruku; utvoril som ťa a zmluvou s ľudom som ťa urobil, svetlom pohanov,
7 aby si slepým otvoril oči a väzňov vyviedol zo žalára a z väznice tých, čo sedia v temnotách." ,
8 "Ja som Jahve, to je moje meno a svoju slávu inému nedám, ani svoju chválu modlám.
9 Predošlé veci, hľa, prišli a ja oznamujem nové, dám vám ich počuť skôr než vyklíčia."
10 Spievajte Pánovi pieseň novú, jeho chválospev od končín zeme, vy, čo vystupujete na more a čo ho napĺňa, ostrovy a tí, čo na nich bývajú.
11 Nech jasá púšť a jej osady, dvory, v ktorých býva Kedar, nech plesajú obyvatelia Sely, a z temena vrchov nech volajú!
12 Nech vzdávajú česť Pánovi a jeho slávu nech hlásajú ostrovom!
13 Ako bohatier kráča Pán, ako bojovník vzbudzuje zápal, volá, ba kričí bojovne, vrhá sa na nepriateľov.
14 "Bol som ticho od pradávna, mlčal som, premáhal som sa. Ako tá, čo rodí, budem kričať, dychčať a chrčať zároveň.
15 Spustoším vrchy a kopce, dám zvädnúť všetkej ich zeleni, rieky obrátim na ostrovy a studnice vôd vysuším.
16 A povediem slepých cestou, čo nepoznajú, po im neznámych chodníkoch ich odprevadím. Tmu pred nimi obrátim na svetlo a hrboľaté cesty na rovinu. Toto sú skutky, ktoré urobím a neodstúpim od nich."
17 Ustúpia nazad pokrytí hanbou tí, čo dúfajú v modly, tí, čo vravia liatinám: "Vy ste našimi bohmi."
18 Počujte, hluchí, a slepí, otvorte oči, aby ste videli!
19 Ktože je slepý, ak nie môj sluha? A hluchý ako môj posol, ktorého vyšlem? Ktože je slepý ako dôverník a hluchý ako Pánov sluha?
20 Vidíš mnoho, a nepozoruješ, máš otvorený sluch, a nečuješ.
21 Pánovi sa pre jeho vernosť zapáčilo zvelebiť zákon a osláviť.
22 Lenže to je ozbíjaný a olúpený ľud, v jamách sú zakosílení všetci a vo väzniciach sú poschovávaní. Plenom sú, nevytrhne ich nik, korisťou, a nik nepovie: "Vráť!"
23 Kto z vás toto počuje, pozoruje a všimne si pre budúcnosť?
24 Kto vydal na plen Jakuba a Izrael lupičom? Či nie Pán? Ten, proti ktorému sme zhrešili, nechceli kráčať jeho cestami a jeho zákon nepočúvali.
25 Preto naň vylial žeravosť hnevu a násilie vojny. Zanietil ho vôkol, ale neporozumel, zapálil ho, lenže si to nevzal k srdcu.
1 Teraz však toto hovorí Pán, tvoj stvoriteľ, Jakub, tvoj tvorca, Izrael: "Neboj sa, veď ťa vykúpim, po mene ťa zavolám, ty si môj.
2 Keď budeš brodiť vodami, budem s tebou, a keď riekami, nepotopia ťa, keď pôjdeš cez oheň, nepopáliš sa a plameň nebude horieť na tebe.
3 Veď ja som Pán, tvoj Boh, Svätý Izraelov, tvoj spasiteľ. Egypt dám ako výkupné za teba, Kuš a Sábu namiesto teba.
4 Pretože si drahý mojim očiam, vzácny a ja ťa milujem, vydám ľudí namiesto teba a národy za tvoj život.
5 Neboj sa, veď som s tebou ja, od východu privediem tvoje potomstvo a od západu ťa zhromaždím.
6 Severu poviem: "Vydaj!" - a juhu: "Nezdržiavaj!" - priveď mojich synov zďaleka a moje dcéry od končín zeme,
7 všetkých, čo sa mojím menom zvú a ktorých som na svoju slávu stvoril, vytvoril a urobil.
8 Vyveď von ľud slepý, hoci majú oči, a hluchý, hoci majú uši.
9 Nech sa zídu všetci pohania a zhromaždia sa národy! Kto z nich toto zvestuje? Veci predošlé nech nám oznámia, nech si postavia svedkov a vyhrajú spor, nech počujú a nech povedia: "Pravda!"
10 Vy ste mi svedkami - hovorí Pán - a môj sluha, ktorého som si zvolil, aby ste vedeli a uverili mi a pochopili, že som to ja, predo mnou nebol utvorený nijaký Boh a ani po mne nebude.
11 Ja, ja som Pán a okrem mňa niet spasiteľa.
12 Ja som predzvestoval, spasil a oznámil a cudzieho u vás nebolo, nuž vy ste mi svedkami - hovorí Pán - ja som však Boh,
13 aj odteraz ním budem a z mojej ruky nevytrhne nik; čo urobím, kto to odčiní?"
14 Toto hovorí Pán, váš vykupiteľ, Svätý Izraela: "Pošlem pre vás do Babylonu a vyženiem všetkých ako utečencov, i Chaldejcov do pyšných lodí.
15 Ja som Jahve, váš Svätý, Izraelov tvorca, váš kráľ."
16 Toto hovorí Pán, ktorý urobil cestu cez more a cez dravé vody chodník;
17 ktorý vyviedol vozy i kone, vojsko i vojvodcov... - ležia spolu, nevstanú, dotleli, zhasli ako knôt - :
18 "Nespomínajte udalosti dávne, o veciach predošlých neuvažujte.
19 Hľa, ja robím čosi nové, teraz to klíči, nebadáte? Áno, urobím cestu na púšti a rieky na pustatine.
20 Bude ma chváliť poľná zver, šakaly a pštrosy, lebo som dal vodu na púšti, rieky na pustatine, aby som napojil svoj ľud, svojho vyvolenca.
21 Ľud, ktorý som si utvoril, bude ohlasovať moju chválu.
22 Nevzýval si ma, Jakub, netrápil si sa o mňa, Izrael.
23 Neprinášal si mi obetné baránky, svojimi žertvami si ma neuctieval. Neobťažoval som ťa darmi a netrápil som ťa tymianom.
24 Nekúpil si mi vonnej trsti za striebro, tukom svojich žertiev si ma neopájal, lež obťažoval si ma svojimi hriechmi, trápil si ma svojimi neprávosťami.
25 Ja, ja som to, čo kvôli sebe zotriem tvoje hriechy a nespomeniem si na tvoje neprávosti.
26 Pripomeň mi, súďme sa spolu, hovor ty, aby si vyhral spor.
27 Tvoj prvý otec zhrešil, tvoji tlmočníci ma zradili.
28 Preto som znesvätil sväté kniežatá, Jakuba som dal do kliatby a Izrael na potupu."
1 A tak teraz čuj, Jakub, sluha môj, Izrael, ktorého som vyvolil.
2 Toto hovorí Pán, ktorý ťa stvoril, ktorý ťa formoval od materského lona a pomáha ti: "Neboj sa, sluha môj, Jakub, miláčik, ktorého som si vyvolil!
3 Veď rozlejem vody na to, čo je smädné, a riavy na vyschnutú zem, vylejem svojho ducha na tvoje potomstvo, svoje požehnanie na tvoje vetvy.
4 I budú rásť uprostred zelene ako vŕby pri potokoch vôd.
5 Tento hovorí: "Pánov som" a tamten volá v mene Jakuba, tento si píše: "Pánov" na ruku a menom Izraela sa nazýva."
6 Toto hovorí Jahve, kráľ Izraela, vykupiteľ jeho, Pán zástupov: "Ja som prvý a ja som posledný, okrem mňa nieto Boha.
7 Kto je ako ja, nech stojí a nech volá, nech to oznámi, nech mi to predloží! Kto zvestúva oddávna budúcnosť? - A to, čo má prísť, nech nám oznámia!
8 Nože, nebojte sa a netraste sa! Či som vám nezvestoval už dávno a neoznámil som vám? Veď vy ste mi svedkami. Či je Boh okrem mňa? Nie, nieto Skaly, nijakého nepoznám."
9 Tvorcovia modiel sú ničomní všetci a ich miláčikovia neprospejú. Ich svedkovia nič nevidia a nič nezvedia, aby sa zahanbili.
10 Kto urobil boha a ulial sochu, aby mu neprospela?
11 Hľa, všetci jeho stúpenci sú v hanbe a umelci, tí sú iba z ľudí. Nech sa zídu všetci, nech sa postavia, budú sa triasť a hanbiť zároveň.
12 Majster železa ostrí dláto a pracuje uhlím, stvárňuje kladivami, utvára svojím mocným ramenom. Ak vyhladne, vysilí sa, ak nepije vodu, omdlie.
13 Majster dreva rozťahuje mieru a zakresľuje rydlom, vypracúva kresačkou a obkresľuje kružidlom; i urobí z toho obraz muža, ako skvost človeka, čo má bývať v dome.
14 Vytne si cédre, vezme haštru a dub, vyberie si v stromoví hory; zasadí sosnu, aby vzrastala dažďom.
15 A bude človeku na palivo, vezme z neho a zohreje sa, áno, zapáli a napečie chleba, aj boha z neho spraví a klania sa mu, urobí modlu a korí sa jej.
16 Polovičku spáli v ohni, pri polovičke požíva mäso, pečienku pečie a nasýti sa, aj sa zohreje a povie: "Ej, ale som sa zohrial, cítim oheň!"
17 A zvyšok spracuje na boha, modlu, korí sa mu a poklonkuje, modlí sa k nemu a vraví: "Vysloboď ma, veď si mi bohom!"
18 Nevedia a nechápu, lebo majú zaslepené oči, že nevidia a ich srdcia nechápu.
19 Nepremieta si v srdci, nevie a neuvažuje takto: "Polovicu z neho som spálil v ohni, hej, nad jeho uhlím som napiekol chleba, upiekol som mäso a nasýtil som sa; a zo zvyšku mám spraviť ohavu? Polenu dreva sa mám koriť?"
20 Pasie sa na popole, zblúdilo mu srdce, zvádza ho, ale on si nezachráni dušu a nepovie: "Či nemám lož v pravici?"
21 Spomínaj na to, Jakub, Izrael, veď si mojím slohom, stvoril som ťa, ty si mojím sluhom, Izrael, nezabudnem na teba.
22 Zotriem ako oblak tvoje hriechy a ako mrak tvoje previnenia, vráť sa ku mne, áno, vykúpim ťa.
23 Plesajte, nebesá, veď Pán to spravil; jasajte, hlbiny zeme, plesaním zaznejte, vrchy, les a všetko stromovie v ňom, pretože Pán vykúpil Jakuba, preslavuje sa na Izraelovi.
2Kor 12,1-10
1 Musím sa chváliť, hoci to neosoží, ale prejdem k videniam a zjaveniam Pána.
2 Poznám človeka v Kristovi, ktorý bol pred štrnástimi rokmi - neviem, či v tele, či mimo tela, tiež neviem, to vie Boh, - uchvátený až do tretieho neba.
3 A viem, že tento človek - zasa neviem, či v tele, či mimo tela, to vie Boh, -
4 bol uchvátený do raja a počul tajomné slová, ktoré človek nesmie vysloviť.
5 Ním sa budem chváliť, sebou samým sa chváliť nebudem, iba ak svojimi slabosťami.
6 Veď ak sa aj budem chcieť chváliť, nebudem nerozumný lebo budem hovoriť pravdu. Ale zdŕžam sa, aby si niekto nemyslel o mne viac, ako vidí na mne alebo počuje odo mňa,
7 a aj pre veľkosť zjavení. A aby som sa nevyvyšoval, bol mi daný do tela osteň, satanov posol, ktorý ma bije po tvári, aby som sa nevyvyšoval.
8 Preto som tri razy prosil Pána, aby odstúpil odo mňa,
9 ale on mi povedal: "Stačí ti moja milosť, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti." A tak sa budem radšej chváliť svojimi slabosťami, aby vo mne prebývala Kristova sila.
10 Preto mám záľubu v slabostiach, v potupe, v núdzi, v prenasledovaní a v úzkostiach pre Krista; Iebo keď som slabý, vtedy som silný.
Ž 106,40-48
40 Pán vzplanul hnevom proti svojmu ľudu, až sa mu sprotivilo jeho dedičstvo;
41 vydal ich do rúk pohanov; vládli nad nimi tí, čo ich nenávideli.
42 Nepriatelia ich trápili, pokorili a uvrhli do svojho područia.
43 Častejšie ich vyslobodil; no oni ho vždy rozčúlili nejakým výmyslom, až pre svoje neprávosti vyšli navnivoč.
44 Ale on zhliadol na ich súženie, keď počul ich náreky.
45 Rozpamätal sa na svoju zmluvu a zľutoval sa nad nimi, lebo je veľmi milosrdný.
46 A vzbudil k nim súcit u všetkých, čo ich odviedli do zajatia.
47 Zachráň nás, Pane, Bože náš, a zhromaždí nás z krajín pohanských, aby sme mohli tvoje sväté meno velebiť a tvojou slávou sa honosiť.
48 Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, od vekov až naveky. A všetok ľud nech privolá: "Staň sa. Amen."
