List Efezanom - kapitola 4
1 Preto vás prosím ja, väzeň v Pánovi, aby ste žili dôstojne podľa povolania, ktorého sa vám dostalo,
2 so všetkou pokorou, miernosťou a zhovievavosťou. Znášajte sa navzájom v láske
3 a usilujte sa zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja.
4 Jedno je telo a jeden Duch, ako ste aj povolaní v jednej nádeji svojho povolania.
5 Jeden je Pán, jedna viera, jeden krst.
6 Jeden je Boh a Otec všetkých, ktorý je nad všetkými, preniká všetkých a je vo všetkých.
7 Ale každý z nás dostal milosť podľa miery, akou nás obdaroval Kristus.
8 Preto hovorí: "Do výšav vystúpil, so sebou vzal zajatcov, ľuďom dal dary."
9 A čo iné znamená to "vystúpil, ako že aj zostúpil do nižších častí zeme?
10 Ten, čo zostúpil, je ten istý, čo aj vystúpil ponad všetky nebesia, aby naplnil všetko.
11 On ustanovil niektorých za apoštolov, niektorých za prorokov, iných za evanjelistov a iných za pastierov a učiteľov,
12 aby pripravovali svätých na dielo služby, na budovanie Kristovho tela,
13 kým nedospejeme všetci k jednote viery a poznania Božieho Syna, k zrelosti muža, k miere plného Kristovho veku,
14 aby sme už neboli malými deťmi, ktorými sem-tam hádže a zmieta hocijaký vietor klamlivého ľudského učenia, ktorý podvodne strháva do bludu.
15 Ale žime podľa pravdy v láske všestranne vrastajme do toho, ktorý je hlavou, do Krista.
16 Z neho celé telo, pevne zviazané a pospájané všetkými oživujúcimi spojivami, podľa činnosti primeranej každej časti, rastie a buduje sa v láske.
17 Preto hovorím a dosvedčujem v Pánovi: Už nežite, ako žijú pohania, v márnosti svojho zmýšľania,
18 so zatemneným rozumom, odcudzení Božiemu životu pre nevedomosť, ktorá sa ich zmocnila, a pre zaslepenosť ich srdca.
19 Oni otupeli a oddali sa necudnosti a nenásytne žiadostivo páchajú každú nečistotu.
20 Vy ste sa tak o Kristovi neučili,
21 ak ste vôbec o ňom počuli a v ňom boli vyučení, ako je pravda v Ježišovi,
22 že máte odložiť starého človeka s predošlým spôsobom života, ktorý sa ženie za klamnými žiadosťami do skazy,
23 a obnovovať sa duchovne premenou zmýšľania,
24 obliecť si nového človeka, ktorý je stvorený podľa Boha v spravodlivosti a pravej svätosti.
25 Preto odložte lož a hovorte pravdu každý so svojim blížnym, veď sme si navzájom údmi.
26 Hnevajte sa, ale nehrešte! Slnko nech nezapadá nad vaším hnevom;
27 a nedávajte miesto diablovi!
28 Kto kradol, nech už nekradne, ale radšej nech pracuje a vlastnými rukami zarába, aby mal z čoho dať núdznemu.
29 Z vašich úst nech nevyjde nijaké zlé slovo, ale iba dobré, na potrebné budovanie, aby prinášalo milosť tým, čo počúvajú.
30 A nezarmucujte Svätého Božieho Ducha, v ktorom ste označení pečaťou na deň vykúpenia.
31 Akákoľvek zatrpknutosť, hnev, rozhorčenie, krik a rúhanie aj každá iná zloba nech sú ďaleko od vás.
32 Buďte k sebe navzájom láskaví a milosrdní, navzájom si odpúšťajte, ako aj vám odpustil Boh v Kristovi!
