Kniha proroka Habakuka - kapitola 2
1 Postavím sa na svoju stráž, umiestim sa na hradbe a budem sliediť, aby som zbadal, čo bude ku mne hovoriť, a čo odpovie na moju ponosu.
2 Pán mi odpovedal: "Napíš videnie, a to jasne na tabuľu, aby sa dalo plynne čítať.
3 Lebo videnie je ešte na určený čas, no náhli sa ku koncu a nesklame; ak sa oddiali, čakaj naň, veď určite príde a nezmešká.
4 Hľa, nadúva sa, v kom nie je duša priama, spravodlivý však bude žiť pre svoju vernosť."
5 A ako je víno klamlivé, nebude mať slávu muž nadutý, ktorý si otvára hrtan ako podsvetie, je ako smrť, nezasýti sa, zhrabal k sebe všetky národy a zhromaždil k sebe všetky kmene.
6 Či títo všetci nespravia porekadlo o ňom, posmešnú hádanku, a nepovedia: "Beda tomu, kto hromadí, čo nie je jeho. Dokedy ešte? A hromadí proti sebe mračno hliny."?
7 Či nepovstanú náhle, čo zahryznú do teba, a nezobudia sa, čo tebou otrasú? Potom im budeš korisťou.
8 Preto, že si vyplienil mnohé národy, vyplienia ťa všetky ostatné kmene, pre ľudskú krv, pre násilnosť na zemi, na meste a všetkých jeho občanoch.
9 Beda tomu, kto hromadí korisť na nešťastie svojho domu, chce si položiť hniezdo do výšav, aby unikol ruke nešťastia.
10 Odhodlal si sa, na hanbu svojho domu, povytínať mnohé národy a tvoja duša hreší.
11 Veď kameň z múru bude kričať a hrada z väzby mu odpovie:
12 Beda tomu, kto krvou stavia mesto a upevňuje osadu zločinom!
13 Hľa, či to nie je od Pána zástupov, že kmene robia pre oheň a národy sa ustávajú pre nič?
14 Lebo zem bude plná poznania Pánovej slávy ako vody, ktoré pokrývajú more.
15 Beda tomu, kto napája svojho blížneho, primiešava mu svoju zlosť a opíja ho, aby videl jeho nahotu.
16 Sýtil si sa viac hanbou než cťou, nuž pi aj ty a ukáž svoju neobrezanosť: obráti sa k tebe kalich Pánovej pravice a potupa k tvojej cti.
17 Lebo násilie Libanonu ťa pokryje a trápenie zvierat ťa podesí pre ľudskú krv, pre násilie na zemi, na meste a všetkých jeho obyvateľoch.
18 Čo pomôže socha, že ju urobil rezbár, liatina a lživý učiteľ, že jej dôveroval tvorca, čo ju spravil, keď robil nemých bôžikov?
19 Beda tomu, kto vraví drevu: "Zobuď sa!", "Vstaň!" nemému kameňu; či to on počuje? Hľa, je obtiahnutý zlatom a striebrom, ale života nijakého v ňom niet.
20 Pán však je vo svojom svätom chráme, nech pred ním zamĺkne celá zem!
