Kniha sudcov - kapitola 17
1 Na Efraimskom pohorí býval muž menom Micha.
2 Povedal svojej matke: "Tisícsto šeklov striebra, ktoré ti vzali - a pre ktoré si vyslovila kliatbu aj predo mnou -, peniaze sú u mňa: ja som ich vzal!" Matka mu povedala: "Nech ťa požehná Pán, syn môj!"
3 Keď vrátil matke tisícsto strieborných šeklov, jeho matka povedala: "Striebro som zasvätila zo svojej ruky Pánovi pre môjho syna, aby z toho zhotovil modlu s obťahom. Teraz ti ho vraciam."
4 Keď však vrátil striebro svojej matke, jeho matka vzala dvesto strieborných šeklov a dala ich zlatníkovi, ktorý z nich urobil modlu s obťahom; tá sa dostala do Michovho domu.
5 Tak sa Michov dom stal domom Božím. Zhotovil tiež efód a terafim a za kňaza ustanovil jedného zo svojich synov.
6 V tých dňoch nebolo kráľa v Izraeli. Každý si robil, čo sa mu ľúbilo. -
7 A bol (tam) istý mladík z júdskeho Betlehema, z Júdovho kmeňa. Bol levita a zdržoval sa tam ako cudzinec.
8 Ten muž sa vysťahoval z mesta, z Júdovho Betlehema, aby sa uchýlil ako cudzí na príhodnom mieste. Vybral sa na Efraimské pohorie do Michovho domu, aby si našiel miesto podľa svojho povolania.
9 Micha sa ho opýtal: "Odkiaľ prichádzaš?" Odpovedal mu: "Som levita z Júdovho Betlehema. Idem, aby som sa uchýlil ako cudzí na príhodnom mieste."
10 Micha mu povedal: "Zostaň u mňa a buď mi otcom i kňazom! Dám ti desať strieborných šeklov na rok, ďalej celé ošatenie a živobytie." A levita na to pristal.
11 Levita potom býval u muža a mladík mu bol ako jeden zo synov.
12 Micha ustanovil levitu a mladík sa stal jeho kňazom a býval v Michovom dome.
13 Micha si povedal: "Teraz viem, že ma bude Pán požehnávať, lebo mám levitu za kňaza."