Listovať vo Svätom Písme

Kniha Tobiáš - kapitola 3


1 So zarmútenou dušou som vzdychal a plakal. A vzlykavo som sa začal modliť:

2 "Pane, ty si spravodlivý a spravodlivé sú všetky tvoje skutky. Všetky tvoje cesty sú milosrdenstvo a pravda; ty súdiš celý svet.

3 Teraz si, Pane, spomeň na mňa a zhliadni na mňa! Netrestaj ma za moje hriechy, ani za hriechy a nedbalosť mojich otcov, ktorými sme sa previnili proti tebe,

4 lebo sme neposlúchali tvoje prikázania. Preto si nás vydal za korisť, do zajatia a na smrť, aby sme boli na posmech, ohováranie a potupu u všetkých národov, medzi ktoré si nás rozohnal.

5 Aj teraz sú správne všetky tvoje súdy, keď ma tresceš za moje hriechy a za hriechy mojich otcov, lebo sme nezachovávali tvoje prikázania a nekráčali sme po ceste tvojej pravdy.

6 Urob teda teraz so mnou, ako sa ti páči; a rozkáž odňať môj život, aby som odišiel z povrchu zeme a obrátil sa na prach. Je pre mňa lepšie zomrieť ako žiť, lebo som musel počúvať nepravdivé výčitky a je mi veľmi smutno. Rozkáž, Pane, nech ma opustí táto tieseň; prepusť ma do večného príbytku a neodvracaj odo mňa svoju tvár, Pane! Lepšie je pre mňa zomrieť, ako skusovať takú veľkú tieseň vo svojom živote a počúvať také potupné výčitky."

7 V ten istý deň aj Sára, dcéra Raguela, čo býval v médskom meste Ekbatany, počula od jednej slúžky svojho otca potupné výčitky.

8 Bola totiž vydatá za siedmich mužov a zloduch Asmodej ich zabil prv, než k nej vošli ako k manželke. Slúžka jej povedala: "Ty hrdúsiš svojich mužov! Vydala si sa už za siedmich mužov a ani s jedným si neokúsila šťastie.

9 Prečo s nami tak tvrdo zaobchádzaš? Preto, že ti zomreli mužovia? Choď za nimi! Nech už nikdy nevidíme z teba ani syna ani dcéru!"

10 V ten deň Sára veľmi zosmutnela a plakala. Vyšla do hornej izby svojho otca a chcela sa obesiť. No potom sa zamyslela a povedala si: "To by potupovali môjho otca a hovorili by: "Mal si jedinú milovanú dcéru, a ona sa ti z nešťastia obesila." A tak by som zarmútila svojho starého otca a priviedla by som ho do hrobu. Lepšie bude, ak sa neobesím, ale budem úpenlivo prosiť Pána, aby som zomrela a nemusela už počúvať hanebné výčitky v tomto živote."

11 V tej chvíli vystrela ruky k obloku a modlila sa: "Zvelebený si, Pane, milosrdný Bože, a zvelebené je tvoje sväté a vznešené meno naveky. Nech ťa velebia všetky tvoje diela naveky.

12 A teraz, Pane, obraciam svoju tvár a svoje oči k tebe.

13 Rozkáž, aby som odišla z povrchu zeme a nemusela už počúvať hanebné výčitky.

14 Ty vieš, Pane, že som čistá od akejkoľvek nečistoty s mužom

15 a nepoškvrnila som svoje meno ani meno môjho otca v krajine zajatia. Som jediná dcéra svojho otca: On nemá syna, ktorý by zaujal jeho dedičstvo, a nemá ani brata ani blízkeho príbuzného, aby som sa mohla stať jeho manželkou. Už mi zomrelo sedem mužov: načo mám ešte žiť?! Ale ak nechceš, aby som zomrela, zhliadni na mňa, Pane, a zmiluj sa nado mnou, aby som už viac nemusela počúvať potupné výčitky."

16 V tej istej chvíli bola vypočutá modlitba obidvoch pred Božou velebou

17 a bol poslaný Rafael uzdraviť obidvoch: Tóbimu odstrániť beľmo z očí, aby očami videl Božie svetlo, a Raguelovu dcéru Sáru dať Tóbiho synovi Tobiášovi za manželku a oslobodiť ju od zloducha Asmodeja. Veď podľa práva patrila Tobiášovi, a nie tým všetkým, čo si ju chceli vziať. V tú istú chvíľu sa Tóbi vrátil z nádvoria do svojho domu a Raguelova dcéra Sára zostúpila z hornej izby.