Nedeľa 10. 03. 2024
4. pôstna nedeľa Prikázaný sviatok
Čítania pre rok B
Druhá kniha kroník - 2 Krn 36, 14-16. 19-23
Všetky kňazské kniežatá i ľud množili nevernosti, napodobňovali všetky ohavnosti pohanov a poškvrnili Pánov dom, ktorý si zasvätil v Jeruzaleme.
Pán, Boh ich otcov, posielal k nim poslov a vo dne v noci ich napomínal, lebo mu bolo ľúto svojho ľudu a svojho príbytku. Ale oni vysmiali Božích poslov, pohŕdali jeho slovami a tupili jeho prorokov, až vzrástol Pánov hnev proti jeho ľudu a už nebolo lieku.
Nepriatelia spálili Boží dom, zrúcali jeruzalemské múry, podpálili všetky paláce a zničili všetky cenné predmety. Tých, čo unikli meču, odvliekli do Babylonu a stali sa otrokmi kráľa a jeho synov, kým sa nezačalo kráľovstvo Peržanov. Tak sa splnilo Pánovo slovo, ktoré povedal ústami Jeremiáša: Teraz zem dostala svoje soboty, cez celý čas spustošenia odpočívala, až sa naplnilo sedemdesiat rokov.
V prvom roku Kýra, kráľa Peržanov, sa splnilo, čo Pán povedal ústami Jeremiáša. Pán vnukol Kýrovi, kráľovi Peržanov, a on po celom svojom kráľovstve nariadil vyhlásiť – aj písomne: „Takto hovorí Kýros, kráľ Peržanov: Pán, Boh nebies, mi dal všetky kráľovstvá zeme. A rozkázal mi, aby som mu postavil dom v Jeruzaleme, ktorý je v Judei. S každým, kto patrí k jeho ľudu, nech je Pán, jeho Boh, a nech vystúpi.“
Žalm - Ž 137, 1-2. 3. 4-5. 6
R: Pane, chcem stále pamätať na teba.
Na brehu babylonských riek, tam sme sedávali a plakali, *
keď sme si spomínali na Sion.
Na vŕby tejto krajiny *
vešali sme svoje citary. R.
Lebo tí, čo nás zajali, *
žiadali od nás spevy
a tí, čo nás trápili, žiadali veselosť: *
„Zaspievajte nám nejaké piesne sionské!“ R.
Akože môžeme spievať pieseň Pánovu *
v cudzej krajine?
Keby som, Jeruzalem, zabudol na teba, *
nech mi odumrie pravica. R.
Nech sa mi prilepí jazyk na podnebie, *
keby som nepamätal na teba,
keby som Jeruzalem nepovýšil *
za vrchol svojej radosti. R.
List Efezanom - Ef 2, 4-10
Bratia, Boh, bohatý na milosrdenstvo, pre svoju nesmiernu lásku, ktorou nás miluje, hoci sme boli pre hriechy mŕtvi, oživil nás s Kristom – milosťou ste spasení – a s ním nás vzkriesil a daroval nám miesto v nebi v Kristovi Ježišovi, aby ukázal v budúcich vekoch nesmierne bohatstvo svojej milosti dobrotou voči nám v Kristovi Ježišovi.
Lebo spasení ste milosťou skrze vieru; a to nie je z vás, je to Boží dar: nie zo skutkov, aby sa nik nevystatoval. Veď sme jeho dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi pre dobré skutky, ktoré pripravil Boh, aby sme ich konali.
Evanjelium podľa Jána - Jn 3, 14-21
Alelujový verš: Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna; každý, kto v neho verí, má večný život.
Ježiš povedal Nikodémovi: „Ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby každý, kto verí, mal v ňom večný život.“
Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil.
Kto v neho verí, nie je súdený. Ale kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno Jednorodeného Božieho Syna.
A súd je v tomto: Svetlo prišlo na svet, a ľudia milovali tmu viac ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. Veď každý, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky neboli odhalené. Ale kto koná pravdu, ide na svetlo, aby bolo vidieť, že svoje skutky koná v Bohu.
Namiesto týchto perikop možno použiť všetky čítania z roku A
Prvá kniha Samuelova - 1 Sam 16, 1b. 6-7. 10-13a
Pán povedal Samuelovi: „Naplň si roh olejom a choď! Posielam ťa do Betlehema k Izaimu, lebo spomedzi jeho synov som si vyhliadol kráľa.“
Keď Samuel prišiel k Izaimu a videl Eliaba, povedal si: „Toto je iste Pánov pomazaný.“
Ale Pán povedal Samuelovi: „Nehľaď na jeho tvár ani na výšku postavy; tohoto som si nevybral. Ja nehľadím ako človek. Človek vidí iba vonkajšok, ale Pán vidí do srdca.“
Izai predviedol Samuelovi sedem svojich synov, ale Samuel povedal: „Pán si z týchto nevyvolil ani jedného.“
A Samuel povedal Izaimu: „Sú to všetci tvoji synovia?“
On odpovedal: „Ešte chýba najmenší, ten pasie ovce.“
Samuel povedal Izaimu: „Pošli poň a priveď ho; ani si nesadneme k stolu, kým nepríde.“
Poslal teda poň a priviedol ho; bol ryšavý, mal pekné oči a príjemný vzhľad.
A Pán povedal: „Vstaň, pomaž ho, to je on.“
Samuel vzal roh s olejom a pomazal ho uprostred jeho bratov. A od toho dňa pôsobil na Dávida Pánov duch.
Žalm - Ž 23, 1-3a. 3b-4. 5. 6
R: Pán je môj pastier, nič mi nechýba.
Pán je môj pastier, nič mi nechýba: *
pasie ma na zelených pašienkach.
Vodí ma k tichým vodám, *
dušu mi osviežuje. R.
Vodí ma po správnych chodníkoch, *
verný svojmu menu.
I keby som mal ísť tmavou dolinou, †
nebudem sa báť zlého, *
lebo ty si so mnou.
Tvoj prút a tvoja palica, *
tie sú mi útechou. R.
Prestieraš mi stôl *
pred očami mojich protivníkov.
Leješ mi olej na hlavu *
a kalich mi napĺňaš až po okraj. R.
Dobrota a milosť budú ma sprevádzať *
po všetky dni môjho života.
A budem bývať v dome Pánovom *
mnoho a mnoho dní. R.
List Efezanom - Ef 5, 8-14
Bratia, kedysi ste boli tmou, ale teraz ste svetlom v Pánovi. Žite ako deti svetla! Ovocie svetla je v každej dobrote, spravodlivosti a pravde. Skúmajte, čo sa páči Pánovi, a nemajte účasť na jalových skutkoch tmy, radšej ich odhaľujte, lebo to, čo oni potajomky robia, je hanba aj hovoriť. Ale všetko, čo sa odhalí, svetlo vynesie najavo, a všetko, čo je zjavné, je svetlo.
Preto hovorí: „Prebuď sa, ty, čo spíš, vstaň z mŕtvych a bude ti svietiť Kristus!“
Evanjelium podľa Jána - Jn 9, 1-41
Alelujový verš: Ja som svetlo sveta, hovorí Pán; kto mňa nasleduje, bude mať svetlo života.
Ako Ježiš šiel, videl človeka, ktorý bol od narodenia slepý. Jeho učeníci sa ho spýtali: „Rabbi, kto zhrešil – on, alebo jeho rodičia –, že sa narodil slepý?“
Ježiš odpovedal: „Nezhrešil ani on ani jeho rodičia, ale majú sa na ňom zjaviť Božie skutky. Musíme konať skutky toho, ktorý ma poslal, dokiaľ je deň. Ide noc, keď nik nebude môcť pracovať. Kým som na svete, som, svetlo sveta.“
Keď to povedal, napľul na zem, urobil zo sliny blato, blatom mu potrel oči a povedal mu: „Choď, umy sa v rybníku Siloe,“ čo v preklade znamená: Poslaný. On šiel, umyl sa a vrátil sa vidiaci.
Susedia a tí, čo ho predtým vídali žobrať, hovorili: „Nie je to ten, čo tu sedával a žobral?“
Jedni tvrdili: „Je to on.“ Iní zasa: „Nie je, len sa mu podobá.“ On vravel: „Ja som to.“
Pýtali sa ho teda: „Ako to, že sa ti otvorili oči?“
On odpovedal: „Človek, ktorý sa volá Ježiš, urobil blato, potrel mi oči a povedal mi: ‚Choď k Siloe a umy sa!‘ Šiel som teda, umyl som sa a vidím.“
Pýtali sa ho: „Kde je ten človek?“
Odpovedal: „Neviem.“
Zaviedli ho, toho, čo bol predtým slepý, k farizejom. Ale v ten deň, keď Ježiš urobil blato a otvoril mu oči, bola práve sobota. Preto sa ho aj farizeji pýtali, ako to, že vidí. On im povedal: „Priložil mi na oči blato, umyl som sa a – vidím.“
Niektorí farizeji hovorili: „Ten človek nie je od Boha, lebo nezachováva sobotu.“
Iní vraveli: „Ako môže hriešny človek robiť takéto znamenia?“ A rozštiepili sa.
Znova sa teda pýtali slepého: „Čo hovoríš o ňom ty? Veď tebe otvoril oči!?“
On odpovedal: „Je prorok.“
Židia však neverili, že bol slepý a teraz vidí, kým si nezavolali jeho rodičov. Opýtali sa ich: „Je to váš syn? A hovoríte, že sa narodil slepý? Ako to, že teraz vidí?“
Rodičia odpovedali: „Vieme, že je to náš syn a že sa narodil slepý. Ale ako to, že teraz vidí, to nevieme, ani nevieme, kto mu otvoril oči. Jeho sa spýtajte. Má svoje roky, nech hovorí sám za seba.“ Jeho rodičia hovorili tak preto, že sa báli Židov. Židia sa už totiž uzniesli, že každý, kto by ho uznal za Mesiáša, má byť vylúčený zo synagógy. Preto jeho rodičia povedali: „Má svoje roky, jeho sa spýtajte.“
Znovu teda zavolali človeka, čo bol predtým slepý, a povedali mu: „Vzdaj Bohu slávu! My vieme, že ten človek je hriešnik.“
On odvetil: „Či je hriešnik, neviem. Ale jedno viem: že som bol slepý a teraz vidím.“
Spýtali sa ho teda: „Čo urobil s tebou? Ako ti otvoril oči?“
Odpovedal im: „Už som vám povedal, a nepočuli ste. Prečo to chcete počuť znova? Chcete sa aj vy stať jeho učeníkmi?“
Vynadali mu a povedali: „Ty si jeho učeník, my sme Mojžišovi učeníci. My vieme, že Mojžišovi hovoril Boh, a o tomto nevieme ani to, odkiaľ je.“
Ten človek im odpovedal: „Práve to je čudné, že vy neviete, odkiaľ je, a mne otvoril oči. Vieme, že hriešnikov Boh nevyslyší; ale vyslyší toho, kto si Boha ctí a plní jeho vôľu. Od vekov nebolo počuť, že by bol niekto otvoril oči slepému od narodenia. Keby on nebol od Boha, nemohol by nič také urobiť.“
Povedali mu: „Celý si sa v hriechoch narodil a nás poúčaš?!“ A vyhnali ho von.
Ježiš sa dopočul, že ho vyhnali, vyhľadal ho a povedal mu: „Ty veríš v Syna človeka?“
On vravel: „A kto je to, Pane, aby som v neho uveril?“
Ježiš mu povedal: „Už si ho videl – a je to ten, čo sa rozpráva s tebou.“
On povedal: „Verím, Pane,“ a klaňal sa mu.
Ježiš povedal: „Súdiť som prišiel na tento svet: aby tí, čo nevidia, videli, a tí, čo vidia, aby oslepli.“
Začuli to farizeji, čo boli pri ňom, a povedali mu: „Sme azda aj my slepí?!“
Ježiš im odpovedal: „Keby ste boli slepí, nemali by ste hriech. Vy však hovoríte: ‚Vidíme.‘ A tak váš hriech ostáva.“
Dnešný deň obsahuje tieto varianty:
Evanjelium podľa Jána - Jn 9, 1-41
Alelujový verš: Ja som svetlo sveta, hovorí Pán; kto mňa nasleduje, bude mať svetlo života.
Ako Ježiš šiel, videl človeka, ktorý bol od narodenia slepý. Jeho učeníci sa ho spýtali: „Rabbi, kto zhrešil – on, alebo jeho rodičia –, že sa narodil slepý?“
Ježiš odpovedal: „Nezhrešil ani on ani jeho rodičia, ale majú sa na ňom zjaviť Božie skutky. Musíme konať skutky toho, ktorý ma poslal, dokiaľ je deň. Ide noc, keď nik nebude môcť pracovať. Kým som na svete, som, svetlo sveta.“
Keď to povedal, napľul na zem, urobil zo sliny blato, blatom mu potrel oči a povedal mu: „Choď, umy sa v rybníku Siloe,“ čo v preklade znamená: Poslaný. On šiel, umyl sa a vrátil sa vidiaci.
Susedia a tí, čo ho predtým vídali žobrať, hovorili: „Nie je to ten, čo tu sedával a žobral?“
Jedni tvrdili: „Je to on.“ Iní zasa: „Nie je, len sa mu podobá.“ On vravel: „Ja som to.“
Pýtali sa ho teda: „Ako to, že sa ti otvorili oči?“
On odpovedal: „Človek, ktorý sa volá Ježiš, urobil blato, potrel mi oči a povedal mi: ‚Choď k Siloe a umy sa!‘ Šiel som teda, umyl som sa a vidím.“
Pýtali sa ho: „Kde je ten človek?“
Odpovedal: „Neviem.“
Zaviedli ho, toho, čo bol predtým slepý, k farizejom. Ale v ten deň, keď Ježiš urobil blato a otvoril mu oči, bola práve sobota. Preto sa ho aj farizeji pýtali, ako to, že vidí. On im povedal: „Priložil mi na oči blato, umyl som sa a – vidím.“
Niektorí farizeji hovorili: „Ten človek nie je od Boha, lebo nezachováva sobotu.“
Iní vraveli: „Ako môže hriešny človek robiť takéto znamenia?“ A rozštiepili sa.
Znova sa teda pýtali slepého: „Čo hovoríš o ňom ty? Veď tebe otvoril oči!?“
On odpovedal: „Je prorok.“
Židia však neverili, že bol slepý a teraz vidí, kým si nezavolali jeho rodičov. Opýtali sa ich: „Je to váš syn? A hovoríte, že sa narodil slepý? Ako to, že teraz vidí?“
Rodičia odpovedali: „Vieme, že je to náš syn a že sa narodil slepý. Ale ako to, že teraz vidí, to nevieme, ani nevieme, kto mu otvoril oči. Jeho sa spýtajte. Má svoje roky, nech hovorí sám za seba.“ Jeho rodičia hovorili tak preto, že sa báli Židov. Židia sa už totiž uzniesli, že každý, kto by ho uznal za Mesiáša, má byť vylúčený zo synagógy. Preto jeho rodičia povedali: „Má svoje roky, jeho sa spýtajte.“
Znovu teda zavolali človeka, čo bol predtým slepý, a povedali mu: „Vzdaj Bohu slávu! My vieme, že ten človek je hriešnik.“
On odvetil: „Či je hriešnik, neviem. Ale jedno viem: že som bol slepý a teraz vidím.“
Spýtali sa ho teda: „Čo urobil s tebou? Ako ti otvoril oči?“
Odpovedal im: „Už som vám povedal, a nepočuli ste. Prečo to chcete počuť znova? Chcete sa aj vy stať jeho učeníkmi?“
Vynadali mu a povedali: „Ty si jeho učeník, my sme Mojžišovi učeníci. My vieme, že Mojžišovi hovoril Boh, a o tomto nevieme ani to, odkiaľ je.“
Ten človek im odpovedal: „Práve to je čudné, že vy neviete, odkiaľ je, a mne otvoril oči. Vieme, že hriešnikov Boh nevyslyší; ale vyslyší toho, kto si Boha ctí a plní jeho vôľu. Od vekov nebolo počuť, že by bol niekto otvoril oči slepému od narodenia. Keby on nebol od Boha, nemohol by nič také urobiť.“
Povedali mu: „Celý si sa v hriechoch narodil a nás poúčaš?!“ A vyhnali ho von.
Ježiš sa dopočul, že ho vyhnali, vyhľadal ho a povedal mu: „Ty veríš v Syna človeka?“
On vravel: „A kto je to, Pane, aby som v neho uveril?“
Ježiš mu povedal: „Už si ho videl – a je to ten, čo sa rozpráva s tebou.“
On povedal: „Verím, Pane,“ a klaňal sa mu.
Ježiš povedal: „Súdiť som prišiel na tento svet: aby tí, čo nevidia, videli, a tí, čo vidia, aby oslepli.“
Začuli to farizeji, čo boli pri ňom, a povedali mu: „Sme azda aj my slepí?!“
Ježiš im odpovedal: „Keby ste boli slepí, nemali by ste hriech. Vy však hovoríte: ‚Vidíme.‘ A tak váš hriech ostáva.“
Liturgické čítania sú použité z webu: lc.kbs.sk.
