Listovať vo Svätom Písme

Kniha proroka Ezechiela - kapitola 3


1 I riekol mi: "Syn človeka, zjedz, čo máš poruke, zjedz tento zvitok, potom choď a hovor k domu Izraela!

2 A keď som otvoril ústa, dal mi zjesť ten zvitok.

3 I riekol mi: "Syn človeka, nakŕm si vnútro a naplň si útroby týmto zvitkom, ktorý ti ja dávam." Zjedol som ho teda a bol mi v ústach sladký ako med.

5 Veď nie si poslaný k národu nezrozumiteľných perí a zajakavého jazyka, ale k Izraelovmu domu;

6 nie k mnohým národom nezrozumiteľných perí a zajakavého jazyka, ktorých reči by si nerozumel. Keby som ťa k tým poslal, ony by ťa počúvali.

7 Dom Izraelov ťa však nebude chcieť počúvať, pretože nechcú počúvať mňa, veď celý Izraelov dom má tvrdé čelo a zatvrdnuté srdce!

8 Pozri, tvár ti urobím tvrdou, ako je ich tvár a tvoje čelo tvrdým ako ich čelo.

9 Ako diamant, tvrdším než kremeň urobím tvoje čelo, neboj sa ich a nestrachuj sa pred nimi, pretože sú domom odbojným.

10 I riekol mi: "Syn človeka, všetky reči, ktoré budem k tebe hovoriť, prijmi do srdca a svojím sluchom ich počúvaj!

11 A zober sa, choď medzi zajatcov, k synom svojho ľudu, hovor k nim a vrav im: "Toto hovorí Pán," či počúvnu a či si nepovšimnú."

12 Vtom ma duch zdvihol i počul som za sebou zvuk veľkého hluku: "Požehnaná Pánova sláva zo svojho miesta"

13 a šelest krídel živých bytostí, vzájomne dotýkali, a zároveň hrkot kolies a zvuk veľkého hluku.

14 A duch ma vyzdvihol a vzniesol a šiel som roztrpčený zápalom svojho ducha. Pánova ruka však bola pevne nado mnou.

15 Šiel som do Tel Abibu medzi zajatcov, ktorí bývali pri rieke Chobar, usadil som sa tam, kde bývali oni, a zostal som tam medzi nimi stŕpnutý sedem dní.

16 Po uplynutí siedmich dní prehovoril ku mne Pán takto:

17 "Syn človeka, postavil som ťa ako hliadku domu Izraela. Keď počuješ z mojich úst slovo, varuj ich predo mnou!

18 Keď poviem zločincovi: "Určite zomrieš," ty ho však neupozorníš a nebudeš hovoriť, aby si zločinca na záchranu jeho života odradil od zlej cesty, ten zločinec zomrie vo svojej vine, no jeho krv budem požadovať z tvojich rúk.

19 Ale ak si ty varoval zločinca, a on sa neodvrátil od svojej neprávosti a od svojej zločinnej cesty, on zomrie vo svojej vine, ty si si však zachránil dušu.

20 A ak sa spravodlivý odvráti od svojej spravodlivosti a spácha zločin, keď ho postavím pred pokušenie, pretože si ho nevaroval, zomrel vo svojom hriechu, jeho spravodlivé skutky, ktoré konal, nezostanú na pamäti a jeho krv budem požadovať z tvojich rúk.

21 Ale ak ty upozorníš spravodlivého aby nehrešil, a on nezhreší, určite bude žiť, lebo prijal napomenutie, a ty si si zachránil dušu.

22 I vzniesla sa tam nado mňa Pánova ruka a riekol mi: "Vstaň, vyjdi do údolia, tam budem k tebe hovoriť.

23 Vstal som teda a išiel som do údolia a hľa, bola tam Pánova sláva ako sláva, ktorú som videl pri rieke Chobar. Vtom som padol na tvár.

24 Tu vstúpil do mňa duch, postavil ma na nohy, hovoril so mnou a povedal mi: "Choď, zavri sa do svojho domu!

25 A hľa, syn človeka, budú na teba vrhnuté povrazy a budeš nimi poviazaný, že nebudeš môcť vyjsť medzi nich.

26 I prilepím ti jazyk k ďasnám, že budeš nemý a nebudeš im mravokárcom, pretože sú odbojný dom.

27 Ale keď budem s tebou hovoriť, otvorím ti ústa a budeš im vravieť: "Toto hovorí Pán, Jahve." Kto počúvne, počúvne, kto si nepovšimne, nepovšimne si, pretože sú odbojný dom.

4 I riekol mi: "Syn človeka, hor' sa, choď k Izraelovmu domu a hovor k nim mojimi slovami!