Štvrtok 30. 05. 2024
Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi Prikázaný sviatok
- nie je prikázaná - možno spievať celú, alebo od slov *Hľa chlieb z neba…
Kniha Exodus - Ex 24, 3-8
Mojžiš prišiel a rozpovedal ľudu všetky Pánove slová a ustanovenia. A všetok ľud odpovedal jedným hlasom: „Všetko, čo Pán povedal, splníme.“
A Mojžiš všetky Pánove slová napísal. Ráno vstal a na úpätí vrchu postavil oltár a dvanásť kameňov pre dvanásť kmeňov Izraela. Potom poslal izraelských mládencov a oni priniesli zápalné obety a zabili teľatá na pokojnú obetu Pánovi.
Mojžiš vzal polovicu krvi a nalial ju do obetných misiek. Druhú polovicu vykropil na oltár.
Potom vzal knihu zmluvy a čítal ju nahlas ľudu; a oni vraveli: „Splníme všetko, čo Pán povedal, a budeme poslúchať.“
Mojžiš vzal krv, pokropil ňou ľud a povedal: „Toto je krv zmluvy, ktorú s vami uzavrel Pán podľa všetkých týchto slov.“
Žalm - Ž 116, 12-13. 15+16bc. 17-18
R: Vezmem kalich spásy a budem vzývať meno Pánovo.|Aleluja.
Čím sa odvďačím Pánovi *
za všetko, čo mi dal?
Vezmem kalich spásy *
a budem vzývať meno Pánovo. R.
V Pánových očiach má veľkú cenu *
smrť jeho svätých.
Pane, som tvoj sluha a syn tvojej služobnice. *
Ty si mi putá rozviazal: R.
obetu chvály ti prinesiem *
a budem vzývať meno Pánovo.
Splním svoje sľuby Pánovi *
pred všetkým jeho ľudom. R.
List Hebrejom - Hebr 9, 11-15
Bratia, keď prišiel Kristus, veľkňaz budúcich darov, cez väčší a dokonalejší stánok, nie urobený rukou, to jest nie z tohto stvoreného sveta, raz navždy vošiel do Svätyne, a to nie s krvou capov a teliat, ale so svojou vlastnou krvou, a tak získal večné vykúpenie.
Lebo ak už krv capov a býkov a popol z jalovice pokropením poškvrnených posväcuje, aby boli telesne čistí, o čo viac krv Krista, ktorý skrze večného Ducha sám seba priniesol Bohu na obetu bez poškvrny, očistí nám svedomie od mŕtvych skutkov, aby sme mohli slúžiť živému Bohu. A preto je prostredníkom novej zmluvy, aby smrťou podstúpenou na vykúpenie z previnení spáchaných za prvej zmluvy dostali tí, čo sú povolaní, prisľúbenie večného dedičstva.
Evanjelium podľa Marka - Mk 14, 12-16. 22-26
Alelujový verš: Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba, hovorí Pán; kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť naveky.
V prvý deň sviatkov Nekvasených chlebov, keď zabíjali veľkonočného baránka, učeníci povedali Ježišovi: „Kde ti máme ísť pripraviť veľkonočnú večeru?“
Poslal dvoch zo svojich učeníkov a vravel im: „Choďte do mesta. Tam stretnete človeka, ktorý bude niesť džbán vody. Choďte za ním a pánovi domu, do ktorého vojde, povedzte: ‚Učiteľ odkazuje: Kde je pre mňa miestnosť, v ktorej by som mohol jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka?‘ On vám ukáže veľkú hornú sieň, prestretú a pripravenú. Tam nám prichystajte.“
Učeníci odišli a keď prišli do mesta, všetko našli tak, ako im povedal. A pripravili veľkonočného baránka.
Keď jedli, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával im, hovoriac: „Vezmite, toto je moje telo!“ Potom vzal kalich, vzdával vďaky, dal im ho a všetci z neho pili. A povedal im: „Toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých. Veru, hovorím vám: Už nebudem piť z plodu viniča až do dňa, keď ho budem piť nový v Božom kráľovstve.“
Potom zaspievali chválospev a vyšli na Olivovú horu.
Liturgické čítania sú použité z webu: lc.kbs.sk.
