Evanjelium podľa Lukáša - kapitola 24
1 V prvý deň týždňa zavčas ráno prišli k hrobu a priniesli voňavé oleje, čo si pripravili.
2 Kameň našli od hrobu odvalený,
3 vošli dnu, ale telo Pána Ježiša nenašli.
4 Ako nad tým rozpačito uvažovali, zastali pri nich dvaja mužovia v žiarivom odeve.
5 Zmocnil sa ich strach i sklonili tvár k zemi. Ale oni sa im prihovorili: "Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi?
6 Niet ho tu. Vstal z mŕtvych. Spomeňte si, ako vám povedal, keď bol ešte v Galilei:
7 "Syna človeka musia vydať do rúk hriešnych ľudí a ukrižovať, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych."
8 Tu sa rozpamätali na jeho slová,
9 vrátili sa od hrobu a toto všetko zvestovali Jedenástim i všetkým ostatným.
10 Bola to Mária Magdaléna, Jana a Mária Jakubova. A s nimi aj iné to rozprávali apoštolom.
11 Ale im sa zdali tieto slová ako blúznenie a neverili im.
12 No Peter vstal a bežal k hrobu. Keď sa nahol dnu, videl tam len plachty. I vrátil sa domov a čudoval sa, čo sa stalo.
13 V ten deň išli dvaja z nich do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená šesťdesiat stadií,
14 a zhovárali sa o všetkom, čo sa prihodilo.
15 Ako sa tak zhovárali a spoločne uvažovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a išiel s nimi.
16 Ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali.
17 I spýtal sa ich: "O čom sa to cestou zhovárate?" Zastavili sa zronení
18 a jeden z nich menom Kleopas, mu povedal: "Ty si vari jediný cudzinec v Jeruzaleme, ktorý nevie, čo sa tam stalo v týchto dňoch?"
19 On im povedal: "A čo?" Oni mu vraveli: "No s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorokom, mocným v čine i v reči pred Bohom aj pred všetkým ľudom;
20 ako ho veľkňazi a naši poprední muži dali odsúdiť na smrť a ukrižovali.
21 A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo.
22 Niektoré ženy z našich nás aj naľakali. Pred svitaním boli pri hrobe,
23 a keď nenašli jeho telo, prišli a tvrdili, že sa im zjavili anjeli a hovorili, že on žije.
24 Niektorí z našich odišli k hrobu a zistili, že je to tak, ako vraveli ženy, ale jeho nevideli."
25 On im povedal: "Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci!
26 Či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy?"
27 A počnúc od Mojžiša a všetkých Prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo.
28 Tak sa priblížili k dedine, do ktorej šli, a on sa tváril, že ide ďalej.
29 Ale oni naň naliehali: "Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil!" Vošiel teda a zostal s nimi.
30 A keď sedel s nimi pri stole, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a podával im ho.
31 Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol.
32 Tu si povedali: "Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?"
33 A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a iných s nimi
34 a tí im povedali: "Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi."
35 Aj oni porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba.
36 Kým o tom hovorili, on sám zastal uprostred nich a povedal im: "Pokoj vám."
37 Zmätení a naľakaní si mysleli, že vidia ducha.
38 On im povedal: "Čo sa ľakáte a prečo vám srdcia zachvacujú také myšlienky?
39 Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja! Dotknite sa ma a presvedčte sa! Veď duch nemá mäso a kosti - a vidíte; že ja mám."
40 Ako to povedal, ukázal im ruky a nohy.
41 A keď tomu stále od veľkej radosti nemohli uveriť a len sa divili, povedal im: "Máte tu niečo na jedenie?"
42 Oni mu podali kúsok pečenej ryby.
43 I vzal si a jedol pred nimi.
44 Potom im povedal: "Toto je to, čo som vám hovoril, kým som bol ešte s vami, že sa musí splniť všetko, čo je o mne napísané v Mojžišovom zákone, u Prorokov a v Žalmoch."
45 Vtedy im otvoril myseľ, aby porozumeli Písmu,
46 a povedal im: "Tak je napísané, že Mesiáš bude trpieť a tretieho dňa vstane z mŕtvych
47 a v jeho mene sa bude všetkým národom, počnúc od Jeruzalema, hlásať pokánie na odpustenie hriechov.
48 Vy ste toho svedkami.
49 Hľa, ja na vás zošlem, čo môj Otec prisľúbil. Preto zostaňte v meste, kým nebudete vystrojení mocou z výsosti!"
50 Potom ich vyviedol von až k Betánii, zdvihol ruky a požehnal ich.
51 Ako ich žehnal, vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba.
52 Oni sa mu klaňali a s veľkou radosťou sa vrátili do Jeruzalema.
53 Stále boli v chráme a velebili Boha.
