Listovať vo Svätom Písme

Kniha žalmov - kapitola 10


1 Pane, prečo si tak ďaleko? Prečo sa skrývaš v časoch súženia?

2 Bezbožný vo svojej pýche sužuje bedára; nech sa chytí do nástrah, čo sám zosnoval.

3 Veď hriešnik sa chvastá svojou náruživosťou a lakomec sa vychvaľuje.

4 Hriešnik pohŕda Pánom a namyslene hovorí: "Boh nezasahuje; Boha niet."

5 Také sú všetky jeho myšlienky a jeho cesty sú vždy úspešné. Ďaleko je od myšlienky na tvoj súd a všetkých svojich odporcov nemá za nič.

6 V srdci si takto hovorí: "Mnou nič nepohne, ani mňa, ani moje pokolenie nezastihne nešťastie."

7 Jeho ústa sú plné luhania, klamu a podvodu; pod jeho jazykom zločin a násilie.

8 Sedí na postriežke blízko osád, nevinného zákerne zabíja.

9 Očami sliedi za chudákom; ako lev v húštine číha v úkryte. Číha, chce schvátiť bedára; chytá ho a hádže naňho sieť.

10 Prikrčí sa a vyrúti, i hynú chudáci v jeho násilných pazúroch.

11 V duchu si ešte hovorí: "Boh zabudol, odvrátil svoju tvár, vôbec sa nedíva."

12 Povstaň, Pane, Bože, zdvihni svoju ruku, nezabúdaj na úbohých.

13 Ako môže bezbožník Bohom pohŕdať? Ako si môže v duchu hovoriť: "Boh nezasiahne!"?

14 Ty vidíš, veď ty hľadíš na útrapy a žiaľ a berieš ich do svojich rúk. Na teba sa chudák spolieha a sirote pomáhaš.

15 Rozmliažď rameno hriešnika a zločinca; budeš hľadať jeho hriech, a už ho nenájdeš.

16 Pán je kráľom navždy, na veky vekov. Pohania vymizli z jeho krajiny,

17 Pane, ty vyslýchaš túžbu úbožiakov, vzpružuješ im srdce, ucho si k nim nakláňaš.

18 Zastaň sa práva siroty a utláčaného, aby už nikdy nenaháňal hrôzu človek stvorený zo zeme.