Kniha prísloví - kapitola 12
1 Ten, kto rád znáša, keď ho napomínajú, má rád vedomosť, kto však neľúbi, keď sa mu vyčíta, je hlupák.
2 Ten, kto je dobrý, dosahuje milosť u Pána, ale muža, ktorý (strojí) intrigy, on odsúdi.
3 Vierolomnosťou človek nenadobudne pevnú pôdu pod sebou, ale koreňom spravodlivých neotrasie nik.
4 Spôsobná manželka je vencom svojho muža, nehanebnica je však ako hnis, čo sa mu vŕta do kostí.
5 Myšlienky spravodlivých (zalietajú k) spravodlivosti, zámery bezbožných k lesti.
6 V rečiach bezbožníkov (sa skrýva) nebezpečenstvo života, lež ústa statočných (ľudí) im prinášajú záchranu.
7 Prevráťte bezbožných a nebude ich, dom spravodlivých zato bude stáť.
8 Človeka chvália podľa jeho rozumu, ale tým, kto má prevrátené srdce, budú pohŕdať.
9 Lepšie byť neváženým a byť sluhom sebe samému, ako pokladať sa za váženého a o chlieb biedu trieť.
10 Spravodlivý sa stará o potreby svojho dobytka, najvnútornejšie vnútro bezbožných je však ukrutné.
11 Kto obrába svoje pole, má chleba nadostač, kto sa však ženie za daromnicami, rozum potratil.
12 Tvrdz oplanov sa rozváľa, lež koreň spravodlivých bude trváci.
13 Do previnenia (svojich) perí sa zakosíľuje ničomník, spravodlivý sa však vymkýna z úzkostí.
14 Každý sa nasýti blaha z ovocia (svojich) úst a človekovi sa odplatí podľa (skutkov) jeho rúk.
15 Bláznovi sa zdá, že je správna jeho cesta, múdry však poslúcha radu.
16 Blázon hneď prejavuje svoju nevôľu, opatrný však tají (svoju) príkoru.
17 Kto vypovedá pravdu, hlása spravodlivosť, (falošný svedok však prináša len) klam.
18 Voľakto tára, (ako keby) mečom prekáľal, ale jazyk múdrych je (sťa) liek.
19 Pravdivé pery budú trvať naveky, falošný jazyk však (len) chvíľočku.
20 Sklamú sa v srdci tí, čo snujú zlé, tí však, čo narádzajú pokoj, (dožijú sa) radosti.
21 Spravodlivému sa neprihodí nijaká nehoda, bezbožní však (zažívajú) plno nešťastia.
22 Luhárske pery sa ošklivia Pánovi, tí však, čo pravdu pestujú, sú jeho záľubou.
23 Rozvážny človek tají, čo vie, (zo) srdca pochábľov však hlúposť vykríka.
24 Ruka robotných (ľudí) bude vládnuť, robotovať však bude (ruka) lenivá.
25 Nepokoj v srdci stláča človeka láskavé slovo ho však rozveseľuje.
26 Spravodlivý si vystopuje svoju pastvinu, lež cesta bezbožných vedie ich, kde zablúdia.
27 Lenivec si neupečie svoj úlovok, lež usilovnosť človeka je vzácnym imaním.
28 Život je na chodníku spravodlivosti, k smrti však vedie cesta zmýlená.
