Dnes je 19. 05. 2026
Utorok po 7. veľkonočnej nedeli
Meniny má: Gertrúda
Čítanie na dnes (139. deň):
1Sam 2,27-4,22
27 Tu prišiel k Hélimu Boží muž a povedal mu: "Toto hovorí Pán: Nezjavil som sa domu tvojho otca, keď boli v Egypte vo faraónovom dome?
28 A spomedzi všetkých izraelských kmeňov som si ho vyvolil za kňaza, aby vystupoval k môjmu oltáru, aby pálil tymian a nosil predo mnou efód. A dal som domu tvojho otca všetky zápalné obety Izraelových synov.
29 Prečo zazeráte na moje obety a dary, ktoré som nariadil v chráme? Synov si vážiš viac než mňa, aby ste mohli tučnieť z prvotín všetkých darov môjho izraelského ľudu."
30 Preto toto hovorí Pán, Izraelov Boh: "Isteže som povedal: Tvoj dom a dom tvojho otca bude večne chodiť pred mojou tvárou! Teraz však - hovorí Pán - nech je to ďaleko odo mňa, lebo uctím toho, kto si mňa ctí, kto však mnou opovrhuje, upadne do hanby.
31 Hľa, prichádzajú dni, keď odtnem tvoje rameno a rameno domu tvojho otca, že v tvojom dome nebude starca.
32 Vtedy budeš vidieť v chráme protivníka, ktorý bude Izraelu preukazovať dobro; v tvojom dome však nikdy nebude starca.
33 Ale neodstránim ti všetkých od svojho oltára, aby sa ti umárali oči a omdlievala ti duša. Celé množstvo tvojho domu bude odumierať v mužnom veku.
34 A toto ti bude znamením, ktoré sa zjaví na tvojich dvoch synoch, na Ofnim a Finésovi: Obaja zomrú v jeden deň.
35 Potom si vzbudím verného kňaza, ktorý bude konať podľa môjho srdca a mojej duše. A zbudujem mu trvalý dom; ustavične bude kráčať pred mojím pomazaným.
36 A každý, kto z tvojho domu ostane, príde a bude sa mu koriť, aby si vyprosil peniaz a peceň chleba. A povie: „Prideľže ma do nejakej kňazskej služby, aby som mal kúsok chleba do úst!“
1 Chlapec Samuel posluhoval pred Pánom pod dozorom Héliho. Božie slovo bolo v tých dňoch vzácne a videnie nebolo časté.
2 I stalo sa v ktorýsi deň, že Héli ležal na svojom mieste. Oči mu začínali hasnúť, takže nevidel.
3 Božie svetlo ešte nevyhaslo a Samuel spal v Pánovom chráme, kde bola archa zmluvy.
4 Tu zavolal na Samuela Pán. On odpovedal: "Tu som!"
5 Bežal k Hélimu a vravel: "Tu som, Pane volal si ma!" On odvetil: "Nevolal som, spi ďalej !" Odišiel teda a spal.
6 Ale Pán volal zasa: "Samuel!" Samuel vstal, išiel k Hélimu a vravel: "Tu som, volal si ma." On odpovedal: "Nevolal som ťa, syn môj, spi ďalej!"
7 Samuel však ešte nepoznal Pána, Pánovo slovo sa mu ešte nezjavilo.
8 A Pán opäť, tretí raz volal Samuela. On vstal, išiel k Hélimu a vravel: "Tu som, volal si ma." Vtedy Héli pochopil, že chlapca volá Pán.
9 A Héli povedal Samuelovi: "Choď, ľahni si. A ak ťa bude zasa volať, povedz: Hovor, Pane, tvoj sluha počúva!" Samuel odišiel a spal na svojom mieste.
10 Pán prišiel, zastal si a volal ako predtým: "Samuel, Samuel!" A Samuel odvetil: "Hovor, tvoj sluha počúva!"
11 Tu Pán povedal Samuelovi: "Hľa, ja urobím v Izraeli vec, ktorú keď niekto počuje, bude mu cvendžať v obidvoch ušiach.
12 V ten deň splním na Hélim všetko, čo som o jeho dome hovoril, od začiatku až do konca.
13 Oznámil som mu, že budem večne trestať jeho dom pre hriech, lebo vedel, že sa jeho synovia rúhajú a nekarhal ich.
14 Preto som Héliho domu prisahal: Vinu Héliho domu nemožno nikdy napraviť ani obetami, ani darmi."
15 Samuel spal až do rána a potom otvoril dvere Pánovho domu. Samuel sa bál oznámiť videnie Hélimu.
16 Ale Héli zavolal Samuela a povedal: Samuel, syn môj!" On odpovedal: "Tu som."
17 I spýtal sa ho: "Čo ti hovoril? Nezataj to predo mnou! Nech ti Boh urobí to a to, ak predo mnou zatajíš niečo z toho, čo ti hovoril!"
18 Nato mu Samuel rozpovedal všetko, nezatajil mu nič. A on povedal: "Je Pán. Nech urobí, čo uzná za dobré!"
19 Samuel dorastal, Pán bol s ním a ani jednému z jeho slov nedal padnúť na zem,
20 takže sa celý Izrael od Danu až po Bersabe dozvedel, že Samuel ako Pánov prorok je spoľahlivý.
21 A Pán sa ďalej zjavoval v Šíle, lebo Pán sa zjavoval Samuelovi v Šíle podľa Pánovho slova.
1 Samuelovo slovo znelo celému Izraelu. Izrael tiahol do boja proti Filištíncom a utáboril sa pri Aben-Ezre, Filištínci zas táborili v Afeku.
2 Filištínci nastúpili proti Izraelu, rozpútal sa boj a Izrael podľahol Filištíncom, ktorí v bitke na poli zabili asi štyritisíc mužov.
3 Ľud išiel do tábora a starší Izraela hovorili: "Prečo nás Pán dnes porazil pred Filištíncami? Donesme sem zo Šíla Pánovu archu zmluvy, nech tiahne uprostred nás a nech nás vyslobodí z ruky našich nepriateľov!"
4 Ľud poslal do Šíla i doniesli odtiaľ archu zmluvy Pána zástupov, ktorý sídli nad cherubmi. Pri Božej arche zmluvy boli dvaja Héliho synovia, Ofni a Finés.
5 Keď archa zmluvy došla do tábora, zajasal celý Izrael veľkým jasotom, až dunela zem.
6 Keď Filištínci počuli jasavý krik, pýtali sa: "Čo znamená tento zvučný, veľký jasot v tábore Hebrejov?" I dozvedeli sa, že do tábora prišla archa zmluvy.
7 Filištínci sa naľakali a vraveli: Prišiel Boh do tábora!" A volali: "Beda nám! Veru včera a predvčerom to nebolo takto!
8 Beda nám! Ktože nás vytrhne z ruky tohoto mocného Božstva, ktoré bilo Egypt rozličnými ranami na púšti?
9 Vzchopte sa, vzmužte sa, Filištínci, aby ste nemuseli slúžiť Hebrejom, ako oni slúžili vám! Nuž buďte chlapi a bojujte."
10 Nato sa Filištínci dali do boja a Izraeliti podľahli; utekal každý do svojho stanu: Porážka bola veľmi veľká, z Izraelitov padlo tridsaťtisíc pešiakov.
11 Archu zmluvy ukoristili a dvaja Héliho synovia, Ofni a Finés zomreli. -
12 Akýsi Benjamínec utekal zo šíku a v ten deň došiel do Šíla. Odev mal roztrhnutý a na hlave mal zem.
13 Keď došiel, Héli sedel na kresle a pozoroval cestu, lebo sa mu srdce triaslo o Božiu archu zmluvy! Muž teda došiel, podal správu v meste a celé mesto zakvílilo.
14 Keď Héli počul hlasné volanie, spýtal sa: "Čo znamená ten hlasný krik?" Nato muž rýchlo prišiel a podal správu Hélimu.
15 Héli bol deväťdesiatosemročný, oči mal stŕpnuté, nevidel.
16 Ten muž povedal Hélimu: "Ja prichádzam z bojiska. Dnes som utiekol z bojiska. I spýtal sa ho: "Čo sa stalo, syn môj?"
17 Posol odvetil: "Izrael ušiel pred Filištíncami, ľud utrpel veľkú porážku, zomreli aj obaja tvoji synovia Ofni a Finés a Božia archa padla za korisť.
18 Len čo spomenul Božiu archu, (Héli) padol z kresla nazad k bráne, zlomil si väz a zomrel. Bol to starý a ťažký človek. Súdil Izrael štyridsať rokov.
19 Jeho nevesta, Finésova manželka, bola ťarchavá, blízo pôrodu. Keď počula chýr o zajatí Božej archy a že jej zomrel svokor a manžel, klesla a porodila lebo ju zachvátili bolesti.
20 A keď zomierala, hovorili jej okolostojace: "Neboj sa, veď si porodila syna!" Ale neodpovedala, ani si toho nevšimla.
21 Chlapca však nazvala Ichabod, hovoriac: "Odišla sláva od Izraela, pre zajatie Božej archy a pre svojho svokra a manžela.
22 Hovorila: "Odišla sláva od Izraela, lebo ukoristili Božiu archu."
Jn 11,1-44
1 Bol chorý istý Lazár z Betánie, z dediny Márie a jej sestry Marty.
2 Bola to tá Mária, čo pomazala Pána voňavým olejom a poutierala mu nohy svojimi vlasmi. Jej brat Lazár bol chorý.
3 Preto mu sestry poslali odkaz: "Pane, ten, ktorého miluješ, je chorý."
4 Keď to Ježiš počul, povedal: "Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu, aby ňou bol oslávený Boží Syn."
5 Ježiš mal rád Martu i jej sestru a Lazára.
6 Keď teda počul, že je chorý, zostal ešte dva dni na mieste, kde bol.
7 Až potom povedal učeníkom: "Poďme znova do Judey."
8 Učeníci mu vraveli: "Rabbi, len nedávno ťa Židia chceli ukameňovať a zasa ta ideš?!"
9 Ježiš odpovedal: "Nemá deň dvanásť hodín? Kto chodí vo dne, nepotkne sa, lebo vidí svetlo tohoto sveta.
10 Ale kto chodí v noci, potkne sa, lebo v ňom nieto svetla."
11 Toto povedal a dodal: "Náš priateľ Lazár spí, ale idem ho zobudiť."
12 Učeníci mu povedali: "Pane, ak spí, ozdravie."
13 Ježiš však hovoril o jeho smrti a oni si mysleli, že hovorí o spánku.
14 Vtedy im Ježiš povedal otvorene: "Lazár zomrel.
15 A kvôli vám sa radujem, že som tam nebol, aby ste uverili. Poďme k nemu!"
16 Tomáš, nazývaný Didymus, povedal ostatným učeníkom: "Poďme aj my a umrime s ním."
17 Keď ta Ježiš prišiel, dozvedel sa, že Lazár je už štyri dni v hrobe.
18 Betánia bola pri Jeruzaleme, vzdialená asi pätnásť stadií,
19 a tak prišlo k Marte a Márii veľa Židov potešiť ich v žiali za bratom.
20 Keď Marta počula, že prichádza Ježiš, išla mu naproti. Mária zostala doma.
21 Marta povedala Ježišovi: "Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel.
22 Ale aj teraz viem, že o čokoľvek poprosíš Boha, Boh ti to dá."
23 Ježiš jej povedal: "Tvoj brat vstane z mŕtvych."
24 Marta mu vravela: "Viem, že vstane v posledný deň pri vzkriesení."
25 Ježiš jej povedal: "Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie.
26 A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky. Veríš tomu?"
27 Povedala mu: "Áno, Pane, ja som uverila, že ty si Mesiáš, Boží Syn, ktorý mal prísť na svet."
28 Ako to povedala, odišla, zavolala svoju sestru Máriu a potichu jej vravela: "Učiteľ je tu a volá ťa."
29 Len čo to ona počula, vstala a šla k nemu.
30 Ježiš totiž ešte nevošiel do dediny, ale bol stále na mieste, kde mu Marta vyšla naproti.
31 Keď Židia, čo boli s ňou v dome a potešovali ju, videli, že Mária rýchlo vstala a vyšla von, pobrali sa za ňou, lebo si mysleli: "Ide sa vyplakať k hrobu."
32 Keď Mária prišla ta, kde bol Ježiš, a zazrela ho, padla mu k nohám a povedala mu: "Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel."
33 Keď Ježiš videl, ako plače a ako plačú aj Židia, čo s ňou prišli, zachvel sa v duchu a vzrušený
34 sa opýtal: "Kde ste ho uložili?" Povedali mu: "Pane, poď sa pozrieť!"
35 A Ježiš zaslzil.
36 Židia povedali: "Hľa, ako ho miloval!"
37 No niektorí z nich hovorili: "A nemohol ten, čo otvoril oči slepému, urobiť, aby tento nezomrel?!"
38 Ježiš sa znova zachvel a pristúpil k hrobu. Bola to jaskyňa uzavretá kameňom.
39 Ježiš povedal: "Odvaľte kameň!" Marta, sestra mŕtveho, mu povedala: "Pane, už páchne, veď je už štyri dni v hrobe."
40 Ježiš jej vravel: "Nepovedal som ti, že ak uveríš, uvidíš Božiu slávu?"
41 Odvalili teda kameň. Ježiš pozdvihol oči k nebu a povedal: "Otče, ďakujem ti, že si ma vypočul.
42 A ja som vedel, že ma vždy počuješ, ale hovorím to kvôli ľudu, čo tu stojí, aby uverili, že si ma ty poslal."
43 Keď to povedal, zvolal veľkým hlasom: "Lazár, poď von!"
44 A mŕtvy vyšiel. Nohy a ruky mal ovinuté plátnom a tvár obviazanú šatkou. Ježiš im povedal: "Porozväzujte ho a nechajte ho odísť!"
Ž 64,1-11
1 Zbormajstrovi. Dávidov žalm.
2 Počuj, Bože, môj hlasitý nárek; ochraňuj mi život pred strašným nepriateľom.
3 Bráň ma pred zberbou ničomníkov pred tlupou zločincov.
4 Jazyk si brúsia ako meč, ako šípy hádžu jedovaté slová,
5 aby nevinného zasiahli z úkrytu. Znezrady a smelo doňho strieľajú,
6 utvrdzujú sa v zločinnom zámere. Radia sa, ako zastrieť osídla, a vravia si: "Ktože ich zbadá?"
7 Vymýšľajú neprávosť a čo vymyslia, aj dovŕšia. Hlbočina je človek a jeho srdce priepasť.
8 Lež Boh ich zasiahol svojimi šípmi; zrazu ich pokryli rany,
9 vlastný jazyk sa im stal nešťastím. Všetci, čo ich vidia, kývajú hlavou,
10 strach zachváti každého človeka; i budú hlásať Božie skutky a chápať jeho diela.
11 Spravodlivý sa teší v Pánovi a spolieha sa na neho a jasajú všetci, čo majú srdce úprimné.
