Streda 22. 11. 2023
Svätej Cecílie, panny a mučenice
Druhá kniha Machabejcov - 2 Mach 7, 1. 20-31
Zatkli sedem bratov aj ich matku. Kráľ ich dal trýzniť korbáčmi a remeňmi, a tak ich chcel donútiť jesť zakázané bravčové mäso.
Ale najväčší obdiv a úctivú spomienku si zaslúži ich matka. Veď videla za jediný deň zomierať sedem svojich synov a znášala to vyrovnane, pre nádej, ktorú mala v Pánovi. Každého osve povzbudzovala v materinskej reči. Naplnená hrdinským zmýšľaním svoju ženskú dušu upevňovala mužskou odvahou a hovorila im: „Neviem, ako ste sa objavili v mojom lone; ja som vám nedarovala ani dych ani život, ani vaše údy som neusporiadala ja, ale stvoriteľ sveta; on stvárňuje život človeka a dáva pôvod všetkému; on vám vo svojom milosrdenstve dá opäť dych a život, lebo vy teraz kvôli jeho zákonom nedbáte na seba.“
Antiochus bol presvedčený, že ním pohŕda, a ťažko znášal jej vyčítavý hlas. Už ostal len najmladší; a on ho nielen slovami prehováral, ale aj prísahou uisťoval, že ho urobí bohatým a šťastným, ak odpadne od otcovských zákonov, že bude jeho priateľom a zverí mu úrad. No mladík akoby ho ani nepočul. Preto si kráľ predvolal matku a naliehal na ňu, aby chlapca presvedčila a zachránila.
Keď ju dlho prehováral, sľúbila, že presvedčí svojho syna. Sklonila sa k nemu a na posmech ukrutnému tyranovi vravela v materinskej reči: „Syn môj, zmiluj sa nado mnou; ja som ťa deväť mesiacov nosila v živote, tri roky pridájala, živila som ťa a starostlivo opatrovala až do tohto veku. Prosím ťa, dieťa moje, pozri na nebo a na zem a na všetko, čo je v nich, a poznáš, že ich Boh stvoril z ničoho a že takisto povstalo ľudské pokolenie. Neboj sa tohoto kata, ale buď hoden svojich bratov a prijmi smrť, aby som ťa v deň onoho zmilovania opäť získala aj s tvojimi bratmi.“
Sotva prestala hovoriť, mladík vyhlásil: „Na čo čakáte? Kráľov rozkaz neposlúchnem; poslúcham iba príkazy zákona, ktorý dostali naši otcovia skrze Mojžiša. Ale ty, čo vymýšľaš to najhoršie proti Hebrejom, neujdeš Božej ruke.“
Žalm - Ž 17, 1. 5-6. 8+15
R: Až raz vstanem zo sna, uzriem tvoju tvár, Pane.
Vypočuj, Pane, moju spravodlivú žiadosť, *
všimni si moju prosbu pokornú.
Nakloň sluch k mojej modlitbe, *
čo plynie z perí úprimných. R.
Pevne drž moje kroky na svojich chodníkoch, *
aby moje nohy nezakolísali.
K tebe, Bože, volám, lebo ty ma vyslyšíš. *
Nakloň ku mne sluch a vypočuj moje slová. R.
Chráň ma ako zrenicu oka, *
skry ma v tôni svojich perutí.
Ja však v spravodlivosti uzriem tvoju tvár *
a až raz vstanem zo sna,
nasýtim sa pohľadom na teba. R.
Evanjelium podľa Lukáša - Lk 19, 11-28
Alelujový verš: Ja som si vás vyvolil, aby ste išli a prinášali ovocie a aby vaše ovocie zostalo, hovorí Pán.
Ježiš pridal ešte podobenstvo, lebo bol blízko Jeruzalema a oni si mysleli, že sa už zjaví Božie kráľovstvo. A tak povedal: „Istý človek vznešeného pôvodu odchádzal do ďalekej krajiny prevziať kráľovstvo a potom sa mal vrátiť. Zavolal si svojich desiatich sluhov, dal im desať mín a povedal im: ‚Obchodujte, kým sa nevrátim!‘
Ale jeho občania ho nenávideli a vyslali za ním posolstvo s odkazom: ‚Nechceme, aby tento nad nami kraľoval.‘
Keď sa po prevzatí kráľovstva vrátil, dal si zavolať sluhov, ktorým dal peniaze, aby zistil, koľko kto získal.
Prišiel prvý a vravel: ‚Pane, tvoja mína získala desať mín.‘ On mu povedal: ‚Správne, dobrý sluha; pretože si bol verný v maličkosti, maj moc nad desiatimi mestami.‘
Prišiel druhý a vravel: ‚Pane, tvoja mína vyniesla päť mín.‘ Aj tomuto povedal: ‚Ty maj moc nad piatimi mestami.‘ Iný prišiel a hovoril: ‚Pane, hľa, tvoja mína. Mal som ju uloženú v šatke; bál som sa ťa, lebo si prísny človek: berieš, čo si si neuložil, a žneš, čo si nezasial.‘
On mu povedal: ‚Zlý sluha! Podľa tvojich vlastných slov ťa súdim. Vedel si, že som prísny človek, že beriem, čo som si neuložil, a žnem, čo som nezasial? Prečo si teda nedal moje peniaze peňazomencom a ja by som si ich bol po návrate vybral aj s úrokmi?‘
A tým, čo tam stáli, povedal: ‚Vezmite mu mínu a dajte ju tomu, čo má desať mín.‘
Oni mu vraveli: ‚Pane, veď má desať mín!‘
Hovorím vám: ‚Každému, kto má, ešte sa pridá, ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má. A mojich nepriateľov, čo nechceli, aby som nad nimi kraľoval, priveďte sem a pobite ich predo mnou!‘“
Ako to povedal, išiel popredku a uberal sa do Jeruzalema.
Liturgické čítania sú použité z webu: lc.kbs.sk.
