Štvrtok 14. 03. 2024
Štvrtok po 4. pôstnej nedeli
Kniha Exodus - Ex 32, 7-14
Pán povedal Mojžišovi: „Choď, zostúp, lebo tvoj ľud, ktorý si vyviedol z egyptskej krajiny, sa skazil. Veľmi rýchlo odbočili z cesty, ktorú som im určil. Urobili si z kovu teľa a klaňali sa mu, priniesli mu obetu a povedali: ‚Toto sú tvoji bohovia, Izrael, čo ťa vyviedli z egyptskej krajiny.‘“
Potom Pán povedal Mojžišovi: „Vidím, že tento ľud má nepoddajnú šiju. Nechaj ma, nech vzplanie môj hnev proti nim, vyhubím ich a z teba urobím veľký národ.“
Ale Mojžiš prosil Pána, svojho Boha, a hovoril: „Pane, prečo planie tvoj hnev proti tvojmu ľudu, ktorý si veľkou silou a mocnou rukou vyviedol z egyptskej krajiny? Nech, prosím, nepovedia Egypťania: ‚Podvodne ich vyviedol, aby ich pozabíjal na horách a vyničil zo zemského povrchu.‘ Nech utíchne tvoj hnev a odpusť zločin svojho ľudu!
Spomeň si na Abraháma, Izáka a Izraela, svojich služobníkov, ktorým si na seba samého prisahal a vyhlásil: ‚Rozmnožím vaše potomstvo ako hviezdy na nebi a celú túto krajinu, o ktorej som hovoril, dám vášmu potomstvu a budete ju mať navždy.‘“
A Pán sa zriekol svojho zámeru a nedopustil skazu, ktorú vyhlásil svojmu ľudu.
Žalm - Ž 106, 19-20. 21-22. 23
R: Pamätaj na nás, Pane, z lásky k svojmu ľudu.
Urobili si teľa na Horebe *
a klaňali sa soche uliatej;
i zamenili svoju slávu *
za podobu býka, ktorý trávu požiera. R.
Zabudli na Boha, svojho záchrancu, *
ktorý vykonal veľké divy v Egypte,
zázraky v Chámovej krajine, *
v Červenom mori skutky úžasné. R.
Už povedal, že ich vyhubí, *
keby nebolo Mojžiša, jeho vyvoleného.
On si stal v prielome pred neho, *
aby odvrátil jeho hnev; aby ich nezničil. R.
Evanjelium podľa Jána - Jn 5, 31-47
Alelujový verš: Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna; každý, kto v neho verí, má večný život.
Ježiš povedal Židom: „Ak vydávam svedectvo o sebe len ja sám, moje svedectvo nie je pravdivé. Ale je niekto iný, čo svedčí o mne, a ja viem, že svedectvo, ktoré vydáva o mne, je pravdivé.
Vy ste poslali k Jánovi a on vydal svedectvo pravde. Lenže ja neprijímam svedectvo od človeka, ale toto hovorím preto, aby ste vy boli spasení. On bol lampa, ktorá horí a svieti, a vy ste sa chceli chvíľu veseliť v jeho svetle.
Ja mám väčšie svedectvo, ako je Jánovo: skutky, ktoré mi dal vykonať Otec. Tieto skutky, ktoré konám, svedčia o mne, že ma poslal Otec. A sám Otec, ktorý ma poslal, vydal o mne svedectvo.
Vy ste nikdy nepočuli jeho hlas, ani jeho tvár ste nevideli a jeho slovo neostáva vo vás, lebo neveríte tomu, ktorého on poslal.
Skúmate Písma, lebo si myslíte, že v nich máte večný život, a práve ony svedčia o mne. Lenže vy nechcete prísť ku mne, aby ste mali život.
Slávu od ľudí neprijímam. Ale vás poznám, že nemáte v sebe Božiu lásku.
Ja som prišiel v mene môjho Otca, a neprijímate ma. Keby prišiel niekto iný v svojom vlastnom mene, toho by ste prijali.
Ako môžete veriť vy, ktorí sa navzájom oslavujete, a nehľadáte slávu, ktorú dáva len Boh?!
Nemyslite si, že ja budem na vás u Otca žalovať. Iný na vás žaluje: Mojžiš, do ktorého skladáte svoju nádej. Lenže keby ste verili Mojžišovi, verili by ste aj mne, lebo on o mne písal. Ale ak neveríte tomu, čo on napísal, ako uveríte mojim slovám?!“
Fakultatívne čítania na 4. pôstny týždeň
Vo vhodný deň tohto týždňa možno na podporu krstnej katechézy čítať evanjelium o slepom od narodenia, a to takto:
Kniha proroka Micheáša - Mich 7, 7-9
Upieram svoj zrak na Pána, očakávam Boha, svojho záchrancu; môj Boh ma vyslyší.
Neteš sa zo mňa, nepriateľka moja; padol som, ale vstanem, keď sedím vo tme, Pán je mojím svetlom.
Znášam Pánov hnev, lebo som zhrešil proti nemu, kým sa neujme mojej veci a neprisúdi mi právo; on ma vyvedie na svetlo, uvidím jeho spravodlivosť.
Žalm - Ž 27, 1. 7-8a. 8b-9c. 13-14
R: Pán je moje svetlo a moja spása.
Pán je moje svetlo a moja spása, *
koho sa mám báť?
Pán je ochranca môjho života, *
pred kým sa mám strachovať? R.
Čuj, Pane, hlas môjho volania, *
zľutuj sa nado mnou a vyslyš ma.
V srdci mi znejú tvoje slová: *
„Hľadajte moju tvár!“ R.
Pane, ja hľadám tvoju tvár. *
Neodvracaj svoju tvár odo mňa,
neodkláňaj sa v hneve od svojho služobníka. *
Ty si moja pomoc, neodvrhuj ma. R.
Verím, že uvidím dobrodenia Pánove *
v krajine žijúcich.
Očakávaj Pána a buď statočný; *
srdce maj silné a drž sa Pána. R.
Evanjelium podľa Jána - Jn 9, 1-41
Alelujový verš: Ja som svetlo sveta, hovorí Pán; kto mňa nasleduje, bude mať svetlo života.
Ako Ježiš šiel, videl človeka, ktorý bol od narodenia slepý. Jeho učeníci sa ho spýtali: „Rabbi, kto zhrešil – on, alebo jeho rodičia –, že sa narodil slepý?“
Ježiš odpovedal: „Nezhrešil ani on ani jeho rodičia, ale majú sa na ňom zjaviť Božie skutky. Musíme konať skutky toho, ktorý ma poslal, dokiaľ je deň. Ide noc, keď nik nebude môcť pracovať. Kým som na svete, som, svetlo sveta.“
Keď to povedal, napľul na zem, urobil zo sliny blato, blatom mu potrel oči a povedal mu: „Choď, umy sa v rybníku Siloe,“ čo v preklade znamená: Poslaný. On šiel, umyl sa a vrátil sa vidiaci.
Susedia a tí, čo ho predtým vídali žobrať, hovorili: „Nie je to ten, čo tu sedával a žobral?“
Jedni tvrdili: „Je to on.“ Iní zasa: „Nie je, len sa mu podobá.“ On vravel: „Ja som to.“
Pýtali sa ho teda: „Ako to, že sa ti otvorili oči?“
On odpovedal: „Človek, ktorý sa volá Ježiš, urobil blato, potrel mi oči a povedal mi: ‚Choď k Siloe a umy sa!‘ Šiel som teda, umyl som sa a vidím.“
Pýtali sa ho: „Kde je ten človek?“
Odpovedal: „Neviem.“
Zaviedli ho, toho, čo bol predtým slepý, k farizejom. Ale v ten deň, keď Ježiš urobil blato a otvoril mu oči, bola práve sobota. Preto sa ho aj farizeji pýtali, ako to, že vidí. On im povedal: „Priložil mi na oči blato, umyl som sa a – vidím.“
Niektorí farizeji hovorili: „Ten človek nie je od Boha, lebo nezachováva sobotu.“
Iní vraveli: „Ako môže hriešny človek robiť takéto znamenia?“ A rozštiepili sa.
Znova sa teda pýtali slepého: „Čo hovoríš o ňom ty? Veď tebe otvoril oči!?“
On odpovedal: „Je prorok.“
Židia však neverili, že bol slepý a teraz vidí, kým si nezavolali jeho rodičov. Opýtali sa ich: „Je to váš syn? A hovoríte, že sa narodil slepý? Ako to, že teraz vidí?“
Rodičia odpovedali: „Vieme, že je to náš syn a že sa narodil slepý. Ale ako to, že teraz vidí, to nevieme, ani nevieme, kto mu otvoril oči. Jeho sa spýtajte. Má svoje roky, nech hovorí sám za seba.“ Jeho rodičia hovorili tak preto, že sa báli Židov. Židia sa už totiž uzniesli, že každý, kto by ho uznal za Mesiáša, má byť vylúčený zo synagógy. Preto jeho rodičia povedali: „Má svoje roky, jeho sa spýtajte.“
Znovu teda zavolali človeka, čo bol predtým slepý, a povedali mu: „Vzdaj Bohu slávu! My vieme, že ten človek je hriešnik.“
On odvetil: „Či je hriešnik, neviem. Ale jedno viem: že som bol slepý a teraz vidím.“
Spýtali sa ho teda: „Čo urobil s tebou? Ako ti otvoril oči?“
Odpovedal im: „Už som vám povedal, a nepočuli ste. Prečo to chcete počuť znova? Chcete sa aj vy stať jeho učeníkmi?“
Vynadali mu a povedali: „Ty si jeho učeník, my sme Mojžišovi učeníci. My vieme, že Mojžišovi hovoril Boh, a o tomto nevieme ani to, odkiaľ je.“
Ten človek im odpovedal: „Práve to je čudné, že vy neviete, odkiaľ je, a mne otvoril oči. Vieme, že hriešnikov Boh nevyslyší; ale vyslyší toho, kto si Boha ctí a plní jeho vôľu. Od vekov nebolo počuť, že by bol niekto otvoril oči slepému od narodenia. Keby on nebol od Boha, nemohol by nič také urobiť.“
Povedali mu: „Celý si sa v hriechoch narodil a nás poúčaš?!“ A vyhnali ho von.
Ježiš sa dopočul, že ho vyhnali, vyhľadal ho a povedal mu: „Ty veríš v Syna človeka?“
On vravel: „A kto je to, Pane, aby som v neho uveril?“
Ježiš mu povedal: „Už si ho videl – a je to ten, čo sa rozpráva s tebou.“
On povedal: „Verím, Pane,“ a klaňal sa mu.
Ježiš povedal: „Súdiť som prišiel na tento svet: aby tí, čo nevidia, videli, a tí, čo vidia, aby oslepli.“
Začuli to farizeji, čo boli pri ňom, a povedali mu: „Sme azda aj my slepí?!“
Ježiš im odpovedal: „Keby ste boli slepí, nemali by ste hriech. Vy však hovoríte: ‚Vidíme.‘ A tak váš hriech ostáva.“
Liturgické čítania sú použité z webu: lc.kbs.sk.
