Kniha Sirachovcova - kapitola 2
1 Synu, ak ideš slúžiť Bohu, stoj (pevne) v spravodlivosti a bázni a priprav sa na skúšku!
2 Uponíž si srdce a vytrvaj, nakloň svoj sluch a prijmi rozumné slovo a neznepokojuj sa, keď ti príde čas pohromy.
3 Znášaj, čo ti znášať ukladá Boh; pevne sa pridaj k Bohu a vytrvaj, aby si vzrástol životom, keď príde koniec.
4 Prijímaj všetko, čo ťa zastihne, vytrvaj v bolesti, maj trpezlivosť, ak ťa niečo sužuje.
5 Lebo zlato a striebro čistia ohňom a bohumilých ľudí v peci utrpenia.
6 Dôveruj v Boha a on ťa vyslobodí, urob priamou svoju cestu a dúfaj v neho! Zachovaj si bázeň pred ním a vydrž v nej do staroby!
7 Ktorí sa bojíte Pána, čakajte až sa zmiluje, neodkloňte sa od neho, aby ste neklesli.
8 Ktorí sa bojíte, majte k nemu dôveru, a vaša odmena vás neminie,
9 Ktorí sa bojíte Pána, dúfajte v neho, a na vaše oblaženie príde jeho zľutovanie.
10 Ktorí sa bojíte Pána, milujte ho, a vaše srdcia sa dožijú jasnosti.
11 Synovia, pozrite na dávne pokolenia a vedzte, že nikoho nestihlo zahanbenie, kto dúfal v Pána.
12 Ktože bol opustený, ak vytrval pri jeho prikázaniach? Kýmže opovrhol, ak ho niekto vzýval (o pomoc)?
13 Lebo Boh je dobrotivý a milosrdný a odpúšťa viny, keď nastane súženie, ochráni všetkých, ktorí ho úprimne hľadajú.
14 No beda tým, čo majú srdce dvojaké a hriešne ústa i zločinné ruky, ako i hriešnikovi, ktorý chodí svetom dvojakou cestou!
15 Beda takým, ktorí majú ochabnuté srdce a nedôverujú v Boha, a preto ich neberie do svojej ochrany.
16 Beda takým, ktorí stratili trpezlivosť a ktorí opustili priame cesty a uchýlili sa na cesty neprávosti.
17 Lebo čo urobia, až Pán začne konať prehliadku?
18 Ktorí sa boja Pána, nebudú neposlušní jeho slovu, ktorí ho milujú, zachovajú jeho cestu.
19 Ktorí sa boja Pána, hľadajú, čo je mu milé, a ktorí ho milujú, budú plní jeho zákona.
20 Ktorí sa boja Pána, majú pripravené srdcia a budú si pred ním sväto počínať.
21 Ktorí sa boja Pána, zachovávajú jeho príkazy a zachovajú si trpezlivosť, až na nich zhliadne;
22 i povedia si: "Ak nebudeme robiť pokánie, (strestaj nás, Bože!), nech upadneme do rúk Pána, a nie do rúk ľudí!" Lebo aká je jeho velebnosť, také je aj jeho milosrdenstvo.
