Štvrtok 17. 08. 2023
Štvrtok 19. týždňa v Cezročnom období
Kniha Jozue - Joz 3, 7-10a. 11. 13-17
Pán povedal Jozuovi: „Dnes ťa začnem vyvyšovať pred celým Izraelom, aby vedeli, že ako som bol s Mojžišom, tak budem aj s tebou. Rozkáž kňazom, ktorí nosia archu zmluvy: Až prídete na breh Jordána, ostaňte stáť.“
A Jozue povedal synom Izraela: „Pristúpte sem a počujte slová Pána, svojho Boha.“ A pokračoval: „Podľa tohoto poznáte, že je uprostred vás živý Boh, ktorý pred vami vyženie Kanaánčanov: Archa zmluvy Pána celej zeme pôjde pred vami cez Jordán. Len čo sa kňazi, ktorí ponesú archu Pána, Boha celej zeme, dotknú nohami vôd Jordána, vody, čo budú niže nich, odtečú, a tie, čo pritekajú zhora, ostanú stáť ako hrádza.“
Ľud teda vyšiel zo svojich stanov, aby prešiel cez Jordán. Kňazi, čo niesli archu zmluvy, kráčali pred ním. Keď došli k Jordánu a ich nohy sa dotkli vody – a koryto Jordána bývalo cez celú žatvu plné až po okraj –, vody, ktoré pritekajú zhora, sa zastavili na jednom mieste ako priehrada veľmi ďaleko pri meste, ktoré sa volá Adam a leží pri Sartane. Tie, čo boli poniže, odtiekli k moru Araba čiže k Slanému moru, až úplne zmizli. Ľud prechádzal oproti Jerichu a kňazi, ktorí niesli archu zmluvy, pevne stáli na suchej zemi uprostred Jordána, kým neprešiel celý Izrael po suchom riečisku na druhý breh Jordána.
Žalm - Ž 114, 1-2. 3-4. 5-6
R: Aleluja, aleluja, aleluja.
Keď Izrael vyšiel z Egypta, *
dom Jakubov spomedzi ľudu cudzieho,
Judea sa stala jeho svätyňou, *
Izrael jeho kráľovstvom. R.
More to videlo a zutekalo, *
Jordán sa naspäť obrátil;
vrchy poskakovali ako barance, *
pahorky ako jahňatá. R.
Čo ti je, more, že utekáš, *
a tebe, Jordán, že sa naspäť obraciaš?
Vrchy, prečo poskakujete ako barance *
a vy, pahorky, ako jahňatá? R.
Evanjelium podľa Matúša - Mt 18, 21 – 19, 1
Alelujový verš: Pane, vyjasni tvár nad svojím služobníkom a nauč ma svojim ustanoveniam.
Peter pristúpil k Ježišovi a povedal mu: „Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz?“
Ježiš mu odpovedal: „Hovorím ti: Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz.
Preto sa nebeské kráľovstvo podobá kráľovi, ktorý sa rozhodol vyúčtovať so svojimi sluhami. Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý bol dlžen desaťtisíc talentov. Ale pretože nemal skadiaľ vrátiť, pán rozkázal predať jeho aj jeho ženu aj deti i všetko, čo mal, a dlh splatiť. Vtedy mu sluha padol k nohám a na kolenách ho prosil: ‚Pozhovej mi a všetko ti vrátim.‘ A pán sa nad sluhom zľutoval, prepustil ho a odpustil mu aj dlžobu. No len čo ten sluha vyšiel, stretol sa so svojím spolusluhom, ktorý mu dlhoval sto denárov. Chytil ho pod krk a kričal: ‚Vráť, čo mi dlhuješ!‘ Jeho spolusluha mu padol k nohám a prosil ho: ‚Pozhovej mi a dlžobu ti splatím.‘ On však nechcel, ale odišiel a vrhol ho do žalára, kým dlh nesplatí.
Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili. Išli a rozpovedali svojmu pánovi všetko, čo sa stalo. A tak si ho pán predvolal a povedal mu: ‚Zlý sluha, ja som ti odpustil celú dlžobu, pretože si ma prosil. Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som sa ja zľutoval nad tebou?‘ A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi.“
Keď Ježiš skončil tieto reči, odišiel z Galiley a prešiel do judejského kraja za Jordán.
Liturgické čítania sú použité z webu: lc.kbs.sk.
