Sobota 10. 02. 2024
Svätej Školastiky, panny
Prvá kniha kráľov - 1 Kr 12, 26-32; 13, 33-34
Jeroboam si povedal v srdci: „Teraz sa kráľovstvo vráti k Dávidovmu domu. Ak bude tento ľud chodievať do Jeruzalema a v Pánovom dome prinášať obety, srdce tohoto ľudu sa obráti k svojmu pánovi, judskému kráľovi Roboamovi, mňa zabijú a vrátia sa k judskému kráľovi Roboamovi.“
Kráľ porozmýšľal, urobil dvoje zlatých teliec a povedal ľudu: „Nechodievajte už do Jeruzalema! Hľa, tvoji bohovia, Izrael, ktorí ťa vyviedli z Egypta.“ Jedno postavil v Beteli a druhé dal do Danu. A bol z toho hriech, lebo ľud chodieval len za jedným až do Danu.
Potom narobil svätýň na výšinách a kňazov z obyčajného ľudu, ktorí neboli zo synov Léviho. Zaviedol aj sviatok v ôsmom mesiaci, v pätnásty deň mesiaca, podobný sviatok, ako slávili v Judsku. A v Beteli vystúpil k oltáru a priniesol obetu teľcom, ktoré zhotovil. V Beteli ustanovil aj kňazov výšin, ktoré porobil.
Po tomto všetkom sa Jeroboam nevrátil zo svojej zlej cesty, ale znova ustanovoval kňazov výšin z obyčajného ľudu. Každého, kto chcel, posvätil a stal sa kňazom výšin. Týmto hrešil dom Jeroboama a bol zničený a vyhubený z povrchu zeme.
Žalm - Ž 106, 6-7a. 19-20. 21-22
R: Pamätaj na nás, Pane, z lásky k svojmu ľudu.
Hrešili sme ako naši otcovia, †
konali sme bezbožne, páchali sme neprávosť. *
Naši otcovia v Egypte nechápali tvoje zázraky. R.
Urobili si teľa na Horebe *
a klaňali sa soche uliatej;
i zamenili svoju slávu *
za podobu býka, ktorý trávu požiera. R.
Zabudli na Boha, svojho záchrancu, *
ktorý vykonal veľké divy v Egypte,
zázraky v Chámovej krajine, *
v Červenom mori skutky úžasné. R.
Evanjelium podľa Marka - Mk 8, 1-10
Alelujový verš: Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.
V tých dňoch zasa bol pri Ježišovi veľký zástup a nemali čo jesť. Zvolal učeníkov a povedal im: „Ľúto mi je zástupu, lebo už tri dni zotrvávajú pri mne a nemajú čo jesť. Ak ich prepustím domov hladných, poomdlievajú na ceste, veď niektorí z nich prišli zďaleka.“
Jeho učeníci mu odvetili: „Kto ich môže nasýtiť chlebom tu na púšti a ako?“
Opýtal sa ich: „Koľko máte chlebov?“
Oni odpovedali: „Sedem.“
Tu rozkázal zástupu, aby si posadal na zem. Vzal sedem chlebov, vzdával vďaky, lámal a dával svojim učeníkom, aby ich rozdávali; a oni ich rozdali zástupu. Mali aj zopár rybiek. Aj nad nimi dobrorečil a kázal ich rozdať.
I jedli a nasýtili sa. A nazbierali sedem košov zvyšných odrobín. Ľudí tam bolo asi štyritisíc. Potom ich rozpustil. Hneď nastúpil so svojimi učeníkmi na loď a došiel do dalmanutského kraja.
Liturgické čítania sú použité z webu: lc.kbs.sk.
