Pieseň piesní - kapitola 7
1 Postojže, postoj, Sulamit! Postojže, postoj, nech ťa vidíme! Čože chcete vidieť na Sulamitke? Či tanec vojenský? Chór dvoranov:
2 Aké sú ladné tvoje kroky v črieviciach, dcéra kniežacia! Priehyby tvojich bokov - skvost, dielo rúk majstrových.
3 Tvoje lono je miska preskvostná, nech vína s korením jej nikdy nechýba! Tvoj život je stoh pšenice, vrúbený ľaliami navôkol.
4 Tvoje prsia sú ako dve sŕňatá, srnie dvojčiatka.
5 Tvoj krk je sťa veža zo slonovej kosti ... Tvoje oči sú ako plesá hesbonské pri bráne Bat-Rabbim. Tvoj nos jak libanonský výbežok, čo hľadí proti Damašku.
6 Sťa Karmel tvoja hlava na tebe a vlasy, čo ti z hlavy splývajú, sú sťa purpur; kráľ je spútaný do vrkočov.
7 Aká si krásna, aká spanilá, najmilšia, so svojimi slasťami!
8 Tvoj vzrast sa palme podobá a hroznám tvoje prsníky.
9 Zhútal som: Vydriapem sa na palmu a siahnem po jej ovocí. Nuž, nechže sú mi tvoje prsníky viničovými strapcami a vôňa tvojho dychu sťa vôňa jabĺčok
10 a tvoje ústa ako víno najlepšie ktoré mi zvlažuje podnebie a lahodne sa kĺže cez pery a cez zuby.
11 Ja patrím svojmu milému a jeho túžba za mnou nesie sa.
12 Poď, milý môj, zájdime na vidiek, nocujme v dedinkách!
13 Včasráno pôjdeme do viníc pozrieť sa na vinič, či sa už rozvíja, či sa kvet otvára, či kvitnú granátovníky. Tam ti dám svoju lásku.
14 Už roznáša sa vôňa mandragor a nad našimi dvercami všakové znamenité ovocie, čerstvé i sušené, ja pre teba som odložila, milý môj.
