Listovať vo Svätom Písme

Kniha proroka Jeremiáša - kapitola 22


1 Toto hovorí Pán: "Zostúp do domu júdskeho kráľa a povedz tam toto slovo:

2 Povieš teda: Kráľ júdsky, ktorý sedíš na Dávidovom tróne, počuj slovo Pánovo ty i tvoji sluhovia i tvoj ľud, ktorí vchádzate cez tieto brány.

3 Toto hovorí Pán: Vysluhujte právo a spravodlivosť, vysloboďte utlačeného z rúk násilníka, cudzinca, sirotu a vdovu neprenasledujte a neutláčajte a nevinnú krv nevylievajte na tomto mieste.

4 Lebo ak budete bedlivo zachovávať tento príkaz, vtedy králi, ktorí sedia na Dávidovom tróne, budú vchádzať cez brány tohto domu, vezúc sa na vozoch a na koňoch, oni, ich sluhovia aj ich ľud.

5 Ale ak neposlúchnete tieto príkazy, prisahám na seba - hovorí Pán, že tento dom bude zboreniskom.

6 Lebo toto hovorí Pán o dome júdskeho kráľa: Galaádom si mi, temenom Libanonu: jednako ťa obrátim na púšť, na mestá neobývané.

7 A zasvätím proti tebe zhubcov, mužov s výzbrojou. Vyrúbu tvoje vyberané cédre a pohádžu na oheň.

8 I prejdú mnohé národy popri tomto meste a budú si hovoriť: "Prečo Pán naložil takto s týmto veľkým mestom?"

9 A odpovedia: "Preto, že opustili zmluvu Pána, svojho Boha, klaňali sa iným bohom a slúžili im."

10 Neplačte za zomrelým a nenariekajte za ním; plačte radšej za odchádzajúcim, pretože sa už nevráti a neuvidí svoj rodný kraj.

11 Lebo toto hovorí Pán o Joziášovom synovi Selumovi, júdskom kráľovi, ktorý panuje namiesto svojho otca Joziáša: "Kto z tohto miesta odišiel, nevráti sa viac sem,

12 ale zomrie na mieste, kam ho odviedli, a túto krajinu už viac neuvidí."

13 Beda tomu, kto stavia svoj dom nespravodlivo a svoje izby neprávom, bezplatne si zotročuje blížneho a nedá mu jeho mzdu;

14 kto hovorí: "Postavím si veľký dom a priestranné izby;" vylomí si obloky, pokryje cédrom, zafarbí na červeno.

15 Či si kráľom, aby si sa chvastal cédrami? Či tvoj otec nejedol a nepil? Ale vykonával právo a spravodlivosť, a preto mu bolo dobre.

16 Rozsúdil spor nízkeho a biedneho: (vtedy bolo dobre). "Či to neznamená: poznať mňa?" - hovorí Pán.

17 No ty nemáš oči ani srdce, iba pre svoj vlastný zisk, pre vylievanie nevinnej krvi a pre páchanie násilia a útlaku.

18 Preto takto hovorí Pán o Joakimovi, Joziášovom synovi, júdskom kráľovi: "Nebudú za ním nariekať: "Ach brat! Ach sestra!" Nebudú za ním nariekať: "Ach pane, ach veličenstvo!"

19 Pochovajú ho ako osla, vyvlečú ho a vyhodia von za brány Jeruzalema.

20 Vystúp na Libanon a krič, i na Bášane vydaj svoj hlas a volaj z Abarimu, veď sú zlomení všetci tvoji priatelia!

21 Hovoril som ti, keď si bol v bezpečí, povedal si: "Nechcem počuť!" To je tvoj spôsob od mladosti, nepočúval si môj hlas.

22 Všetkých tvojich pastierov bude pásť vietor, tvoji milovníci pôjdu do zajatia; vtedy sa zahanbíš a zmätieš pre všetku svoju zlobu.

23 Ty, ktorý bývaš na Libanone, ktorý máš hniezdo na cédroch, budeš stenať, až prídu na teba bôle ako bolesti na rodičku.

24 "Ako žijem - hovorí Pán, aj keby júdsky kráľ Choniáš, syn Joakimov, bol pečatným prsteňom na mojej pravici, strhol by som ťa odtiaľ.

25 A vydám ťa do ruky tých, čo ti striehnu na život, do ruky tých, ktorých sa bojíš, do ruky babylonského kráľa Nabuchodonozora a do ruky Chaldejcov.

26 A zahodím teba i matku, ktorá ťa porodila, do cudzej krajiny, v ktorej ste sa nenarodili, a tam zomriete.

27 Do krajiny však, do ktorej sa im duša túži vrátiť, sa nevrátia."

28 Či je nádobou bezcennou, odhodenou tento muž, Choniáš? Či je nádobou, ktorú nik nechce? Prečo sú odvrhnutí, on a jeho semä, zahodení do krajiny, ktorú nepoznajú?

29 Zem, zem, zem, počuj slovo Pánovo:

30 Toto hovorí Pán: "Zapíšte tohto muža: Bezdetný, človek, ktorý nemal zdaru vo svojich dňoch, lebo z jeho potomstva sa nepodarí nikomu sedieť na Dávidovom tróne a znovu panovať v Júdsku."