Liturgický kalendár - čítania zo Starého zákona
a evanjelium na dnes

Piatok 28. 06. 2024

Svätého Ireneja, biskupa a učiteľa Cirkvi, mučeníka


Druhá kniha kráľov - 2 Kr 25, 1-12



V deviatom roku vlády kráľa Sedekiáša, v desiatom mesiaci, v desiaty deň mesiaca prišiel babylonský kráľ Nabuchodonozor osobne so všetkým svojím vojskom proti Jeruzalemu; obkľúčili ho a postavili si okolo neho opevnenie. Mesto bolo uzavreté a obohnané násypom až do jedenásteho roku kráľa Sedekiáša. V deviaty deň štvrtého mesiaca sa v meste rozmohol hlad a nebolo chleba pre ľud krajiny.
Vtedy boli hradby mesta prelomené a všetci bojovníci ušli: v noci vyšli z mesta po ceste, ktorá vedie bránou medzi dvojitým múrom smerom ku kráľovskej záhrade, hoci Chaldejci obkľučovali mesto dookola, a išli po ceste, čo vedie do Araby.
Chaldejské vojsko prenasledovalo kráľa a chytilo ho na jerišskej rovine. Všetko jeho vojsko sa rozpŕchlo a opustilo ho. Kráľa zajali a zaviedli ho k babylonskému kráľovi do Rebly. Ten vyniesol nad ním rozsudok: Sedekiášových synov zabil pred jeho očami a jemu vylúpil oči; spútal ho okovami a odvliekol ho do Babylonu.
V piatom mesiaci v siedmy deň mesiaca – v devätnástom roku panovania babylonského kráľa – prišiel do Jeruzalema Nabuzardan, veliteľ telesnej stráže a služobník babylonského kráľa; podpálil Pánov dom, kráľovský palác i všetky jeruzalemské domy. Všetky domy ľahli popolom. Chaldejské vojsko, čo bolo s veliteľom telesnej stráže, rozbúralo i hradby okolo Jeruzalema. A zvyšok ľudí, ktorí ostali v meste, aj prebehlíkov, čo prebehli k babylonskému kráľovi, aj ostatný ľud odviedol veliteľ telesnej stráže Nabuzardan do zajatia. Len chudobný ľud krajiny nechal za vinohradníkov a roľníkov.

Žalm - Ž 137, 1-2. 3. 4-5. 6


R: Pane, chcem stále pamätať na teba.

Na brehu babylonských riek, tam sme sedávali a plakali, *
keď sme si spomínali na Sion.
Na vŕby tejto krajiny *
vešali sme svoje citary. R.
Lebo tí, čo nás zajali, *
žiadali od nás spevy
a tí, čo nás trápili, žiadali veselosť: *
„Zaspievajte nám nejaké piesne sionské!“ R.
Akože môžeme spievať pieseň Pánovu *
v cudzej krajine?
Keby som, Jeruzalem, zabudol na teba, *
nech mi odumrie pravica. R.
Nech sa mi prilepí jazyk na podnebie, *
keby som nepamätal na teba,
keby som Jeruzalem nepovýšil *
za vrchol svojej radosti. R.

Evanjelium podľa Matúša - Mt 8, 1-4


Alelujový verš: On vzal na seba naše slabosti a niesol naše choroby.


Keď Ježiš zostúpil z vrchu, išli za ním veľké zástupy. Tu prišiel k nemu istý malomocný, poklonil sa mu a vravel: „Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť.“ On vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: „Chcem, buď čistý!“ A hneď bol očistený od malomocenstva.
Potom mu Ježiš povedal: „Daj si pozor a nikomu o tom nehovor, ale choď, ukáž sa kňazovi a prines obetný dar, ako predpísal Mojžiš – im na svedectvo.“


Svätých Petra a Pavla, apoštolov


Vigília

Skutky apoštolov - Sk 3, 1-10



Peter a Ján vystupovali o tretej hodine do chrámu na popoludňajšiu modlitbu.
Práve prinášali istého muža, ktorý bol od narodenia chromý. Denne ho kládli k chrámovej bráne, ktorá sa volá Krásna, aby si pýtal almužnu od tých, čo vchádzali do chrámu. Keď videl vchádzať do chrámu Petra a Jána, prosil, aby mu dali almužnu.
Peter sa naň s Jánom zahľadel a povedal: „Pozri sa na nás!“ On sa na nich pozrel a čakal, že od nich niečo dostane.
Ale Peter povedal: „Striebro a zlato nemám, ale čo mám, to ti dám: V mene Ježiša Krista Nazaretského vstaň a choď!“ Chytil ho za pravú ruku a zodvihol ho.
Vtom mu spevneli nohy a členky, vyskočil, postavil sa a chodil. Vošiel s nimi do chrámu, chodil, vyskakoval a chválil Boha.
Všetok ľud videl, ako chodí a chváli Boha, a poznali ho, že je to ten, čo sedával pri Krásnej bráne chrámu a žobral. A naplnil ich úžas a vzrušenie nad tým, čo sa s ním stalo.

Žalm - Ž 19, 2-3. 4-5


R: Po celej zemi rozlieha sa ich hlas.

Nebesia rozprávajú o sláve Boha *
a obloha hlása dielo jeho rúk.
Deň dňu o tom podáva správu *
a noc noci to dáva na známosť. R.
Nie sú to slová, nie je to reč, *
ktorá by sa nedala počuť.
Po celej zemi rozlieha sa ich hlas *
a ich slová až po končiny sveta. R.

List Galaťanom - Gal 1, 11-20



Bratia, pripomínam vám, že evanjelium, ktoré som vám ja hlásal, nemá ľudský pôvod, lebo ja som ho neprijal, ani som sa ho nenaučil od človeka, ale zo zjavenia Ježiša Krista.
Veď ste počuli, ako som si kedysi počínal v židovstve: že som veľmi prenasledoval Božiu Cirkev a nivočil som ju. V židovstve som prevýšil mnohých vrstovníkov vo svojom rode, lebo som viac horlil za obyčaje svojich otcov.
Ale keď sa Bohu, ktorý si ma už v lone matky vybral a svojou milosťou povolal, zapáčilo zjaviť vo mne svojho Syna, aby som ho zvestoval medzi pohanmi, už som sa neradil s telom a krvou, ani som nešiel do Jeruzalema za tými, čo boli apoštolmi prv ako ja, ale odišiel som do Arábie a opäť som sa vrátil do Damasku.
Až po troch rokoch som šiel do Jeruzalema, aby som videl Kéfasa, a zostal som uňho pätnásť dní. Iného z apoštolov som nevidel, iba Jakuba, Pánovho brata.
A čo vám píšem, hovorím pred Bohom, že neklamem.

Evanjelium podľa Jána - Jn 21, 15-19


Alelujový verš: Pane, ty vieš všetko, ty vieš, že ťa mám rád.


Keď sa Ježiš zjavil svojim učeníkom a jedol s nimi, opýtal sa Šimona Petra: „Šimon, syn Jánov, miluješ ma väčšmi ako títo?“
Odpovedal mu: „Áno, Pane, ty vieš, že ťa mám rád.“
Ježiš mu povedal: „Pas moje baránky!“
Opýtal sa ho aj druhý raz: „Šimon, syn Jánov, miluješ ma?“
On mu odpovedal: „Áno, Pane, ty vieš, že ťa mám rád.“
Ježiš mu povedal: „Pas moje ovce!“
Pýtal sa ho tretí raz: „Šimon, syn Jánov, máš ma rád?“
Petra zarmútilo, že sa ho tretí raz spýtal: „Máš ma rád?“, a povedal mu: „Pane, ty vieš všetko, ty dobre vieš, že ťa mám rád.“
Ježiš mu povedal: „Pas moje ovce!
Veru, veru, hovorím ti: Keď si bol mladší, sám si sa opásal a chodil si, kade si chcel. Ale keď zostarneš, vystrieš ruky, iný ťa opáše a povedie, kam nechceš.“ To povedal, aby naznačil, akou smrťou oslávi Boha.
Ako to povedal, vyzval ho: „Poď za mnou!“


Liturgické čítania sú použité z webu: lc.kbs.sk.