Kniha proroka Jeremiáša - kapitola 30
1 Slovo, ktoré Pán povedal Jeremiášovi:
2 "Toto hovorí Pán, Boh Izraela: Napíš si do knihy všetky slová, ktoré som ti povedal.
3 Lebo, hľa, prídu dni, vraví Pán, keď obrátim osud svojho ľudu, Izraela a Júdu, hovorí Pán, a navrátim ich do krajiny, ktorú som dal ich otcom, i budú ňou vládnuť."
4 Toto sú slová, ktoré Pán hovoril o Izraeli a o Júdsku:
5 "Áno, toto hovorí Pán: Počuli sme strašný hlas; úzkosť a niet pokoja.
6 Spytujte sa, pozrite, či porodí muž? Prečo vidím, že každý muž má ruky na bedrách sťa rodička a každá tvár sa zmenila, zbledla.
7 Ach, veľký je to deň, podobného mu niet, je to čas úzkosti pre Jakuba, ale vyslobodí sa z toho.
8 V ten deň, hovorí Pán zástupov, zlámem jarmo, ktoré má na šiji, a jeho putá roztrhám, že ho nebudú viac zotročovať cudzinci.
9 Pánovi, svojmu Bohu, budú slúžiť a svojmu kráľovi Dávidovi, ktorého im ustanovím.
10 Ty sa však neboj, sluha môj, Jakub, hovorí Pán, nestrachuj sa - Izrael, lebo, hľa, ja ťa zachránim z diaľky a tvoje potomstvo z krajiny zajatia; i vráti sa Jakub a odpočinie si, v bezpečí bude, nezastraší ho nik.
11 Veď som s tebou ja, hovorí Pán, aby som ťa zachránil. Áno, zničím všetky národy, medzi ktoré som ťa roztrúsil, iba teba nezničím, ale budem ťa karhať spravodlivo a bez trestu ťa nenechám.
12 Lebo toto hovorí Pán: Nezhojiteľný je tvoj úraz, nevyliečiteľná tvoja rana.
13 Nik sa nechce ujať tvojho vredu, nemáš lieku na zhojenie.
14 Všetci tvoji milovníci zabudli na teba, nevyhľadávajú ťa; veď som ťa udrel nepriateľskou ranou, príkrym karhaním pre množstvo tvojich hriechov, silu tvojich zločinov.
15 Čo kričíš pre svoj úraz? - Tvoja bolesť je nezhojiteľná; pre množstvo tvojich hriechov, silu tvojich zločinov som ti to urobil.
16 Ale všetci, čo ťa hlcú, budú pohltení, všetci tvoji nepriatelia pôjdu do zajatia, všetci, čo ťa koristia, budú korisťou a všetci, čo ťa plienia, budú plenom.
17 Lebo ti zacelím jazvu a rany ti vyliečim, hovorí Pán, veď ťa volajú Odohnaná, Sion, ktorý nik nehľadá.
18 Toto hovorí Pán: Hľa, obrátim osud Jakubových stanov, nad jeho šiatrami sa zľutujem, mesto sa zbuduje na svojich kopcoch a palác bude stáť na pravom mieste.
19 Chválospev sa bude z nich ozývať a hlas veselosti, rozmnožím ich, neumenšia sa, oslávim ich, neoslabnú.
20 Jeho synovia budú ako kedysi, ich obec sa upevní predo mnou a navštívim všetkých, čo ich utláčajú.
21 Vládcu bude mať z vlastných radov a panovníka si sám zrodí. Priblížim si ho a príde ku mne, veď ktože by nasadzoval život a priblížil by sa mi - hovorí Pán.
22 I budete mojím ľudom a ja budem vaším Bohom.
23 Hľa, zúri Pánova víchrica, hnev, víchor sa rúti, zúri nad hlavou bezbožníkov!
24 Neodvráti sa Pánov hnev kým nesplní a neustáli plány svojho srdca, na konci dní to pochopíte.
