Kniha proroka Izaiáša - kapitola 8
1 Pán mi povedal: "Vezmi veľkú tabuľu a napíš na ňu ľudským písmom: Náhla korisť - rýchly lup!
2 I vzal som si hodnoverných svedkov, kňaza Uriáša a Zachariáša, syna Barachiášovho.
3 Potom som pristúpil k prorokyni; i počala a porodila syna. A Pán mi riekol: "Nazvi ho Náhla korisť - rýchly lup.
4 Lebo skôr, ako by chlapec vedel volať "Otče" a: "Matka, budú odnášať bohatstvo Damasku a korisť Samárie pred asýrskeho kráľa. -
5 A Pán ešte ďalej hovoril ku mne takto:
6 "Pretože tento ľud zavrhol vody Siloe, ktoré tečú tíško, a potešil tým Rasina a Romeliášovho syna:
7 preto, hľa, privedie na nich (Pán) silné a hojné vody Rieky: - asýrskeho kráľa a všetko jeho vojsko - i vystúpi nad všetky svoje riečištia a prerazí všetky svoje brehy.
8 Potečie v Júdsku, rozvodní sa a rozprúdi, bude siahať až k hrdlu, takže svojimi rozpätými krídlami zaplní šírku tvojej krajiny, ó, Emanuel!"
9 (Len) zúrte, národy, a skazíte sa, čujte, všetky diaľavy zeme; (len) zbrojte a zničíte sa, (len) zbrojte a zničíte sa!
10 Kujte plán - a stroskotá, hovorte reči - a neobstoja, pretože s nami je Boh.
11 Lebo takto mi hovoril Pán mocným zásahom a upravoval ma aby som nešiel cestou tohto ľudu. Riekol:
12 Nezvite sprisahaním všetko, čo tento ľud volá sprisahaním, a čoho sa on bojí, nebojte sa a nestrachujte sa!
13 Pána zástupov, toho majte za Svätého! On je vašou bázňou a on vaším strachom.
14 A bude svätyňou a skalou úrazu, kameňom pádu obom domom Izraela, sieťou a osídlom obyvateľom Jeruzalema.
15 I potknú sa oň mnohí, padnú a rozbijú sa, zachytia sa a budú ulovený
16 "Potvrď svedectvo a zapečať náuku u mojich učeníkov.
17 Čakám teda na Pána, ktorý si zakryl tvár pred domom Jakuba, a dúfam v neho.
18 Hľa, ja a chlapci, ktorých mi dal Pán, sme znakmi a znameniami v Izraeli od Pána zástupov, čo býva na vrchu Sion!
19 Keď vám povedia: "Dopytujte sa u čarodejov a veštcov, čo šuškajú a šepocú; či sa nemá národ dopytovať u svojho boha, o živých u mŕtvych?"
20 K náuke a ku svedectvu! Ak nebudú hovoriť takto, budú ako tí, pre ktorých niet svitania.
21 Bude chodiť v nej (v krajine) ochabnutý a hladný, a keď vylačnie, rozzúri sa a bude zlorečiť svojmu kráľovi a svojmu Bohu. A či sa obráti nahor,
22 či sa pozrie na zem: hľa, úzkosť a tma a hrôzyplné temno! Ale mrákavy uniknú,
23 lebo nebude tma tam, kde je (teraz) súženie. V predošlom čase znevážil krajinu Zabulona a krajinu Neftaliho, v poslednom však zvelebí pobrežie mora, Zajordánsko, Galileu pohanov.
