Kniha prísloví - kapitola 16
1 Človeku patrí uvažovať v srdci, no výpoveď (dáva) Pán na jazyk.
2 Človeku sa môže zdať, že sú jeho cesty čisté napospol, ale Pán je ten, čo posudzuje pohnútky.
3 Zver svoje diela na Pána a podaria sa tvoje zámery.
4 Pán všetko stvoril pre svoj cieľ, aj bezbožného na deň pohromy.
5 Pánovi je odporný každý nadutec, stavím sa (s kýmkoľvek), že trestu neujde.
6 Previnenie sa vykupuje opravdivým milosrdenstvom a zlému sa vyhýba bázňou pred Pánom.
7 Ak sa Pánovi ľúbia cesty (nejakého) človeka, pomerí aj jeho nepriateľov s ním.
8 Lepšie (mať málo spravodlivým (spôsobom), ako veľké dôchodky a nespravodlivo.
9 Človek si v duchu rozvažuje svoju púť, ale Pán riadi jeho krok.
10 Na kráľových perách je Božia výpoveď, (preto) sa jeho ústa neprehrešia v rozsudzovaní.
11 Váha a misky prináležia Pánovi, jeho dielom sú všetky kamienky (vo) vrecku.
12 Je ohavnosťou, aby králi konali bezbožne, lebo (len) spravodlivosťou sa upevňuje trón.
13 Kráľovou záľubou sú pery pravdivé a rád má toho, kto sa vyjadruje úprimne.
14 Kráľov hnev - poslovia smrti, a uchláchoľuje ho múdry muž.
15 Na jasnej tvári kráľovej (sa) život (zrkadlí) a jeho láskavosť je sťa mrak pŕšky za vesny.
16 Nadobúdanie múdrosti je oveľa lepšie nad zlato a získavanie rozumnosti vypláca sa nad striebro.
17 Vyhýbať zlu je hradskou cestou počestných, chráni si život, kto stráži svoju púť.
18 Pýcha (je) pred skazou a pred pádom je namyslený duch.
19 Lepšie ponižovať sa s poníženými, než s pyšnými sa deliť o korisť.
20 Nachádza šťastie, kto sa dáva (dobrým) slovom poučiť, a blažený je ten, kto sa spolieha na Pána.
21 Ten, kto má múdre srdce, bude vyhlásený za rozumného; a prívetivá reč zvyšuje ešte vnímavosť.
22 Rozum je prameňom života pre (človeka), ktorý ho má, pre bláznov je však trestom bláznovstvo.
23 Múdremu myseľ (vkladá) do úst rozvahu a na perách mu rozmnožuje účinnosť.
24 Plást medom pretekajúci sú slová láskavé, sladkosť (z nich prúdi do) duše a osvieženie (do) kostí.
25 Nejedna cesta vidí sa byť správna človeku, napokon však vedie do smrti.
26 Hlad pracujúceho zaň pracuje, lebo ho naháňajú jeho ústa (do práce).
27 Ničomný človek strojí zlé a na perách má plameň blčiaci.
28 Prevrátený človek seje rozbroje a pletkár rozlučuje priateľov.
29 Ukrutník (sa usiluje) zviesť svojho blížneho a viesť ho cestou nedobrou.
30 (Keď niekto) prižmuruje oči, snuje zlo, (keď si niekto) hryzie pery, (už) zlo dokonal.
31 Šediny sú ozdobnou korunou, (no táto koruna) sa nadobúda čestnou púťou (života).
32 Lepšie je byť trpezlivý ako silák, (lepšie) sa ovládať, než mesto zaujať.
33 Lós sa hádže do záhybu, ale každé jeho rozhodnutie (býva) od Pána.
