Utorok 10. 12. 2024
Utorok po 2. adventnej nedeli
Kniha proroka Izaiáša - Iz 40, 1-11
Potešujte, potešujte môj ľud, – vraví váš Boh. Hovorte k srdcu Jeruzalema a volajte k nemu, že sa skončilo jeho otroctvo a je odčinená jeho vina, že dostal z ruky Pánovej dvojnásobok za každý svoj hriech.
Hlas volajúceho: „Pripravte cestu Pánovi na púšti, vyrovnajte chodníky nášmu Bohu na pustatine! Každá dolina nech sa zdvihne a každý vrch i kopec zníži! Čo je krivé, nech je rovinou, a čo hrboľaté, nížinou. I zjaví sa Pánova sláva a uvidí spoločne každé stvorenie, že prehovorili Pánove ústa.“
Hlas hovorí: „Volaj!“ Ja vravím: „Čo mám volať?“ Každé telo je ako tráva a všetka jeho krása ako poľný kvet. Tráva uschne a kvet odpadne, keď ho ovanie Pánov dych. Naozaj je ľud ako tráva: Tráva uschne, kvet odpadne, ale slovo nášho Boha trvá naveky.
Vystúp na vysoký vrch, ty, čo hlásaš radostnú zvesť Sionu! Zodvihni mocne svoj hlas, ty, čo hlásaš radostnú zvesť Jeruzalemu! Zodvihni, neboj sa, povedz judejským mestám: „Hľa, váš Boh! Hľa, Pán, Boh, prichádza so všetkou mocou a jeho ruka bude vládnuť. Odmenu víťaza nesie so sebou a jeho trofeje idú pred ním. Ako pastier pasie svoju čriedu, do náručia berie baránky a kladie si ich do lona; starostlivo vedie ovce brezivé.“
Žalm - Ž 96, 1-2. 3+10ac. 11-12a. 12b-13
R: Hľa, Pán, Boh, prichádza so všetkou mocou.
Spievajte Pánovi pieseň novú; *
spievaj Pánovi, celá zem!
Spievajte Pánovi, velebte jeho meno. *
Zvestujte jeho spásu deň čo deň. R.
Zvestujte jeho slávu pohanom *
a jeho zázraky všetkým národom.
Hlásajte medzi pohanmi: „Pán kraľuje!“ *
a spravodlivo súdi národy. R.
Tešte sa, nebesia, plesaj, zem; †
nech more zahučí a čo ho napĺňa, *
nech plesá pole a všetko, čo je na ňom. R.
I zajasajú všetky stromy lesa †
pred tvárou Pána, že prichádza, *
že prichádza súdiť zem.
Spravodlivo bude súdiť zemekruh *
a národy podľa svojej pravdy. R.
Evanjelium podľa Matúša - Mt 18, 12-14
Alelujový verš: Blízko je deň Pána; hľa, príde a spasí nás.
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Čo myslíte? Keby mal niekto sto oviec a jedna z nich by zablúdila, nenechá tých deväťdesiatdeväť na vrchoch a nepôjde hľadať tú, čo zablúdila? A keď sa mu ju podarí nájsť, veru, hovorím vám: Bude mať z nej väčšiu radosť ako z tých deväťdesiatich deviatich, čo nezablúdili.
Tak ani váš Otec, ktorý je na nebesiach, nechce, aby zahynul čo len jediný z týchto maličkých.“
Liturgické čítania sú použité z webu: lc.kbs.sk.
